Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ráno vo večnom meste

.peter Fogaš .časopis .týždeň vo svete

Cesta do školy mi trvá hodinu a štvrť, bývam tesne za preškrtnutou tabuľkou Roma.

Najprv zopár minút kráčam hore a dole, chcem stihnúť autobusovú vlnu. Cestovný poriadok je len proforma. Šoféri často na konečnej spoločne pofajčievajú, potom naraz nasadnú každý za svoj volant, a tak bežne vidieť tri autobusy za sebou a za nimi predlho nič.
Na železničnej stanici La Storta si stredoškoláci na uvítanie bez bozkov šúchajú líce o líce, potom zahadzujú cigaretu pod vlak, keď sú minimálne jednou nohou vnútri.
Na palube sú všetky druhy hier vo všetkých druhoch smartfónov, zväčša v chlapčenských rukách. Dievčatá sa šminkujú. Pre cudzincov je cestovanie lekciou taliančiny, výrazov slangových a vulgárnych, i lekciou módy. Prekvapenie – do školy sa chodí v teplákoch, obe pohlavia.
O pol hodiny na zastávke Valle Aurelia prestúpim na oranžové metro. Cestou do podzemia si ranný dav prevezme grátis noviny, tie v podzemnej električke prelistuje a pri výstupe z nej zahodí. Páči sa mi, že Taliani čítajú a nielen bezplatnú tlač. Denne u nich vidíte hrubé romány i digitálne čítačky. Katolíčky sa neostýchajú vytiahnuť ošúchanú modlitebnú knižku a vykonať si súkromnú pobožnosť.
Na Španielskom námestí sa dostanem na vzduch a odpochodujem pod obrovské schodisko, ktoré ešte zíva prázdnotou, ešte nikto nikoho nefotí, nemusím sa uhýnať pred predajcami ruží ani sa obávať okradnutia. Len zapriahnuté kone ticho stoja a smrdia. Uprostred výfukov a toaletných vôní od výmyslu sveta mi ten smrad stále lahodí.
Na preslávenú fontánu by som sa nepozrel, keby ju v tom čase nevysávali. Každé ráno z nej vyberajú mince zo včerajška a pod dohľadom strážcov zákona ich naložia do pikapu charity. Ja žobrákov len s úsmevom zdravím buon giorno, viem, že ich denný príjem ďaleko prevyšuje ten môj. Marokánec (či Bangladéšan?) otvára stánok, naštve ma pohľad na čiernobiely kalendár s fotografiami nagélovaných fešákov v kňazskom oblečení.
Je čosi po ôsmej, vstúpim na pôdu univerzity a pred vyučovaním si na terase bufetu vychutnám caffe normale.

Autor je katolícky kňaz Košickej arcidiecézy. Momentálne je na postgraduálnom štúdiu spirituálnej teológie na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite