Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akého pápeža potrebujú katolíci

.george Weigel .časopis .klub

Nové úlohy, ktorým bude čeliť následovník pápeža Benedikta XVI., vyzerajú jasnejšie, keď sa na ne pozrieme historicky. Benedikt XVI. bol posledným pápežom, ktorý sa zúčastnil Druhého vatikánskeho koncilu, najdôležitejšej katolíckej udalosti od 16. storočia.

Druhý vatikánsky koncil, ktorý zasadal v rokoch 1962 – 1965, akceleroval proces hlbokej reformy katolíckej cirkvi. Tá sa začala v roku 1878, keď vtedy zvolený pápež Lev XIII. urobil historické rozhodnutie a potichu pochoval  zamietavý postoj svojich predchodcov ku kultúrnej a politickej modernite. Lev XIII. sa rozhodol preskúmať možnosti kritického dialógu katolíkov so súdobým svetom. Tento reformný proces nebol bez problémov a svoj vrchol dosiahol počas drámy Druhého vatikánskeho koncilu. Toho koncilu, ktorému dodali autoritatívnu interpretáciu dvaja géniovia a dôležité postavy koncilu, Ján Pavol II. a Benedikt XVI. Podľa tejto interpretácie musí cirkev nanovo objaviť a prijať svoje povolanie na misijné poslanie.
Evanjelikálny katolicizmus – alebo to, čo Ján Pavol II. a Benedikt XVI. nazývali „novou evanjelizáciou“ – je novou podobou katolicizmu, ktorá práve teraz vzniká. Cirkev musí pochopiť, že misia pre ňu neznamená jednu z tucta iných úloh. Ale že cirkev je misia. V centre tejto misie je hlásanie evanjelia a ponuka priateľského vzťahu s Ježišom Kristom. Každý a všetko v cirkvi musí byť podriadené schopnosti vykonávať misiu. A v čele tejto misie, ktorá sa bude odohrávať v čoraz hostílnejšom kultúrnom prostredí, je pápež. Takže v tomto kľúčovom momente, keď sa zatvárajú dvere na protireformačnej cirkvi, čo je niečo, k čomu bol vychovávaný každý katolík starší ako 50 rokov, sa otvárajú iné dvere. Sú to dvere evanjelikálneho katolicizmu, katolicizmu budúcnosti. Aké sú v tomto novom svete úlohy pre pápeža?

.výzva pre eurokatolíkov
Katolicizmus umiera v svojej historickej otčine. Nový pápež musí rozdýchať slabé plamienky a obnoviť európsky katolicizmus. Musí pritom eurokatolíkov vyzvať, aby pochopili, že iba robustné a neapologetické vzývanie Boha môže byť reakciou na christofobickú kultúru, ktorá si zamieňa biblickú morálku s iracionálnou bigotnosťou.  
Nový pápež musí byť energickým obrancom náboženskej slobody po celom svete. Katolicizmus čelí útokom džihádistického islamu, pričom táto konfrontácia prebieha od západného pobrežia Senegalu po východné ostrovy Indonézie. Aj kresťanské komunity v Svätej zemi sú pod stálym a často násilným tlakom. Na Západe sa zase náboženská sloboda často redukuje iba na slobodu slúžiť bohoslužbu, čoho dôsledkom sú také javy, ako vnucovanie antikoncepcie.
Preto musí byť nový pápež šampiónom náboženskej slobody pre všetkých a trvať na tom, čo hlásali Ján Pavol II. aj Benedikt XVI., že bez náboženskej slobody nemôže byť skutočnej slobody, ani skutočnej demokracie. To znamená právo jednotlivcov aj náboženských komunít na výhradu vo svedomí a právo žiť svoje životy podľa svojho najhlbšieho presvedčenia. A zároveň právo hlásať toto presvedčenie verejne, bez občianskeho trestu alebo hrozby kultúrnej ostrakizácie.
Obhajoba náboženskej slobody bude jednou z hlavných zodpovedností nového pápeža. Aj smerom k prudko rastúcim katolíckym komunitám v Afrike, ktoré budú musieť preukázať novú zrelosť svojej viery.  Táto zodpovednosť by tiež mala viesť kroky nového pápeža k Čínskej ľudovej republike, s jej rozšíreným prenasledovaním kresťanov. Keď sa Čína napokon otvorí svetu, stane sa najväčším teritóriom pre kresťanské misie od čias, čo Európania prišli do západnej hemisféry.  Podobne ako jeho dvaja predchodcovia, aj nový pápež by si mal byť vedomý, že túto budúcu misiu v Číne ohrozuje každý predčasný pokus o dohodu s predstaviteľmi čínskeho komunistického režimu. Nehovoriac o tom, že by to znamenalo zradu na všetkých tých čínskych kresťanoch, ktorí za svoju vernosť Ježišovi Kristovi prinášajú deň čo deň obete.

.katolicizmus light?
Ambientná verejná kultúra súčasného Západu si vyžiada, aby si nový pápež osvojil nejakú podobu katolicizmu light. Ale takáto rada kultúrneho konformizmu musí brať do úvahy dva dôležité fakty: po prvé, všade, kde si katolíci osvojili v posledných štyridsiatich rokoch nejakú podobu light katolicizmu, ako napríklad v západnej Európe, všade sa cirkev scvrkla a dnes umiera.  A po druhé, že tie najživšie časti katolíckeho sveta, či už v Spojených štátoch amerických, alebo inde vo svete, sú tie, ktoré vyznávajú symfóniu pravdy v celej jej šírke.
V každej odpovedi, kde bude pápež čeliť tlaku, že chce meniť niečo nemeniteľné, pri každej jednej príležitosti, kde bude musieť v mene katolíckej cirkvi hovoriť „Nie“ – či už pôjde o otázku potratov alebo homosexuálnych manželstiev – a bude musieť preukázať, že jeho „Nie“ je založené na „Áno“, ktoré mu predchádza, a že to „Áno“ vychádza z pravdy o ľudskej dôstojnosti, ktorú cirkev hlása vďaka evanjeliu aj ľudskému rozumu.
A to so sebou nesie poslednú úlohu pre budúceho Gregora XVII., Leva XIV., Jána XXIV., Klementa XV. alebo kohokoľvek, kto bude novým pápežom: Musí pomôcť čoraz viac deracionalizovanému svetu – svetu, kde existuje tvoja pravda, moja pravda, ale nič také, ako rozpoznateľná pravda – aby znovu objavil vzťah medzi vierou a rozumom, medzi Jeruzalemom a Aténami, dvoma základnými piliermi západnej civilizácie. Pretože keď sa tieto dva piliere rozpadávajú, ten tretí – Rím, západný záväzok k vláde práva – sa rozpadne tiež. A výsledkom je to, čo Benedikt XVI. presne štylizoval ako diktatúru relativizmu.
Aký muž dokáže naplniť všetky tieto úlohy? Radikálne presvedčený kresťan a učeník, ktorý verí, že Ježiš Kristus je odpoveďou na každý jeden ľudský život. Skúsený pastier, ktorý má odvahu byť katolíkom a podmanivým spôsobom dokáže nadchnúť aj ortodoxnou vierou. Líder, ktorý sa nebojí napraviť hrozné podmienky Rímskej kúrie tak, aby bola vatikánska byrokracia nástrojom novej evanjelizácie, a nie jej prekážkou.
Topánky pre rybára sú dosť veľké, aby sa do nich zmestil.

Autor je americký spisovateľ a katolícky publicista. Okrem iného napísal životopis Jána Pavla II. Svedok nádeje.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite