Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

5 recenzií

.časopis .kultúra

KNIHA Jeffrey Eugenides: Manželská zápletka (Slovart, 2012)
Kto je Jeffrey Eugenides a aký je to dobrý spisovateľ, vieme minimálne od roku 2009, keď vyšla v českom preklade jeho kniha Hermafrodit. Manželská zápletka, autorov tretí, „ostatný” román (v slovenskom preklade Vladislava Gálisa) bol preto stávkou na istotu. Je to román klasický témou a americký (v tom najlepšom zmysle slova) spracovaním. Témou je trojuholník pozostávajúci z jednej mladej ženy (študentky literárnej vedy, zaoberajúcej sa láskou vo viktoriánskej literatúre) a dvoch mladých mužov (klinickou depresiou trpiaceho génia Leonarda a osobnú spiritualitu hľadajúceho Mitchella). Eugenides svoj román skomponoval ako košatú americkú fúgu plnú kontrapunktov, väčších aj menších tém, meniac pritom rozprávačov, mieriac k veľkému finále. A popri tom všetkom sa ešte obtrie o postmodernú literárnu teóriu a otestuje ju realitou.
.jk

KNIHA Pero Le Kvet (zost.): Nefajčiť zakázané
(AND, 2012)
Paul Johnson raz napísal, že keby mal vlak histórie fajčiarsku a nefajčiarsku časť, každý slušný človek by išiel do tej fajčiarskej. Malá slovenská fajčiarska antológia zostavená spisovateľom, vydavateľom, kníhkupcom a hlavne popredným patafyzikom Perom Le Kvetom mu dáva za pravdu. Fajčenie je zjavne zaujímavá literárna téma. Stačí si prečítať texty Ballu, Beneho, Pavla Sybilu, Veroniky Šikulovej či Daniela Rybu, ktorí dokázali málo slovami veľa povedať. Ako každá antológia, aj v tejto fajčiarskej možno nájsť príspevky rôznej kvality, jej čítanie je však osviežujúcim zážitkom. Vrcholnými kúskami prispeli autori Le Kvetovho patafyzického okruhu: Chorvát Siniša Novac, Holanďan Remi Kloos, Talian Vittore de Luca a Rus Jurij Kuvaldin. Antológia Nefajčiť zakázané má tú vzácnu vlastnosť, ktorá súčasnej slovenskej literatúre často chýba: hravosť. Aj keď fajčenie podľa všetkého asi skutočne škodí zdraviu.
.jk

HUDBA Pascal Pinon: Twosomeness
(Morr Music)
Jófriður a Ásthildur sú dvojičky. Žijú v Reykjavíku a hudbu začali robiť dávno predtým, než dosiahli tínedžerský vek. Teda nielenže chodili do hudobnej školy, ale skladali si svoje vlastné pesničky a hrali ich s detským inštrumentárom aj pôvabom. Keď mali 15 rokov, vyšiel ich eponymný debutový album v rešpektovanom nemeckom (a islandskú hudbu hojne vydávajúcom) vydavateľstve Morr Music. To bolo v roku 2009. Koncom minulého roka vydali druhý album. Volá sa Twosomeness, je hudobne bohatší, a hoci piesne na ňom sú stále viac-menej príjemné a hravé, cítiť v nich už dospelácku melanchóliu a občas aj smútok. Album nesmierne citlivo produkoval a s obdivuhodným zmyslom pre zvukovú farebnosť nahral Alex Somers (umelecký aj životný partner Jónsiho zo Sigur Rós). Ale kľúčové sú jemné piesne spievané a hrané s odzbrojujúcim pôvabom. V nedeľu  24. februára vystúpia Pascal Pinon v Intergalaktickej Oblude v Bratislave.
.jk

HUDBA DeLeon: Tremor Fantasma
(Golemite)
Neznámi umelci niekedy príjemne prekvapia. Napríklad teraz Daniel Saks (New York), po matke sefardský Žid a jeho americko-mexická kapela DeLeon. Jej album Tremor Fantasma (Prízrak zemetrasenia) prekvapil skladbami nezvyčajných fúzií odlišných štýlov. Najmä častým spojením židovskej hudby s mexickou. Pritom nevyznieva násilne. V postate je to melodicky výrazný folk rock prevažne anglosaského typu s akustickými aj elektronickými hudobnými nástrojmi. Každá skladba má iný výraz, štýl, zvuk. Napríklad latino pieseň Barminan je sprevádzaná bendžom spôsobom, akoby pochádzala z Apalačškých vrchov a k tomu chlapci roztopašne pospevujú ako podgurážení Mexičania. V ďalších skladbách počuť hudbu spaghetti westernov  alebo folktronicu  či undergroundový kabaret. Tento album pripomenie teóriu o existencii čoraz širšieho umeleckého prúdu, smerujúceho k svetoobčianskemu ponímaniu hudby. Všetka hudba = world music.
.miro Potoček  

HUDBA Klena & Klenoty: Republika Šariš
(Hev-Het Tune)
Eda Klenu pozná na Slovensku málokto, a to i napriek tomu, že je naším najlepším pesničkárom. Prečo je to tak, to napovie ostatný album jeho Klenotov; podobne ako Dylan, aj on už dávnejšie zavesil „španielku“ na klinec a vynikajúce texty pritvrdzuje čoraz rockovo priamočiarejšiou kapelou. Klena ostáva znamenitým pozorovateľom vecí okolo seba a opisuje ich svojským jazykom. Vzťahová a bytostná problematika, na ktoré nazeral pomerne absurdnou (Šarišan by povedal „šaľenou“) optikou, prerástla do sociálnejších tém. Nehľadá z nich východisko, no príbehy brigádničiek z Tesca či drevné blues Socka sa svojou autenticitou zarývajú pod kožu. „Ešte dávno, keď sme boli bosí, sa v našich srdciach pokazilo čosi,“ spieval Klena v 90. rokoch, a dôsledky týchto zlyhaní v konkrétnych príbehoch podáva vo svojich silných piesňach dodnes.
.peter Motyčka

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite