.v Bratislave ste sa zúčastnili konferencie o tom, či by Nemecko malo vystúpiť z eurozóny. Čo sa dá o tejto téme povedať z pražskej perspektívy?
Vystupoval som tu s príspevkom, ktorý v januári vyjde v German Economic Review. Venujem sa v ňom téme „menového hegemóna“, ako vyzerá a aké má charakteristiky. Ide mi najmä o otázku, či Nemecko je naďalej menovým hegemónom Európy. Usúdil som, že tá téma zapadá do celkového rámca tejto konferencie. Navyše rozhodnutia Nemecka v menovej oblasti budú mať ďalekosiahle dôsledky na jeho okolie vrátane Českej republiky.
.tézu, podľa ktorej je Nemecko naďalej menovým hegemónom Európy, ste označili za mýtus. Prečo? Veď by sa mohlo zdať, že kríza eurozóny, naopak, potvrdila výsadné postavenie Nemecka a zvlášť spolkovej kancelárky Merkelovej.
Nejde o to, že by Nemecko nebolo silné. Alebo že by nemalo v mnohých otázkach posledné slovo. To pripúšťam. No som presvedčený, že Nemecko už nemá silu ovplyvniť menové podmienky v Európe rovnakým spôsobom, ako to dokázalo v čase existencie nemeckej marky. Spomenuli ste postavenie kancelárky medzi ostatnými lídrami. To je rozmer politického rozhodovania. Ja som sa však snažil povedať niečo iné. Keď ste raz menový hegemón, ostatní sa prispôsobujú vašim menovopolitickým rozhodnutiam aj bez toho, aby dochádzalo k nejakým politickým vyjednávaniam alebo summitom medzi štátmi. Menový hegemón je ten, kto určuje menové podmienky a ostatní sa mu musia chtiac-nechtiac prispôsobiť.
.takto to fungovalo v čase, keď ešte existovala nemecká marka a riadila ju Bundesbanka?
Vtedy Nemecko bolo menovým hegemónom, pretože menovej politike Bundesbanky sa museli prispôsobiť aj ostatné európske krajiny, bez toho, aby dochádzalo k politickým vyjednávaniam, aké dnes sledujeme v eurozóne. V súčasnosti je to postavenie Spolkovej republiky, paradoxne, slabšie. Nemci totiž sedia za stolom so šestnástimi ďalšími krajinami a majú len jednu stoličku. To neznamená, že by tá stolička nebola dôležitá. Keď však dochádza k hlasovaniu, musíte vziať do úvahy aj mienku tých, s ktorými by ste za normálnych okolností vôbec nediskutovali.
.je známe, že kancelár Helmut Kohl sľúbil kedysi Francoisovi Mitterrandovi spoločnú európsku menu, výmenou za francúzsky súhlas so zjednotením Nemecka. Lenže keď sa konštruovali pravidlá pre euro, Paríž zmäkčoval prísne kritériá, presadzované Nemcami. Máte na mysli tento typ kompromisov?
Pokiaľ skonštruujete eurózonu tak, ako je skonštruovaná, tak, samozrejme, euro nebude fungovať iba ako veľká celoeurópska nemecká marka. Pochopiteľne, v tom okamihu bude spoločná mena súčasne aj francúzskym frankom, aj talianskou lírou, aj španielskou pesetou. A to preto, že preferencie, stojace za menovými politikami, ktoré spájate s nemeckou markou, zrazu ovplyvňujú, ako bude vyzerať menová politika pre celok. Výsledkom je, že ostatné členské krajiny sa snažia jednak oslabiť vplyv Bundesbanky na spoločnú menu, a jednak získať kus jej kredibility pre vlastnú hospodársku politiku. Lenže tým ničíte kvalitu menovej stability ako určitého celoeurópskeho verejného statku.
.nemecký profesor Markus Kerber na tejto konferencii predstavil svoj návrh pre postupné evolučné zavedenie guldenmarky. Išlo by podľa vás o systémové riešenie problémov eurozóny?
Neviem jednoznačne reagovať na ten návrh. Musel by som poznať jeho podrobné znenie. Som akurát trochu skeptický k názoru, že existujú postupné evolučné riešenia v oblasti menového usporiadania. Naznačil som to aj v dnešnej debate. Podľa mojej skúsenosti sa zásadné veci v oblasti menovej politiky dejú šokovo, radikálne, jednorazovo a revolučne.
.aké sú podľa vás možné riešenia európskej dlhovej krízy?
Ak je podstatou problémov zadlženie štátov, potom máte niekoľko možností. Buď vysoká inflácia s vymazaním dlhov, alebo druhá možnosť je menová reforma. Treťou je devalvácia meny. Alebo bankrot. Tie prvé tri možnosti sú uskutočniteľné len vtedy, ak má krajina vlastnú menovú politiku.
.zostáva teda bankrot.
Eurozóna zvolila akýsi pokus o piatu možnosť. Teda zachraňovanie. Zadlženej krajine kúpime čas a medzitým ju budeme financovať za peniaze niekoho iného. Nie som si istý, či táto metóda bola niekedy niekde dôveryhodne vyskúšaná, a preto pochybujem o jej úspechu. Tie ostatné vyskúšané boli. Ak má niekto dlhoročné bohaté skúsenosti s bankrotmi, tak sú to práve európske štáty.
.na Slovensku sa zavedenie eura obhajuje odpadnutím kurzového rizika a posilňovaním obchodu so zvyškom eurozóny. Ako v tomto porovnaní vychádza Česká republika?
K tomuto vám poviem jednu skutočnosť. Nemecko má obchodné prebytky s celým svetom, no s Českou republikou má obchodný schodok. Inak povedané, český export do Nemecka v uplynulých rokoch rástol, a to za situácie posilňujúcej koruny, plávajúceho kurzu, autonómnej menovej politiky a nášho nečlenstva v eurozóne. Mám pocit, že podceňujeme vplyv colnej únie a preceňujeme vplyv meny.
.takže český vstup do eurozóny je odložený naneurčito?
Asi 70 percent českých občanov si nepraje zavedenie eura. Navyše, eurozóna sa dramaticky mení za pochodu. Je teda ťažké odpovedať na termín svadby, keď neviete, ako bude v budúcnosti vyzerať ženích a ako bude vyzerať nevesta.
Vystupoval som tu s príspevkom, ktorý v januári vyjde v German Economic Review. Venujem sa v ňom téme „menového hegemóna“, ako vyzerá a aké má charakteristiky. Ide mi najmä o otázku, či Nemecko je naďalej menovým hegemónom Európy. Usúdil som, že tá téma zapadá do celkového rámca tejto konferencie. Navyše rozhodnutia Nemecka v menovej oblasti budú mať ďalekosiahle dôsledky na jeho okolie vrátane Českej republiky.
.tézu, podľa ktorej je Nemecko naďalej menovým hegemónom Európy, ste označili za mýtus. Prečo? Veď by sa mohlo zdať, že kríza eurozóny, naopak, potvrdila výsadné postavenie Nemecka a zvlášť spolkovej kancelárky Merkelovej.
Nejde o to, že by Nemecko nebolo silné. Alebo že by nemalo v mnohých otázkach posledné slovo. To pripúšťam. No som presvedčený, že Nemecko už nemá silu ovplyvniť menové podmienky v Európe rovnakým spôsobom, ako to dokázalo v čase existencie nemeckej marky. Spomenuli ste postavenie kancelárky medzi ostatnými lídrami. To je rozmer politického rozhodovania. Ja som sa však snažil povedať niečo iné. Keď ste raz menový hegemón, ostatní sa prispôsobujú vašim menovopolitickým rozhodnutiam aj bez toho, aby dochádzalo k nejakým politickým vyjednávaniam alebo summitom medzi štátmi. Menový hegemón je ten, kto určuje menové podmienky a ostatní sa mu musia chtiac-nechtiac prispôsobiť.
.takto to fungovalo v čase, keď ešte existovala nemecká marka a riadila ju Bundesbanka?
Vtedy Nemecko bolo menovým hegemónom, pretože menovej politike Bundesbanky sa museli prispôsobiť aj ostatné európske krajiny, bez toho, aby dochádzalo k politickým vyjednávaniam, aké dnes sledujeme v eurozóne. V súčasnosti je to postavenie Spolkovej republiky, paradoxne, slabšie. Nemci totiž sedia za stolom so šestnástimi ďalšími krajinami a majú len jednu stoličku. To neznamená, že by tá stolička nebola dôležitá. Keď však dochádza k hlasovaniu, musíte vziať do úvahy aj mienku tých, s ktorými by ste za normálnych okolností vôbec nediskutovali.
.je známe, že kancelár Helmut Kohl sľúbil kedysi Francoisovi Mitterrandovi spoločnú európsku menu, výmenou za francúzsky súhlas so zjednotením Nemecka. Lenže keď sa konštruovali pravidlá pre euro, Paríž zmäkčoval prísne kritériá, presadzované Nemcami. Máte na mysli tento typ kompromisov?
Pokiaľ skonštruujete eurózonu tak, ako je skonštruovaná, tak, samozrejme, euro nebude fungovať iba ako veľká celoeurópska nemecká marka. Pochopiteľne, v tom okamihu bude spoločná mena súčasne aj francúzskym frankom, aj talianskou lírou, aj španielskou pesetou. A to preto, že preferencie, stojace za menovými politikami, ktoré spájate s nemeckou markou, zrazu ovplyvňujú, ako bude vyzerať menová politika pre celok. Výsledkom je, že ostatné členské krajiny sa snažia jednak oslabiť vplyv Bundesbanky na spoločnú menu, a jednak získať kus jej kredibility pre vlastnú hospodársku politiku. Lenže tým ničíte kvalitu menovej stability ako určitého celoeurópskeho verejného statku.
.nemecký profesor Markus Kerber na tejto konferencii predstavil svoj návrh pre postupné evolučné zavedenie guldenmarky. Išlo by podľa vás o systémové riešenie problémov eurozóny?
Neviem jednoznačne reagovať na ten návrh. Musel by som poznať jeho podrobné znenie. Som akurát trochu skeptický k názoru, že existujú postupné evolučné riešenia v oblasti menového usporiadania. Naznačil som to aj v dnešnej debate. Podľa mojej skúsenosti sa zásadné veci v oblasti menovej politiky dejú šokovo, radikálne, jednorazovo a revolučne.
.aké sú podľa vás možné riešenia európskej dlhovej krízy?
Ak je podstatou problémov zadlženie štátov, potom máte niekoľko možností. Buď vysoká inflácia s vymazaním dlhov, alebo druhá možnosť je menová reforma. Treťou je devalvácia meny. Alebo bankrot. Tie prvé tri možnosti sú uskutočniteľné len vtedy, ak má krajina vlastnú menovú politiku.
.zostáva teda bankrot.
Eurozóna zvolila akýsi pokus o piatu možnosť. Teda zachraňovanie. Zadlženej krajine kúpime čas a medzitým ju budeme financovať za peniaze niekoho iného. Nie som si istý, či táto metóda bola niekedy niekde dôveryhodne vyskúšaná, a preto pochybujem o jej úspechu. Tie ostatné vyskúšané boli. Ak má niekto dlhoročné bohaté skúsenosti s bankrotmi, tak sú to práve európske štáty.
.na Slovensku sa zavedenie eura obhajuje odpadnutím kurzového rizika a posilňovaním obchodu so zvyškom eurozóny. Ako v tomto porovnaní vychádza Česká republika?
K tomuto vám poviem jednu skutočnosť. Nemecko má obchodné prebytky s celým svetom, no s Českou republikou má obchodný schodok. Inak povedané, český export do Nemecka v uplynulých rokoch rástol, a to za situácie posilňujúcej koruny, plávajúceho kurzu, autonómnej menovej politiky a nášho nečlenstva v eurozóne. Mám pocit, že podceňujeme vplyv colnej únie a preceňujeme vplyv meny.
.takže český vstup do eurozóny je odložený naneurčito?
Asi 70 percent českých občanov si nepraje zavedenie eura. Navyše, eurozóna sa dramaticky mení za pochodu. Je teda ťažké odpovedať na termín svadby, keď neviete, ako bude v budúcnosti vyzerať ženích a ako bude vyzerať nevesta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.