Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kauza Ústavný súd

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .kauza

V minulom vydaní sme zverejnili informáciu, že ústavný sudca Juraj Horváth krátko pred zásadným hlasovaním, ktoré sa týkalo kauzy Jozefa Čentéša, nečakane zmenil názor.

.čo je však obzvlášť znepokojivé, svoj názorový obrat pred prekvapenými kolegami vysvetlil tým, že ho v tejto veci kontaktoval Ivan Gašparovič a na koberček si ho pozvala aj predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Túto informáciu nám potvrdili tri dôveryhodné zdroje.
Ešte stručné zhrnutie: pôvodne malo v tajnom hlasovaní sedem ústavných sudcov (podľa našich informácií Orosz, Mészáros, Luby, Gajdošíková, Kohut, Tkáčik a Juraj Horváth) prehlasovať šesticu ostatných sudcov a v mene Ústavného súdu rozhodnúť, že prezident Ivan Gašparovič môže odmietnuť vymenovanie zvoleného generálneho prokurátora, ale len za striktných zákonných podmienok. Naopak, šestica sudcov na čele s predsedníčkou ÚS Ivettou Macejkovou chcela dôvody pre nevymenovanie vyložiť omnoho širšie, a umožniť tak Gašparovičovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Keďže sedem je viac než šesť, blížil sa kľúčový verdikt Ústavného súdu, ktorý by bol konformný s dnešnou Ústavou, no zároveň by bol prehrou Ivetty Macejkovej a najmä Ivana Gašparoviča.
Juraj Horváth, pôvodne nominant SMK, však v poslednej chvíli zmenil svoje rozhodnutie a pridal sa na druhú stranu.

.prvé reakcie
Ústavný sudca Juraj Horváth v prvej reakcii odmietol priamo odpovedať, či s ním pred hlasovaním komunikovali Gašparovič aj Macejková.  „Nehovorím, že popieram, alebo nepopieram, nevyjadrujem sa k tejto veci.“  Odmietol však, že by bol na neho pri rozhodovaní vyvíjaný nátlak. Prezident Ivan Gašparovič tvrdí, že so sudcom Horváthom v spomínanej veci nehovoril ani netelefonoval. „Zrejme sa váš informátor sekol,“ odkázal nám minulý týždeň na naše dodatočné otázky. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková zas naše otázky označila v písomnej reakcii za provokáciu. Priamej odpovedi sa však vyhla. „Je prirodzené a nanajvýš potrebné, aby sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky viedli odbornú diskusiu k aktuálnym problémom. Súčasne je aj prirodzené, že sa na rovnakom fóre rozprávame o mimopracovných ľudských vzťahoch. Predpokladám, že to tak prebieha aj v redakcii týždenníka Týždeň,“ napísala vo svojej odpovedi Macejková.

.čo hovoria politici právnici?
V tejto súvislosti sme oslovili politikov, ktorých agendou je právo a spravodlivosť. Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nechcela priamo komentovať kauzu Horvátha. „V tejto chvíli sa k tomu nechcem vyjadrovať, pretože ide zatiaľ o zákulisné informácie. Vždy sa snažím držať faktov a fakt je, že väčšina na Ústavnom súde sa vytvorila za vlády Roberta Fica v parlamente. V tomto období sa nedá nevnímať niekoľko vecí. Po prvé, o obdobných veciach sa rozhoduje rôzne. Napríklad o veci, ktorá sa týkala zdravotných sestričiek, sa na Ústavnom súde rozhodovalo extrémne rýchlo, kým rozhodovanie o vyvlastňovaní pri diaľniciach trvalo extrémne dlho. Je úplne evidentné, že Ústavný súd sa vždy nepridŕža ani predchádzajúceho rozhodovania. To je aj prípad posledného rozhodnutia, ktoré sa týka právomoci prezidenta. A faktom je, že opakovaná medializácia prípadu sudcu Orosza zo strany predsedníčky Ústavného súdu je absolútne nepochopiteľná a neštandardná.”
Poslanec Radoslav Procházka, ústavný právnik, ktorý v minulosti pôsobil aj ako poradca na ÚS, odpovedal vo všeobecnej rovine: „Najväčším problémom je podľa mňa fakt, že pomery na Ústavnom súde sa zdajú verným odrazom celkových pomerov v štáte a v spoločnosti. Na Slovensku chýba vedomie stavovskej cti takmer všade. Taký ten vnútorný morálny záväzok, konať čo najpoctivejšie a len na prospech tých, ktorým poskytujem službu, aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Možno sme dúfali, že nevadí, ak tú schopnosť nebudeme pestovať v taxikároch, inštalatéroch a pumpároch a v sebe samých, lebo úradníci, učitelia, politici to, na rozdiel od nás, robiť budú. Nebudú, nemáme to zatiaľ v sebe, a plnenie klanových záväzkov oceňujeme viac ako plnenie tých stavovských. Nie verbálne, samozrejme, tam sme hustí, ale v každodennej realite. Vo svojej podstate sme balkánska spoločnosť a balkánsky máme aj štát.“
Bývalý minister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic v tejto chvíli takisto nechcel priamo komentovať hlasovanie Juraja Horvátha: „O celej veci týkajucej sa sudcu Horvátha mám informácie iba z vášho článku, takže by som sa k tomu zatiaľ nechcel vyjadrovať. Myslím si však, že Ústavný súd je rozdelený, a to na sudcov, ktorí sa snažia verne interpretovať text Ústavy bez ohľadu na to, či sa im výsledok interpretácie páči, alebo nie a na sudcov, ktorí Ústavu interpretujú účelovo. To znamená, že si stanovia, aký chcú dosiahnuť výsledok v nejakom konkrétnom spore a tomu prispôsobujú výklad Ústavy. Už som povedal, že výklad Ústavy v tejto konkrétnej veci, o ktorej píšete, išiel nad jej rámec, posúva náš politický systém smerom k prezidentskému systému a je v rozpore s judikatúrou pléna toho istého Ústavného súdu, keď plénum rozhodovalo o kompetencii prezidenta pri menovaní viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Jednoducho existuje časť sudcov Ústavného súdu, ktorá sa necíti  viazaná textom Ústavy, a to je pre demokraciu obrovské ohrozenie.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite