keď sa povie „Krupp“, väčšina ľudí si zrejme predstaví obrovskú nemeckú húfnicu z prvej svetovej vojny, známu pod prezývkou „tučná Berta“. Oceliarska spoločnosť, ktorú v roku 1811 založil Friedrich Krupp, sa na prelome 19. a 20. storočia stala symbolom nemeckého militarizmu. No výroba zbraní tvorí len časť príbehu rodiny z mesta Essen.
Navyše, netreba zabúdať ani na podnikateľskú dynastiu Thyssenovcov z neďalekého mesta Duisburg. Ich vlastná oceliarska firma, založená v roku 1891, patrila medzi najväčších konkurentov Kruppovcov. V roku 1999 sa podarilo spečatiť fúziu oboch spoločností. Trampoty, ktorými je odvtedy koncern ThyssenKrupp sprevádzaný, ukazujú, že nie vždy dopadne dobre, ak dve veľké firmy vytvoria jednu gigantickú.
.miliardové straty
ThyssenKrupp bol vlani v novembri spomínaný ako jeden z možných záujemcov o kúpu košickej huty. Koncern to však oficiálne poprel. Takýto obchod medzi Američanmi a Nemcami by mohol dávať zmysel napríklad vtedy, ak by U.S. Steel vymenil Košice za prevádzky spoločnosti ThyssenKrupp v Alabame alebo v Brazílii. Oceliari z Pittsburghu sa jednak chcú sústrediť na svoje kľúčové trhy v Spojených štátoch. Na druhej strane, pre ThyssenKrupp sú fabriky v americkom Calverte a brazílskom Rio de Janeiro akurát zdrojom strát a negatívnej mediálnej publicity.
Rozhodnutie expandovať v Severnej a Južnej Amerike bolo dieťaťom predkrízového megalomanstva. Päť miliárd dolárov preinvestoval od roku 2007 ThyssenKrupp do vybudovania valcovne v Alabame. Kríza spôsobila, že spustenie výroby sa niekoľkokrát odkladalo, a teraz je prevádzka na predaj. Ešte väčším problémom sa však ukázal oceliarsky závod v Brazílii. Stavať sa začal v roku 2006 a mal produkovať lacné bramy, ktoré by sa ďalej spracúvali v USA. Lenže spoločnosť ThyssenKrupp projekt manažérsky nezvládla. Stavbu koksovne, ktorá mala byť ťažiskom celého komplexu, zadali Nemci čínskej firme. To sa ukázalo ako zásadný omyl. Číňania odviedli šlendriánsku robotu, používali podradné materiály a zastarané technológie, pričom Nemci nezabezpečili adekvátnu kontrolu. A tak ThyssenKrupp musel čínsku koksovňu zbúrať a nechať si vlastnou dcérskou firmou postaviť novú.
Cena výstavby brazílskeho závodu, ktorý mal pôvodne stáť 1,9 miliardy eur, sa napokon vyšplhala na 8 miliárd. No problémy neprestávali ani po spustení prevádzky. Ľudia, žijúci v susedstve, sa začali sťažovať na zdravotné problémy v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia i okolitých vôd. Protestujúcich rybárov mala následne zastrašovať bezpečnostná služba závodu. Na koncern sa zniesli súdne žaloby. V hospodárskom roku 2011/2012 zaznamenal ThyssenKrupp v dôsledku zbabraných zaoceánskych investícií stratu vo výške 4,7 miliardy eur. Navyše koncern čelí obvineniam z kartelu pri dodávke koľajníc pre Nemecké dráhy v uplynulom desaťročí a essenská prokuratúra vyšetruje niekoľko pracovníkov firmy v súvislosti s podplácaním pri stavebnom projekte v Kazachstane. Zatiaľ posledný škandál firmy je z minulého týždňa a týka sa lídra SPD Peera Steinbrücka, ktorý tento rok vyzve vo voľbách do Spolkového snemu kancelárku Angelu Merkelovú. Steinbrück vraj presne pred rokom sľúbil koncernu, ako člen jeho dozornej rady, že mu po politickej linke pomôže presadiť nižšie ceny energií...
.firemný patriarcha
Konglomerát ThyssenKrupp zamestnáva globálne skoro 168-tisíc ľudí. Popri oceliarstve sa zaoberá výrobou výťahov, pohyblivých schodov, rôznych priemyselných zariadení či stavbou lodí (vrátane ponoriek). Aby sa dostal z červených čísiel, musí teraz predávať nerentabilné prevádzky a sústrediť sa na najziskovejšie aktivity. Hospodárske noviny minulý týždeň priniesli správu, že ThyssenKrupp zvažoval vytvorenie 1 000 pracovných miest v Prešove, no koncern zo svojich investičných zámerov napokon vycúval.
V každom prípade, súčasťou vyrovnávania sa s minulosťou a nového začiatku, ktorý sľubuje šéf koncernu Heinrich Hiesinger, bol v decembri aj odchod troch členov predstavenstva. Práve Hiesinger má ako manažér dať ThyssenKrupp opäť do poriadku. No v súvislosti s týmto koncernom je nutné vyzdvihnúť ešte iné meno.
Berthold Beitz oslávi v septembri sto rokov. Tento muž po smrti Alfrieda Kruppa v roku 1967 prevzal nadáciu, ktorá spravuje niekdajší rodinný majetok Kruppovcov. Táto nadácia je najväčším akcionárom koncernu ThyssenKrupp a hoci Beitz už do dennodenného riadenia spoločnosti nezasahuje, stále má v zásadných otázkach posledné slovo. Alfried Krupp a Berthold Beitz tvorili pozoruhodnú dvojicu. Obaja sa zoznámili náhodne v roku 1952. Krupp bol odsúdený vojnový zločinec, ktorého len krátko pred tým prepustili z väzenia. Naproti tomu Beitz ako vedúci ropnej rafinérie v Haliči cez vojnu zachraňoval Židov pred odsunom do koncentračného tábora. Označoval ich totiž za nenahraditeľných pre jeho závod. Beitz po vojne pomáhal preorientovať Kruppove závody na civilnú výrobu. Práve on je spojivom medzi minulosťou koncernu a prítomnosťou. Pred pár dňami sa 99-ročný patriarcha náhle ozval a verejne podporil Hiesingerov kurz na čele spoločnosti. Ak sa mu podarí ThyssenKrupp skonsolidovať, môže spoločnosť na tretiu storočnicu svojej existencie hľadieť s optimizmom.
Navyše, netreba zabúdať ani na podnikateľskú dynastiu Thyssenovcov z neďalekého mesta Duisburg. Ich vlastná oceliarska firma, založená v roku 1891, patrila medzi najväčších konkurentov Kruppovcov. V roku 1999 sa podarilo spečatiť fúziu oboch spoločností. Trampoty, ktorými je odvtedy koncern ThyssenKrupp sprevádzaný, ukazujú, že nie vždy dopadne dobre, ak dve veľké firmy vytvoria jednu gigantickú.
.miliardové straty
ThyssenKrupp bol vlani v novembri spomínaný ako jeden z možných záujemcov o kúpu košickej huty. Koncern to však oficiálne poprel. Takýto obchod medzi Američanmi a Nemcami by mohol dávať zmysel napríklad vtedy, ak by U.S. Steel vymenil Košice za prevádzky spoločnosti ThyssenKrupp v Alabame alebo v Brazílii. Oceliari z Pittsburghu sa jednak chcú sústrediť na svoje kľúčové trhy v Spojených štátoch. Na druhej strane, pre ThyssenKrupp sú fabriky v americkom Calverte a brazílskom Rio de Janeiro akurát zdrojom strát a negatívnej mediálnej publicity.
Rozhodnutie expandovať v Severnej a Južnej Amerike bolo dieťaťom predkrízového megalomanstva. Päť miliárd dolárov preinvestoval od roku 2007 ThyssenKrupp do vybudovania valcovne v Alabame. Kríza spôsobila, že spustenie výroby sa niekoľkokrát odkladalo, a teraz je prevádzka na predaj. Ešte väčším problémom sa však ukázal oceliarsky závod v Brazílii. Stavať sa začal v roku 2006 a mal produkovať lacné bramy, ktoré by sa ďalej spracúvali v USA. Lenže spoločnosť ThyssenKrupp projekt manažérsky nezvládla. Stavbu koksovne, ktorá mala byť ťažiskom celého komplexu, zadali Nemci čínskej firme. To sa ukázalo ako zásadný omyl. Číňania odviedli šlendriánsku robotu, používali podradné materiály a zastarané technológie, pričom Nemci nezabezpečili adekvátnu kontrolu. A tak ThyssenKrupp musel čínsku koksovňu zbúrať a nechať si vlastnou dcérskou firmou postaviť novú.
Cena výstavby brazílskeho závodu, ktorý mal pôvodne stáť 1,9 miliardy eur, sa napokon vyšplhala na 8 miliárd. No problémy neprestávali ani po spustení prevádzky. Ľudia, žijúci v susedstve, sa začali sťažovať na zdravotné problémy v súvislosti so znečisťovaním ovzdušia i okolitých vôd. Protestujúcich rybárov mala následne zastrašovať bezpečnostná služba závodu. Na koncern sa zniesli súdne žaloby. V hospodárskom roku 2011/2012 zaznamenal ThyssenKrupp v dôsledku zbabraných zaoceánskych investícií stratu vo výške 4,7 miliardy eur. Navyše koncern čelí obvineniam z kartelu pri dodávke koľajníc pre Nemecké dráhy v uplynulom desaťročí a essenská prokuratúra vyšetruje niekoľko pracovníkov firmy v súvislosti s podplácaním pri stavebnom projekte v Kazachstane. Zatiaľ posledný škandál firmy je z minulého týždňa a týka sa lídra SPD Peera Steinbrücka, ktorý tento rok vyzve vo voľbách do Spolkového snemu kancelárku Angelu Merkelovú. Steinbrück vraj presne pred rokom sľúbil koncernu, ako člen jeho dozornej rady, že mu po politickej linke pomôže presadiť nižšie ceny energií...
.firemný patriarcha
Konglomerát ThyssenKrupp zamestnáva globálne skoro 168-tisíc ľudí. Popri oceliarstve sa zaoberá výrobou výťahov, pohyblivých schodov, rôznych priemyselných zariadení či stavbou lodí (vrátane ponoriek). Aby sa dostal z červených čísiel, musí teraz predávať nerentabilné prevádzky a sústrediť sa na najziskovejšie aktivity. Hospodárske noviny minulý týždeň priniesli správu, že ThyssenKrupp zvažoval vytvorenie 1 000 pracovných miest v Prešove, no koncern zo svojich investičných zámerov napokon vycúval.
V každom prípade, súčasťou vyrovnávania sa s minulosťou a nového začiatku, ktorý sľubuje šéf koncernu Heinrich Hiesinger, bol v decembri aj odchod troch členov predstavenstva. Práve Hiesinger má ako manažér dať ThyssenKrupp opäť do poriadku. No v súvislosti s týmto koncernom je nutné vyzdvihnúť ešte iné meno.
Berthold Beitz oslávi v septembri sto rokov. Tento muž po smrti Alfrieda Kruppa v roku 1967 prevzal nadáciu, ktorá spravuje niekdajší rodinný majetok Kruppovcov. Táto nadácia je najväčším akcionárom koncernu ThyssenKrupp a hoci Beitz už do dennodenného riadenia spoločnosti nezasahuje, stále má v zásadných otázkach posledné slovo. Alfried Krupp a Berthold Beitz tvorili pozoruhodnú dvojicu. Obaja sa zoznámili náhodne v roku 1952. Krupp bol odsúdený vojnový zločinec, ktorého len krátko pred tým prepustili z väzenia. Naproti tomu Beitz ako vedúci ropnej rafinérie v Haliči cez vojnu zachraňoval Židov pred odsunom do koncentračného tábora. Označoval ich totiž za nenahraditeľných pre jeho závod. Beitz po vojne pomáhal preorientovať Kruppove závody na civilnú výrobu. Práve on je spojivom medzi minulosťou koncernu a prítomnosťou. Pred pár dňami sa 99-ročný patriarcha náhle ozval a verejne podporil Hiesingerov kurz na čele spoločnosti. Ak sa mu podarí ThyssenKrupp skonsolidovať, môže spoločnosť na tretiu storočnicu svojej existencie hľadieť s optimizmom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.