TANEČNÉ DIVADLO Queen (Tanečný súbor Divadla Nová scéna)
Je len málo ťažších situácii v živote novinára, než keď musí vyjadriť hlboké sklamanie z práce ľudí, ktorých si – umelecky aj ľudsky – váži. V prípade produkcie Tanečného súboru DNS Queen sa tomu však vyhnúť nedá. Ide totiž o predstavenie najviac zo všetkého pripomínajúce neveľmi podarený program na stužkovej. Pozliepané libreto (Peter Pavlac), ktorého cieľom nemohlo byť nič iné, než dostať na javisko všetkých účinkujúcich. Laco Lučenič v nezmyselnej role dídžeja, moderátora a gitaristu, najlepkavejšia verzia Freddieho príbehu a (Lučeničom jalovo poohýbanej a ponaťahovanej) hudby, absurdný „casting” v prvej a gýčová spartakiáda v druhej polovici. Prázdnota a trápnosť, ktorú neprehlušili ani burácajúce ovácie na záver. Mrhanie talentom tanečníkov a tanečníc (ich skvelé výkony v pár drobnostiach predstavenie nezachránili). Aktívna účasť Mária Radačovského a Mirky Kovářovej v tomto projekte je nepochopiteľná.
.jk
TANEC Fuga (Divadlo Elledanse)
Živá kapela na javisku dodá každému predstaveniu vysoko na hodnote, a to ani nemusí byť taká dobrá, ako je skupina MED. V tomto prípade je hudba minimálne rovnocennou súčasťou tanečného divadla, odohrávajúceho sa pred ňou. Predstavenie, postavené na dvoch ženách a dvoch mužoch, má ukazovať štyri rôzne temperamenty a ich rozdielne správanie sa na verejnosti a v súkromí. Tento odvážny zámer výrazne napomáha realizovať najmä modulárna opona (scéna Vladimír Holina), ktorá sa počas predstavenia v rôznych výrezoch otvára a presúva. Na začiatku takmer znemožňuje vidieť, čo sa na javisku deje, len cez malé fugy v nej divák čosi zahliadne a musí si domýšľať, na konci slúži ako zadné projekčné plátno a čo divák nedomyslel, obraz dopovie. Choreografia Lucii Holinovej a výkony jej štyroch tanečníkov sú v rozdieloch charakterov a situácií oveľa delikátnejšie, duety a spoločné party, vyznievajú emocionálne silnejšie a výraznejšie ako sóla. Tanec s hudbou a scénou tvoria dohromady príjemné kompaktné dielo.
.elena Akácsová
FILM Lincoln (Réžia: Steven Spielberg, USA, 2012)
Osudy a názory Abrahama Lincolna, šestnásteho prezidenta Spojených štátov a prvého, ktorého pripravil o život atentátnik, lákajú filmárov po celé desaťročia. Nakrúcal o ňom D. W. Griffith, John Ford, najnovšie Steven Spielberg. (O tom, že Lincoln je v USA veľkou filmovou témou, svedčí aj fakt, že v minulom roku okrem Spielbergovej biografie o ňom vznikli dva horory a jedna iná životopisná snímka.) Zameriava sa na posledné obdobie prezidentovho života. Na fronte sa krvavo bojuje, na politickej scéne sa bojuje tiež – a tiež potečie krv. Zápasí sa o schválenie slávneho trinásteho dodatku americkej ústavy: „V Spojených štátoch a na území, podliehajúcom ich jurisdikcii, je zakázané otroctvo a nevoľníctvo, pokiaľ nejde o výkon trestu za spáchaný a riadne dokázaný zločin.“ Hra nervov, rozumov, presvedčení je v Spielbergovom podaní neobvykle plochá, vhodná skôr pre mládež – na dejepisné poučenie. Ale film má jeden naozaj hviezdy aspekt: Daniela Day-Lewisa.
.zm
HUDBA Yo La Tengo: Fade (Matador Records, 2013)
Ak kapela funguje takmer tridsať rokov a ešte stále dokáže prekvapiť svoje publikum, stretávame sa s príjemnou známkou hudobnej dospelosti, snúbiacou sa s obdivuhodnou kreativitou. Trinásty album tejto americkej trojice sa výrazne zaoberá časom ako hýbateľom ľudského života a neodbytným mementom neustálej zmeny, ktorou prechádzame. Zmenu, o ktorej spievajú, zároveň aj aplikujú na svoj najnovší prírastok. V porovnaní so starším materiálom je Fade uhladenejšou a zároveň poctivo vyprodukovanou verziou zrelého indie rocku. Od úvodnej energickej gitarovej oslavy zmeny a pokroku Ohm až po sláčikmi osviežené finále Before We Run je každá z desiatky piesní výrazná a jedinečná. Navyše soul 60. rokov, flamencové rytmy, hrejivé akustické gitary. Fade odporúčam objavovať pomaly, postupne. Trpezlivého poslucháča potom odmení svojou chytľavou a prirodzenou úprimnosťou.
.tomáš Slaninka
HUDBA Fleetwood Mac: Rumours (Warner Bros, 2013)
Koncom januára sa objavila nová reedícia slávneho albumu Rumours. Keď album v roku 1977 vyšiel, očakávalo sa, že to bude hit, ale že sa z neho nakoniec predá viac ako 40 miliónov kusov, to nemohol vedieť nikto. Fleetwood Mac hrali príjemný kalifornský softrock s jemným odkazom na šesťdesiate roky. Mali skvelú rytmiku, troch výborných skladateľov v kapele, ale to nebola hlavná príčina takého ošiaľu. Ten hlavný dôvod spočíval v tom, že Rumours je dialóg členov Fleetwood Mac, ktorí medzi sebou prechádzali bolestivými rozchodmi a svoju frustráciu nakoniec zaznamenali do svojich pesničiek – napríklad nadpozemsky krásny song Dreams je spoveďou speváčky Stevie Nicks o rozpade vzťahu s gitaristom Lindsey Buckinghamom, ktorý jej na oplátku venoval svoju skladbu Go Your One Way. Výsledkom je album, ktorý síce znie ľahko, ale v jeho vnútri sa deje niečo nepokojné. Ten album je dobrý, pretože to tam stále je.
.pb
Je len málo ťažších situácii v živote novinára, než keď musí vyjadriť hlboké sklamanie z práce ľudí, ktorých si – umelecky aj ľudsky – váži. V prípade produkcie Tanečného súboru DNS Queen sa tomu však vyhnúť nedá. Ide totiž o predstavenie najviac zo všetkého pripomínajúce neveľmi podarený program na stužkovej. Pozliepané libreto (Peter Pavlac), ktorého cieľom nemohlo byť nič iné, než dostať na javisko všetkých účinkujúcich. Laco Lučenič v nezmyselnej role dídžeja, moderátora a gitaristu, najlepkavejšia verzia Freddieho príbehu a (Lučeničom jalovo poohýbanej a ponaťahovanej) hudby, absurdný „casting” v prvej a gýčová spartakiáda v druhej polovici. Prázdnota a trápnosť, ktorú neprehlušili ani burácajúce ovácie na záver. Mrhanie talentom tanečníkov a tanečníc (ich skvelé výkony v pár drobnostiach predstavenie nezachránili). Aktívna účasť Mária Radačovského a Mirky Kovářovej v tomto projekte je nepochopiteľná.
.jk
TANEC Fuga (Divadlo Elledanse)
Živá kapela na javisku dodá každému predstaveniu vysoko na hodnote, a to ani nemusí byť taká dobrá, ako je skupina MED. V tomto prípade je hudba minimálne rovnocennou súčasťou tanečného divadla, odohrávajúceho sa pred ňou. Predstavenie, postavené na dvoch ženách a dvoch mužoch, má ukazovať štyri rôzne temperamenty a ich rozdielne správanie sa na verejnosti a v súkromí. Tento odvážny zámer výrazne napomáha realizovať najmä modulárna opona (scéna Vladimír Holina), ktorá sa počas predstavenia v rôznych výrezoch otvára a presúva. Na začiatku takmer znemožňuje vidieť, čo sa na javisku deje, len cez malé fugy v nej divák čosi zahliadne a musí si domýšľať, na konci slúži ako zadné projekčné plátno a čo divák nedomyslel, obraz dopovie. Choreografia Lucii Holinovej a výkony jej štyroch tanečníkov sú v rozdieloch charakterov a situácií oveľa delikátnejšie, duety a spoločné party, vyznievajú emocionálne silnejšie a výraznejšie ako sóla. Tanec s hudbou a scénou tvoria dohromady príjemné kompaktné dielo.
.elena Akácsová
FILM Lincoln (Réžia: Steven Spielberg, USA, 2012)
Osudy a názory Abrahama Lincolna, šestnásteho prezidenta Spojených štátov a prvého, ktorého pripravil o život atentátnik, lákajú filmárov po celé desaťročia. Nakrúcal o ňom D. W. Griffith, John Ford, najnovšie Steven Spielberg. (O tom, že Lincoln je v USA veľkou filmovou témou, svedčí aj fakt, že v minulom roku okrem Spielbergovej biografie o ňom vznikli dva horory a jedna iná životopisná snímka.) Zameriava sa na posledné obdobie prezidentovho života. Na fronte sa krvavo bojuje, na politickej scéne sa bojuje tiež – a tiež potečie krv. Zápasí sa o schválenie slávneho trinásteho dodatku americkej ústavy: „V Spojených štátoch a na území, podliehajúcom ich jurisdikcii, je zakázané otroctvo a nevoľníctvo, pokiaľ nejde o výkon trestu za spáchaný a riadne dokázaný zločin.“ Hra nervov, rozumov, presvedčení je v Spielbergovom podaní neobvykle plochá, vhodná skôr pre mládež – na dejepisné poučenie. Ale film má jeden naozaj hviezdy aspekt: Daniela Day-Lewisa.
.zm
HUDBA Yo La Tengo: Fade (Matador Records, 2013)
Ak kapela funguje takmer tridsať rokov a ešte stále dokáže prekvapiť svoje publikum, stretávame sa s príjemnou známkou hudobnej dospelosti, snúbiacou sa s obdivuhodnou kreativitou. Trinásty album tejto americkej trojice sa výrazne zaoberá časom ako hýbateľom ľudského života a neodbytným mementom neustálej zmeny, ktorou prechádzame. Zmenu, o ktorej spievajú, zároveň aj aplikujú na svoj najnovší prírastok. V porovnaní so starším materiálom je Fade uhladenejšou a zároveň poctivo vyprodukovanou verziou zrelého indie rocku. Od úvodnej energickej gitarovej oslavy zmeny a pokroku Ohm až po sláčikmi osviežené finále Before We Run je každá z desiatky piesní výrazná a jedinečná. Navyše soul 60. rokov, flamencové rytmy, hrejivé akustické gitary. Fade odporúčam objavovať pomaly, postupne. Trpezlivého poslucháča potom odmení svojou chytľavou a prirodzenou úprimnosťou.
.tomáš Slaninka
HUDBA Fleetwood Mac: Rumours (Warner Bros, 2013)
Koncom januára sa objavila nová reedícia slávneho albumu Rumours. Keď album v roku 1977 vyšiel, očakávalo sa, že to bude hit, ale že sa z neho nakoniec predá viac ako 40 miliónov kusov, to nemohol vedieť nikto. Fleetwood Mac hrali príjemný kalifornský softrock s jemným odkazom na šesťdesiate roky. Mali skvelú rytmiku, troch výborných skladateľov v kapele, ale to nebola hlavná príčina takého ošiaľu. Ten hlavný dôvod spočíval v tom, že Rumours je dialóg členov Fleetwood Mac, ktorí medzi sebou prechádzali bolestivými rozchodmi a svoju frustráciu nakoniec zaznamenali do svojich pesničiek – napríklad nadpozemsky krásny song Dreams je spoveďou speváčky Stevie Nicks o rozpade vzťahu s gitaristom Lindsey Buckinghamom, ktorý jej na oplátku venoval svoju skladbu Go Your One Way. Výsledkom je album, ktorý síce znie ľahko, ale v jeho vnútri sa deje niečo nepokojné. Ten album je dobrý, pretože to tam stále je.
.pb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.