.podnikanie v pivovarníctve nebolo jeho snom. S kolegom a priateľom Branislavom Cvikom vlastnili obchod s kancelárskou technikou. Zlom nastal v roku 2007, keď od správcu konkurznej podstaty kúpili banskobystrický pivovar Urpiner. „Bola to výzva. Nikdy predtým sme sa o žiadnu veľkú investičnú činnosť nepokúšali, ani sme o nej neuvažovali,“ spomína Vančo.
.pivovar so spadnutou penou
Banskobystrický Urpiner vznikol začiatkom sedemdesiatych rokov, keď bol pivovar takmer v každom väčšom slovenskom meste. V čase odštátňovania sa stal jedným zo symbolov politickej privatizácie. Pivovar sa totiž dostal do rúk banskobystrického podnikateľa a funkcionára HZDS Pavla Čupku. Tomu síce nechýbala správna politická príslušnosť, no chýbali mu akékoľvek manažérske schopnosti.
Čupkov pivovar mal v roku 2003 miliardový dlh a jeho majiteľ bol obvinený z neplatenia daní. Navyše kvalita piva sa zhoršila, pretože majiteľ neinvestoval do nových technológií. Firma sa tak dostala do konkurzu, no ani konkurzné konanie nebolo jednoduché. Konkurz firmy s nevýhodnými obchodnými zmluvami a zlou povesťou trval viac ako tri roky a až začiatkom roku 2007 ho získali podnikatelia Branislav Cvik a Ľubomír Vančo.
Tí spočiatku uvažovali, že si postavia vlastný pivovar na zelenej lúke. No po analýze situácie na slovenskom trhu zmenili rozhodnutie a rozhodli sa oživiť krachujúci Urpiner. Uvažovali aj o tom, že zmenia názov upadajúcej značky, aby bolo jasné, že pivovar začína odznova. Lenže napokon si názov ponechali, pretože napriek všetkému sa stále predávalo 60-tisíc hektolitrov a hrozilo, že by prišli o tých zákazníkov, ktorí ostali Urpineru verní aj za čias Čupkovho šafárenia.
Noví majitelia jasne zadefinovali svoju víziu – urobiť z Urpinera kvalitné pivo. Okamžite preto museli investovať dva milióny eur do nákupu nových technológií. V bankách mali z predchádzajúceho podnikania dobrú povesť, vďaka čomu získali úvery.
Urpiner je malý priemyselný pivovar, čo znamená, že ročnou výrobnou kapacitou patrí pod horný limit 200-tisíc hektolitrov piva. V súčasnosti v ňom ročne uvaria okolo 80-tisíc hektolitrov piva. Z pôvodného stavu okolo 95 zamestnancov dnes zamestnáva asi 80 ľudí.
.mimo koncernov
„Vôbec nie som náruživý pivár. Skôr uprednostním pohár akostného vína,“ usmeje sa Vančo pri otázke, akým pivám dáva prednosť. „Kedysi som pivo nepil vôbec. Odkedy som vstúpil do pivovarníckeho biznisu, pivá ochutnávam, degustujem, vychutnávam ich silu, arómy, chute. Ak to porovnám s vínom – ide o to isté. Kvalitné víno a kvalitné pivo majú veľa spoločného. Predovšetkým musia byť chuťou nezameniteľné.“
Okrem malých pivovarov, ako je Urpiner, existujú aj minipivovary s ročnou kapacitou produkcie od 600 do
1 500 hektolitrov. Na Slovensku je ich niečo vyše dvadsať. Na porovnanie, v Česku vyše dvesto. „Urpiner je posledný malý priemyselný pivovar na Slovensku, nepatriaci pod penu nadnárodných koncernov. Koncom roku 2009 sme preto založili Asociáciu malých nezávislých pivovarov Slovenska. Pri jej vzniku sme oslovili Ladislava Kovácsa, riaditeľa rožňavského pivovaru Kaltenecker, ktorý vznikol v roku 1997. Myšlienka sa ujala a dnes je v asociácii 12 z 22 slovenských minipivovarov,“ hovorí Vančo o snahe posilňovať slovenské pivárske povedomie.
„Tie pivá sa podobajú ako vajce vajcu, rôzne sú len fľaše a etikety. Česi tomu vravia europivo,“ vysvetľuje Vančo rozdiel medzi pivom nadnárodným a pivom domácim, z lokálneho pivovaru, ktorý môže byť tak v meste, ako i v malej dedinke. Úlohou členov asociácie však nie je bojovať proti nadnárodným koncernom, ale upozorňovať na to, že na Slovensku existujú aj iné pivá, a že tak pivár ako i krčmár si môžu vyberať. „Nezávislé pivovary majú na Slovensku asi päťpercentný podiel na trhu. Bohužiaľ, my nemôžeme majiteľom reštaurácií, pivární či krčiem ponúknuť finančnú motiváciu, aby predávali naše pivo. Na to nemáme prostriedky. Podobne, ako sa asi ťažko staneme partnerom nejakého masového hudobného festivalu,“ hovorí Vančo o nie jednoduchej podpore značky Urpiner.
Koncom roka 2012 asociácia založila Pivobranu – otvorené hnutie na obranu slovenského nezávislého piva. Vstúpiť do nej môže každý, kto má záujem podieľať sa na bránení identity a nezávislosti slovenského piva. „Keď sme zorganizovali deň otvorených dverí v našom pivovare, získali sme do Pivobrany vyše osemsto nových členov,“ povie Vančo.
.pivné hviezdy a pečate
Od roku 2007 sa Banskobystrický pivovar s Urpinerom zúčastňuje v českom Tábore na Slavnosti českého piva – najväčšej degustačnej súťaži v krajine. „Vždy sme na nej úspešní, niekedy viac, niekedy menej. Tohto roku sme s Urpinerom dvanástkou získali Striebornú českú pečať, vlani iné štyri pečate. Na podobnej súťaži v Českých Budějoviciach sa náš dvanásťstupňový ležiak stal Pivom Českej republiky,“ hovorí Vančo. Úspechom bolo aj získanie Striebornej pivnej hviezdy na minuloročnej súťaži v Norimbergu, kde Urpiner uspel v kategórii Pivo českého typu. Radostné bolo zistenie, že dvanástka Urpiner sa nachádza v ponuke špecializovanej dánskej pivárne Delirium tremens, ponúkajúcej vyše dvetisícštyristo druhov fľaškového a vyše tridsať druhov čapovaného piva. Ako sa tam Urpiner dostal, Vančo netuší: „Exportujeme totiž len obmedzené množstvá fľaškového piva do Maďarska, Rakúska, Poľska.“
.pivovar so spadnutou penou
Banskobystrický Urpiner vznikol začiatkom sedemdesiatych rokov, keď bol pivovar takmer v každom väčšom slovenskom meste. V čase odštátňovania sa stal jedným zo symbolov politickej privatizácie. Pivovar sa totiž dostal do rúk banskobystrického podnikateľa a funkcionára HZDS Pavla Čupku. Tomu síce nechýbala správna politická príslušnosť, no chýbali mu akékoľvek manažérske schopnosti.
Čupkov pivovar mal v roku 2003 miliardový dlh a jeho majiteľ bol obvinený z neplatenia daní. Navyše kvalita piva sa zhoršila, pretože majiteľ neinvestoval do nových technológií. Firma sa tak dostala do konkurzu, no ani konkurzné konanie nebolo jednoduché. Konkurz firmy s nevýhodnými obchodnými zmluvami a zlou povesťou trval viac ako tri roky a až začiatkom roku 2007 ho získali podnikatelia Branislav Cvik a Ľubomír Vančo.
Tí spočiatku uvažovali, že si postavia vlastný pivovar na zelenej lúke. No po analýze situácie na slovenskom trhu zmenili rozhodnutie a rozhodli sa oživiť krachujúci Urpiner. Uvažovali aj o tom, že zmenia názov upadajúcej značky, aby bolo jasné, že pivovar začína odznova. Lenže napokon si názov ponechali, pretože napriek všetkému sa stále predávalo 60-tisíc hektolitrov a hrozilo, že by prišli o tých zákazníkov, ktorí ostali Urpineru verní aj za čias Čupkovho šafárenia.
Noví majitelia jasne zadefinovali svoju víziu – urobiť z Urpinera kvalitné pivo. Okamžite preto museli investovať dva milióny eur do nákupu nových technológií. V bankách mali z predchádzajúceho podnikania dobrú povesť, vďaka čomu získali úvery.
Urpiner je malý priemyselný pivovar, čo znamená, že ročnou výrobnou kapacitou patrí pod horný limit 200-tisíc hektolitrov piva. V súčasnosti v ňom ročne uvaria okolo 80-tisíc hektolitrov piva. Z pôvodného stavu okolo 95 zamestnancov dnes zamestnáva asi 80 ľudí.
.mimo koncernov
„Vôbec nie som náruživý pivár. Skôr uprednostním pohár akostného vína,“ usmeje sa Vančo pri otázke, akým pivám dáva prednosť. „Kedysi som pivo nepil vôbec. Odkedy som vstúpil do pivovarníckeho biznisu, pivá ochutnávam, degustujem, vychutnávam ich silu, arómy, chute. Ak to porovnám s vínom – ide o to isté. Kvalitné víno a kvalitné pivo majú veľa spoločného. Predovšetkým musia byť chuťou nezameniteľné.“
Okrem malých pivovarov, ako je Urpiner, existujú aj minipivovary s ročnou kapacitou produkcie od 600 do
1 500 hektolitrov. Na Slovensku je ich niečo vyše dvadsať. Na porovnanie, v Česku vyše dvesto. „Urpiner je posledný malý priemyselný pivovar na Slovensku, nepatriaci pod penu nadnárodných koncernov. Koncom roku 2009 sme preto založili Asociáciu malých nezávislých pivovarov Slovenska. Pri jej vzniku sme oslovili Ladislava Kovácsa, riaditeľa rožňavského pivovaru Kaltenecker, ktorý vznikol v roku 1997. Myšlienka sa ujala a dnes je v asociácii 12 z 22 slovenských minipivovarov,“ hovorí Vančo o snahe posilňovať slovenské pivárske povedomie.
„Tie pivá sa podobajú ako vajce vajcu, rôzne sú len fľaše a etikety. Česi tomu vravia europivo,“ vysvetľuje Vančo rozdiel medzi pivom nadnárodným a pivom domácim, z lokálneho pivovaru, ktorý môže byť tak v meste, ako i v malej dedinke. Úlohou členov asociácie však nie je bojovať proti nadnárodným koncernom, ale upozorňovať na to, že na Slovensku existujú aj iné pivá, a že tak pivár ako i krčmár si môžu vyberať. „Nezávislé pivovary majú na Slovensku asi päťpercentný podiel na trhu. Bohužiaľ, my nemôžeme majiteľom reštaurácií, pivární či krčiem ponúknuť finančnú motiváciu, aby predávali naše pivo. Na to nemáme prostriedky. Podobne, ako sa asi ťažko staneme partnerom nejakého masového hudobného festivalu,“ hovorí Vančo o nie jednoduchej podpore značky Urpiner.
Koncom roka 2012 asociácia založila Pivobranu – otvorené hnutie na obranu slovenského nezávislého piva. Vstúpiť do nej môže každý, kto má záujem podieľať sa na bránení identity a nezávislosti slovenského piva. „Keď sme zorganizovali deň otvorených dverí v našom pivovare, získali sme do Pivobrany vyše osemsto nových členov,“ povie Vančo.
.pivné hviezdy a pečate
Od roku 2007 sa Banskobystrický pivovar s Urpinerom zúčastňuje v českom Tábore na Slavnosti českého piva – najväčšej degustačnej súťaži v krajine. „Vždy sme na nej úspešní, niekedy viac, niekedy menej. Tohto roku sme s Urpinerom dvanástkou získali Striebornú českú pečať, vlani iné štyri pečate. Na podobnej súťaži v Českých Budějoviciach sa náš dvanásťstupňový ležiak stal Pivom Českej republiky,“ hovorí Vančo. Úspechom bolo aj získanie Striebornej pivnej hviezdy na minuloročnej súťaži v Norimbergu, kde Urpiner uspel v kategórii Pivo českého typu. Radostné bolo zistenie, že dvanástka Urpiner sa nachádza v ponuke špecializovanej dánskej pivárne Delirium tremens, ponúkajúcej vyše dvetisícštyristo druhov fľaškového a vyše tridsať druhov čapovaného piva. Ako sa tam Urpiner dostal, Vančo netuší: „Exportujeme totiž len obmedzené množstvá fľaškového piva do Maďarska, Rakúska, Poľska.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.