Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šarlatánstvo minimálnej mzdy

.dalibor Roháč .časopis .týždeň v ekonomike

Pracovníci s najnižšími platmi v americkom hospodárstve dostanú pridané –pokiaľ si udržia svoje zamestnanie. Nedávny návrh prezidenta Obamu na zvýšenie minimálnej mzdy na 9 dolárov, prednesený vo výročnom prejave o stave Únie, vyvolal celú vlnu reakcií.

Miera kontroverznosti v otázke dôsledkov minimálnej mzdy je pritom pozoruhodná, pretože ekonomická teória je v tejto veci jednoznačná. Minimálna mzda je jednoducho zlá metóda pomoci chudobným, pretože zvyšuje riziko nezamestnanosti. Ak chcete pomôcť chudobným ľuďom, dajte im zdroje, ale nezvyšujte náklady spojené s ich zamestnávaním.
Prečo je minimálna mzda zlým nápadom? Cenové či mzdové stropy vytvárajú nedostatok ponuky, minimálna cena alebo minimálna mzda zasa jej nadbytok. Na trhu práce minimálna mzda vo výške 9 dolárov spôsobí to, že pracovníci, ktorých hodnota práce je menej než 9 dolárov, nenájdu zamestnanie.
Ako prakticky so všetkými ekonomickými zákonitosťami, existuje aj tu výnimka. Tou je situácia, keď je trh práce ovládaný malým množstvom, prípadne jediným zamestnávateľom. Toho si možno predstaviť napríklad ako veľkú fabriku v odľahlom slovenskom regióne, kde zvýšenie minimálnej mzdy povedie k zvýšeniu mzdy na úkor firemného zisku, bez negatívneho efektu na zamestnanosť. To je možno situácia, na ktorú sa spoliehajú zástancovia zvýšenia minimálnej mzdy, keď argumentujú faktom, že stagnujúce príjmy v dolnej časti príjmovej distribúcie boli spojené s rastom firemných ziskov.
Otázka, aký efekt bude mať zvýšenie minimálnej mzdy na zamestnanosť, je však   empirickou. Zástancovia zvýšenia minimálnej mzdy sa zaklínajú známou štúdiou Carda a Kruegera, ktorá pomocou telefonického prieskumu medzi zariadeniami rýchleho občerstvenia zdokumentovala, že zvýšenie minimálnej mzdy v roku 1992 v New Jersey nemalo negatívny vplyv na zamestnanosť.
Táto štúdia však trpí dvojakým problémom. Predovšetkým, trh práce pre ľudí s minimálnou mzdou je konkurenčný tak na strane zamestnancov, ako i na strane zamestnávateľov. Jednotiek rýchleho občerstvenia je v štáte New Jersey neúrekom, a preto je nepravdepodobné, že by fungoval spomínaný model jedného dominantného zamestnávateľa.
Card a Krueger majú iné vysvetlenie. Podľa nich pri nízkych mzdách budú zamestnanci zo svojich pozícií častejšie odchádzať. Pri vyšších mzdách zasa bude pre firmy jednoduchšie nachádzať nových zamestnancov a budú čeliť menšiemui počtu odchodov. Zvýšenie minimálnej mzdy tak spôsobí, že existujúce voľné miesta sa budú zapĺňať rýchlejšie, s potenciálne neutrálnym či dokonca kladných efektom na celkovú zamestnanosť.
Je nepravdepodobné, že toto vysvetlenie je relevantné pre súčasnú americkú situáciu. Problém rastúcej nezamestnanosti a pomalého ekonomického zotavenia v krajine nemá nič do činenia s tým, že by zamestnávatelia nevedeli zaplniť existujúce pracovné pozície. Oni nenajímajú nových zamestnancov.
Fascinujúce na celej diskusii je, že aj keď štúdie, popierajúce efekt zvýšenej minimálnej mzdy na zamestnanosť, nie sú vo väčšine, stále sú používané ako argument. Situácia je podobná zmiešaným výsledkom testovania lieku, ktorý by vo väčšine klinických štúdií mal nepríjemné vedľajšie efekty. Len málokomu by napadlo v takom prípade liek predpisovať na základe zopár štúdií, ktoré takéto efekty nenašli. A čokoľvek si človek myslí o ekonómii minimálnej mzdy, experimentovanie s jej zvýšením v súčasnej ekonomickej situácii je riadnou dávkou ;atánstva.

Autor je analytik v Cato Institute.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.dalibor Roháč .časopis
.diskusia
.neprehliadnite