Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Amsterdamské operné posolstvo Viliama Tella

.peter Kukumberg .časopis .hudba

Niekedy v roku 1829 isté parížske noviny ironicky podotkli, že už bol zasadený strom, z ktorého sa získa drevo na písací stôl, na ktorom Gioachino Rossini konečne napíše svoju sľubovanú operu.

Dovtedy chrlil svoje diela v priebehu pár týždňov. Tretieho augusta1829, teda v tom istom roku, však Paríž žasol. Posledná, v poradí 39. majstrova opera Guillaume Tell,  inšpirovaná slávnou Schillerovou drámou, sa stala senzáciou a v dejinách operného žánru mimoriadnym medzníkom, predurčujúcim ďalší výrazový posun, ktorý k dokonalosti doviedol Guiseppe Verdi.
Renesancia Rossiniho odkazu sa završuje až dnes: veľké operné domy konečne prinášajú  Tella súčasnému  divákovi. Je to neľahká úloha: zvládnuť rozsiahly dynamický opus  režijne a scenáristicky a súčasne spevácky i herecky. Vo februári som bol  svedkom jedného z ôsmich predstavení veľkolepej kreácie Rossiniho opernej ódy na slobodu  v modernej budove opery s 1633 miestami v Amsterdame. Ďalší Tell je na programe   tohoročného Rossiniho festivalu v Pesare.
Ide o grandiózny projekt kompaktného dosahu so všetkými atribútmi živého operného  divadla. V réžii Pierra Audiho sa rozohráva, graduje a rozuzľuje muzikálny skvost,  podriadený podmanivej dráme, zasadenej do jedného švajčiarskeho kantónu. Chýrny  francúzsky komponista D. F. E. Auber konštatoval, že „v Tellovi je muziky na 10 opier“.   Sú to noty znamenite vyvážené, šité na mieru sujetu, je to labutia pieseň majstra, po ktorej zostáva iba ľutovať, že bola posledná. Sám povedal, že lepšiu operu nevie napísať  a horšiu nechce v žiadnom prípade. Rossiniho invenčný ponor do atmosféry drámy a krajiny je obdivuhodný. Hudba priam dýcha alpským koloritom. Dej príbehu a muzikálna vynaliezavosť tak vtláčajú dielu neopakovateľnú exkluzívnosť.
K najúčinnejším častiam rozľahlej partitúry sa radí celé druhé dejstvo, začínajúce sa prekrásnou romancou Matildy a končiace sa prísahou porobeného ľudu k vzbure na hore  Rutli. Každý z aktérov tepe osobitý a priliehavý punc: či Tell ako osloboditeľ, alebo tyran Gessler ako utlačovateľ, ako aj postavy milencov Arnolda a Matildy z nepriateľských táborov. Obnažená konfrontácia citu lásky s pátosom vlastenectva. V treťom dejstve dominuje Tellov výstup v scéne perfídne vnúteného zostrelenia jablka  z  hlavy jeho syna – krátko pred napnutím luku odznie meditatívna ária Tella-otca, patriaca  k vrcholom barytónových partov. Pretlmočenie osnovy a nuáns gradujúceho deja sa nepochybne zhostili najmä výnimočný americký tenorista John Osborn v úlohe Arnolda a litovská  sopranistka Marina Rebeka v role Matildy. Taliansky barytonista Nicola Alaimo v titulnej úlohe sa rozospieval až postupne, početní ďalší účinkujúci rozhodne nesklamali. K nevšednému výkonu sa vzopäl miestny filharmonický orchester.   Hudobné naštudovanie Paola  Carignaniho nieslo pečať vlastnej predstavy, niekedy vychádzajúcej v ústrety úžasnej plastickosti diela, inokedy rezonujúcej nevyrovnanou  dynamikou (nečakané pomalšie tempá s kontrastom rýchlejších pasáží ). Scéna prekvapila pozitívne: bola moderne koncipovaná, dokonale využívajúca  priestor rozľahlého javiska. Symbioticky umocňujúci dojem pridala vynikajúca práca so svetlom.  Inscenátori vložili prvú prestávku po prvom dejstve, spojili druhé  a tretie dejstvo, čím sa trochu odmocnil jeden z vrcholov diela – záver druhého dejstva  s prísahou.
Amsterdamský Guillaume Tell – spievaný vo francúzskom origináli (s titulkami) – povznáša a dojíma nielen svojím večným odkazom boja za slobodu, majstrovsky nafabulovaným Schillerom a  geniálne pretlmočeným Rossinim do ideálne kompatibilnej reči orchestra, zborov a spevákov, ale aj nevšedne harmonizujúcim  divadelným stvárnením, ktoré aj rezervovanejšie publikum ocenilo spontánnym standing ovation. Veď príbeh Tella  je totožný aj s  bojom Viliama I., princa Oranžského,  ktorý zjednotil Holandsko a  pretlmočený do univerzálnej hudobnej reči dostáva pečať  grandiózneho umeleckého monolitu.
Gioachino Rossini svojho Tella napokon teda na  drevenom  stole napísal, mne zostala  spomienka na čas, zastavujúci operný večer aj v podobe suveníru – dreveného jablka.

Autor je neurológ a milovník opery.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite