Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Krobotov Idiot v Astorke

.časopis .divadlo

Miroslav Krobot sa vo svojej divadelnej adaptácii Dostojevského Idiota, ktorú inscenoval v bratislavskom Divadle Astorka, pohybuje medzi iróniou, absurditou a tragédiou čistého človeka v špinavom svete. Vďaka hercom z Astorky sa mu to darí.

Dostojevskij je klasik. To znamená, že mu vzdávame náležitú úctu a hoci sme jeho knihy posledne čítali na strednej škole (alebo ani vtedy nie), máme o nich, ich témach a hrdinoch celkom slušnú predstavu. V prípade masívneho diela Fjodora Michajloviča to platí minimálne o Zločine a treste a o Idiotovi. V prvom prípade vieme, že ide o dobre mienenú vraždu zlej úžerníčky, následné vrahovo pokánie a prijatie trestu. Raskoľnikov a Soňa Marmeladova. O Idiotovi si zase pamätáme, že ide o dobrého a čistého človeka v zlom a špinavom svete. Až takého dobrého a čistého, že svojmu okoliu (alebo aj Fjodorovi Michajlovičovi a jeho čitateľom?) pripadá ako idiot. Knieža Myškin.
To je problém klasických diel: zdá sa nám, že vieme, o čo v nich ide, no väčšinou je naše poznanie obmedzené na školometské klišé, odpísané pred mnohými rokmi z čitateľského denníka vzornej spolužiačky z gymnázia.

.rusi a Astorka
Divadlu Astorka ruská klasika pristane. Jeho herci a herečky Čechovovi, Gorkému či Dostojevskému rozumejú. Stačí si spomenúť na Uja Váňu z roku 1995, Vraždu sekerou v svätom Peterburgu (divadelná adaptácia Dostojevského Zločinu a trestu od českého dramaika a spisovateľa Jana Nováka) z roku 1999, multimediálnu adaptáciu Gorkého Letných hostí s názvom Play Gorkij (2004) či stále hraného Čechovovho Platonova z roku 2010. Všetky tieto inscenácie naštudoval v Astorke Roman Polák, režisér, ktorý Rusom veľmi dobre rozumie, pričom mnohokrát dokázal, že má obdivuhodný cit pre to, ako nielen ich myšlienky či dramatické zápletky, ale aj ich hlbinné dumky a groteskne trudnomyseľnú atmosféru priniesť na javisko a zasiahnuť nimi divákov.
Výbornými partnermi sú mu herečky a herci z Astorky, ktorým je (polákovsky ponímaná) ruská klasika bližšia než čokoľvek iné. Boris Farkaš ako Porfirij vo Vražde sekerou, Anna Šišková ako Soňa v Ujovi Váňovi, nebohý Marián Zednikovič ako Ujo Váňa či neskôr Šalimov v Play Gorkij alebo Szidi Tobias ako Vojnická a Juraj Kemka ako Platonov v Čechovovom Platonovovi dokázali svoje tragikomické postavy nielen „hrať”, ale v nich na javisku „žiť”.
Ísť preto na „Rusov” do Astorky (podobne ako do prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča) bolo a je stavením na istotu.

.idiot a Krobot
„Niežeby ma to nejako zvlášť oslovovalo. Aby som pravdu povedal, niektoré veci sú na mňa príliš patetické,” povedal nám krátko po generálke Idiota autor divadelnej adaptácie a režisér Miroslav Krobot. Pýtali sme sa ho na jeho vzťah k ruskej klasike.  Priznám sa, že ma jeho odpoveď prekvapila. Zdalo sa mi, že Miroslav Krobot, vynikajúci, v Česku mnohonásobne ocenený režisér a herec, má k ruskej literatúre a divadlu blízko. A nielen preto, lebo v Dejvickom divadle v roku 1996 spolu so svojimi študentmi z DAMU) v minulosti režíroval Oblomova či Tri sestry a v najbližších dňoch tam začne s režisérom Michalom Vajdičkom skúšať Čajku, kde si zahrá Sorina. Krobotov prístup k divadlu a filmu (žiadne veľké gestá, cit pre hĺbku a tichú drámu, ovšem vždy s istou dávkou vtipu a irónie) mi totiž pripadal bytostne „ruský”. Miroslav Krobot je však – na rozdiel od Romana Poláka – skôr divadelník európskej absurdity než ruskej rozorvanosti. Aj k Idiotovi tak pristupoval: „Existenciálne hĺbky ma od Dostojevského vždy skôr odrádzali. Potom som však čítal jeho denníky a zistil som, že to bol človek so zmyslom pre suchý humor a sebairóniu. Chcel som, aby v tej inscenácii bol humor, no aby sa pritom nestratila vážnosť. To je však ťažká úloha. Stačí veľmi málo, aby sa z toho stala situačná komédia. Alebo na druhej strane psychologická dráma. My máme tendenciu všetky tie veci zľahčovať. Dúfam, že to herci udržia na tej hrane, keď nejaká situácia bude veľmi veselá, ale potom zrazu človeku zmrzne úsmev na tvári,” hovorí Miroslav Krobot.
Krobotov Idiot redukuje rozsiahly román na stretnutia mužov a žien v akomsi peterburskom penzióne. Je to redukcia zmysluplná a účelná. Nerozptyľuje divákov bohatými reáliami cárskeho Ruska, sústredí sa na sieť vzťahov plných závisti, vydierania, klamstva a nenávisti, ktorú nechtiac narúša príchod Leva Nikolajeviča Myškina. Chorý samotár Myškin prichádza z nie celkom úspešného liečenia medzi zdravých, rodinnými, mileneckými a pragmatickými vzťahmi previazaných nešťastníkov. „Ste vtipný, alebo blázon?” pýta sa Myškina krásavica Nastasia. „Vtipný, ale málokto to zistí,” odpovedá slušný, vždy priateľský a dobre naladený Myškin. „Normálny” totiž nemôže byť. Veď len blázon alebo ten, kto sa zaňho vydáva, môže v každej situácii hovoriť pravdu a prejavovať láskavý záujem o každého človeka, s ktorým príde do styku.
Zatiaľ  čo Dostojevského Myškin vstupuje do komplikovaných interakcií s mnohými ľuďmi, pričom s nimi často vedie hĺbavé rozhovory, Krobotovho Idiota vidíme len príznačných situáciách a krátkych dialógoch, často na samom pomedzí absurdnej drámy. Viac nám však, podľa môjho názoru, netreba. Veď predsa drvivá väčšina návštevníkov divadla približne vie, o čo ide. „Trochu sme to posunuli k dnešnému pragmatizmu, no všetko to tam mal už Dostojevský. Chceli sme, aby to zostalo ruské, ale aby to bolo aj trošku dekadentné,” hovorí Miroslav Krobot. „Taký ten bar, kde žijú ľudia, ktorí už nevedia, ako sa majú baviť a trošku sa nudia. To bolo východisko.”

.astorka a Idiot
Aký je teda Krobotov Idiot v Divadle Astorka? Keďže sa porovnávaniu s ruskými inscenáciami Romana Poláka asi nedá vyhnúť, skonštatujme, že je menej „ruský” a viac absurdný. Miroslav Krobot sa vyhýba košatým príbehom, dlhším monológom aj zadumaným rozhovorom. Viaceré rozhovory, ako aj pohyby hercov po javisku, priznávajú vplyv absurdného divadla a grotesky. Všetko sa deje na jednej scéne (jej autorom je Andrej Ďurík), ktorá sa od začiatku do konca nezmení: masívny barový pult, dva stoly, pri nich stoličky. Na pulte je šampanské, pod pultom vodka. V druhej časti pribudne samovar. Rovnako môže ísť o Rusko devätnásteho ako o Slovensko dvadsiateho prvého storočia. Majiteľkou penziónu je Varvara (Anna Šišková), pomáha jej mladá Aglaja (Zuzana Porubjaková). V bare stále vysedáva neschopný a hlúpy Varvarin brat Gaňa (Marián Labuda ml.). Každodenným štamgastom je bohatý, unudený, nešťastný a večne opitý Rogožin (Lukáš Latinák), osudovo zamilovaný do naivnej a pyšnej krásavice Nastasie (Rebeka Poláková), ktorú si však chce – z čisto praktických dôvodov – zobrať sa ženu Gaňa. V bare sa objavuje aj Varvarin a Gaňov, ruble a vodku od každého žobrajúci otec Ardalion (Boris Farkaš), ktorý je pravidelným zákazníkom prostitútky Marfy (Zuzana Konečná). Jej brat Ippolit (Juraj Kemka) má suchoty, je nihilista a celkom vecne konštatuje, že do mesiaca zomrie. Vážny záujem o neho má mladá slúžka Aglaja. Jej šéfka Varvara prežíva milostný románik s pragmatickým úradníkom Pticynom (Róbert Jakab), ktorého z času na čas do penziónu privedú služobné povinnosti. No a do tejto vyberanej spoločnosti prichádza zo švajčiarskeho liečenia knieža Myškin (Marián Miezga). Beznádejný, unudený svet sa zrazu komplikuje.
Herecké obsadenie je šťastné. Herci sú presvedčiví, so svojimi postavami nemajú problémy. Darí sa im udržiavať rovnováhu medzi vtipom, iróniou, absurditou a tragédiou, vďaka čomu sa divák nenudí a Idiot mu ešte dlho po skončení predstavenia vŕta v hlave. Zdá sa, že si herci z Astorky s režisérom porozumeli: „Trochu ma na začiatku varovali, že toho majú veľa, ale počas skúšania bolo len minimum absencií,” hovorí Miroslav Krobot. „Pracovalo sa mi dobre. Toto divadlo je v niečom podobné Dejviciam, takže som ani nemal pocit, že by som hosťoval.  Aj ich humor mi je blízky.”
Idiot v Astorke je rýchlo plynúca inscenácia s viacerými dramatickými zvratmi, inscenácia, v ktorej sa ustavične niečo deje, inscenácia vtipná, no miestami mrazivá. Neroztvárajú sa v nej polákovské hlbiny. Ide skôr o absurdnú grotesku s nešťastnými hrdinami a s trpkým koncom.
Spýtal som sa Miroslava Krobota na to, či je dnes podľa neho ešte možné skutočne čítať Dostojevského. „Asi ťažko,” povedal. „Je to hrozne dlhé, veci sa tam často opakujú, zbytočne sú dopovedané do konca, občas sú tam súvetia, ktoré si mladší ľudia musia prečítať dvakrát, aby im porozumeli. Na druhej strane, keď ten román človek dočíta, tak mu to nejde ľahko z hlavy. Dlho tam zostane.” Hoci Krobotov Idiot v Astorke nie je príliš dlhý, nie sú v ňom nezrozumiteľné vety a mnohé zostáva nedopovedané, ani jeho tak ľahko z hlavy nedostanete.

F. M. Dostojevskij: Idiot. Divadelná adaptácia a réžia: Miroslav Krobot Preklad a dramaturgia: Andrea Domeová Scéna: Andrej Ďurík Kostýmy: Iva Němcová Hrajú: Marián Miezga, Lukáš Latinák, Rebeka Poláková, Anna Šišková, Boris Farkaš, Marián Labuda ml., Zuzana Porubjaková, Róbert Jakab, Juraj Kemka, Zuzana Konečná. Divadlo Astorka Korzo ’90. Premiéra 24. januára 2013.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite