Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vek trifidov

.tomáš Čejka .časopis .lifestyle

Na Zemi sa rozšírili trifidi, čudesné rastliny s nevšednými chúťkami. Pôvodne ich vysadili ako zdroj kvalitného oleja, situácia sa však zvrtla jednej noci, keď sa na nebi objavilo množstvo zvláštnych zelených meteorov. Ľudia, ktorí neodolali a pozorovali vesmírne divadlo, na svoju zvedavosť doplatili stratou zraku.

Ušetrení však nezostali ani ďalší. Bujnejúca vegetácia totiž mala vlastné predstavy o životnom poslaní – svojvoľne vytrhávala svoje korene z pôdy, vrhala sa do ulíc a jedovatými ostňami kaličila, ale aj vraždila ľudí. Hrozí nám niečo podobné, ako opisuje v známom vedeckom fantasy románe Deň trifidov John Wyndham, aj v skutočnosti?

.trifid menom kudzu
Začalo sa to nenápadne. V rámci osláv stého výročia vzniku Spojených štátov amerických v roku 1876 sa do Filadelfie hrnuli gratulanti takmer zo všetkých kútov sveta. Mnohých uchvátila veľkolepá výstava s medzinárodnou účasťou, kde sa vynímali najmä ukážky japonských záhrad. Medzi exponátmi zaujala omamne voňajúca rastlina s veľkými listami – kudzu (Pueraria montana), ktorá si okamžite získala priazeň miestnych záhradkárov. Jej trhovú hodnotu o niečo neskôr zvýšil fakt, že nebola len pôsobivá, ale aj chutná, čo pravdepodobne pri svojvoľnej degustácii ocenili hospodárske zvieratá. K propagácii rastliny kudzu a masívnemu šíreniu jej plánt prispeli najmä manželia Charles a Lillie Pleasovci. Podnikali totiž v časoch Veľkej hospodárskej krízy, keď sa americké úrady snažili zamedziť erózii neobrábanej pôdy. Nádej videli v spevňovaní terénu rýchlo rastúcimi rastlinami a farmárov, ktorí sa na akcii podieľali, podporovali štedrými dotáciami. Dnes je kudzu v USA synonymom ekologickej nočnej mory. V roku 1970 ho vyhlásili za nebezpečný invázny druh, pretože stihlo zničiť vyše osem miliónov hektárov pozemkov. Je neskutočne životaschopné, jeho výhonky zo dňa na deň narastú o neuveriteľných tridsať centimetrov, takže vo veľmi krátkom čase dokáže hustým, nepreniknuteľným kobercom pokryť všetko, čo pred ním neutečie. Korene rastliny siahajú až do hĺbky troch metrov, čiže nepomáha vysekávanie, vypaľovanie a nepodľahne ani apetítu hladných stád bylinožravcov. Čiastočne zaberajú pravidelne opakované postreky silnými herbicídmi, úplné vyničenie však nehrozí, ani keby do boja s rastlinným votrelcom zapojili všetkých velebených amerických akčných hrdinov.

.kudzu a ozón
Zdanlivou prednosťou kudzu je jeho symbióza s baktériami, ktoré pôdu zásobujú dusíkom. V skutočnosti je to jeho ďalšia zbraň, ktorou ničí okolie. Nadmerný prívod dusíka do pôdy a jeho kolobeh v prírode totiž enormne zvyšuje hladinu ozónu v atmosfére. Symbiotické baktérie z koreňov si dusík berú zo vzduchu a transportujú ho rastline vo forme amoniaku alebo dusičnanu. Do atmosféry sa však už nevracia dusík, ale jeho oxidy, čo sa môže negatívne odraziť na zdraví ľudí. Ozón dráždi oči a sliznice nosa či pľúc, spôsobuje  astmatické záchvaty a dýchacie problémy. Vo výnimočných prípadoch môže prispieť k rakovine pľúc.
S kudzu sa môžeme stretnúť aj u nás, našťastie, len vo forme potravových doplnkov. Distribútori na príbalových letákoch píšu, že výťažok z koreňov posilňuje nervový systém, zlepšuje trávenie, stabilizuje krvný tlak a činnosť srdca. Iné prípravky z kudzu zasa zvyšujú hladiny prirodzených látok v mozgu, okrem iného serotonínu a dopamínu, čím normalizujú emocionálne stavy. Ich pravidelná konzumácia zbaví naše telo jedov, celkovo posilní organizmus a zníži chuť na alkohol. S kudzu sa vraj ženy zbavia problémov sprevádzajúcich klimaktérium a mužom zlepší potenciu. Skrátka, opäť takmer zázračná panacea. S jej pojedaním však zatiaľ opatrne, musí ju preveriť čas a nezávislé farmakologické testy.

.Gabrielov boľševník
Je prekvapujúce, že občas sa proroctvá vynoria aj z vôd, kde by ich nikto nehľadal. Britská artrocková kapela Genesis mala od roku 1971 vo svojom repertoári skladbu The Return of the Giant Hogweed (Návrat boľševníka veľkého). Nepatrím k tým, ktorí si dopodrobna prekladajú texty obľúbených kapiel a ani neanalyzujem ich skryté významy. Preto som si dlhé roky myslel, že Giant Hogweed je akýsi predchodca obrích kyborgov, ktorý sa prišiel pomstiť biednemu ľudstvu za to, že porušilo niektorý z pomätených vesmírnych zákonov. Asi o dvadsať rokov neskôr som sa dočítal, že Giant Hogweed je až päť metrov vysoká invázna rastlina menom boľševník veľký (Heracleum mantegazzianum), ktorý je ďalším rastlinným agresorom a v posledných rokoch sa stal centrom záujmu viacerých európskych inváznych ekológov. Hoci líder skupiny Genesis Peter Gabriel nemá prírodovedné vzdelanie, v texte doslova varuje pred zaburinením britských ostrovov touto mrkvovitou rastlinou pochádzajúcou z Kaukazu. Nebezpečná je pre jedovatú šťavu, obsahujúcej furokumaríny. Keď sa dostane na pokožku, ožiarenú slnečným svetlom, spôsobuje silné popáleniny prvého až tretieho stupňa, čo je stav porovnateľný s následkami po zasiahnutí yperitom. Poškodenie sa objavuje až po 24 hodinách. Na zapálených plochách kože sa neskôr vytvoria pľuzgiere, naplnené lymfatickou tekutinou. Popáleniny sa ťažko hoja a poškodené miesta si v niektorých prípadoch vyžadujú dokonca transplantáciu kože. K sprievodným znakom patria bolesti hlavy, zvýšená teplota, slabosť, zimnica. Citlivejším ľuďom stačí okolo rastliny prejsť, alebo sa o ňu obtrieť. Sú známe aj prípady úmrtí, najmä detí, ktorým sa šťava dostala do úst a hrdla a zadusili sa. Pokusy na laboratórnych potkanoch dokázali dokonca rakovinotvorné účinky boľševníkovej šťavy.
Botanici dnes na Slovensku evidujú dvadsať deväť druhov inváznych rastlín. Z nich sedem druhov je pre našu prírodu takých nebezpečných, že ich je podľa zákona majiteľ pozemku dokonca povinný likvidovať a nesmie ich pestovať. Okrem boľševníka obrovského patria medzi takúto pliagu aj exotické pohánkovce, severoamerické zlatobyle, slnečnica hľuznatá (známa skôr ako topinambur) či netýkavka žliazkatá. Ak sa nám dostanú na záhradku také rastliny od susedov, väčšinou ich nestačí vyrezať a spáliť, často treba použiť aj chémiu. Nebojte sa zájsť na obvodný úrad životného prostredia, tam vám radi poradia, ako toho-ktorého trifida najlepšie zlikvidovať. Dobré rady sa dajú pomerne ľahko aj vygúgliť.

Autor je zoológ.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite