Spor o austrálske dejiny nie je nový. Tak ako mnoho iných podobných debát začal sa v „kvetinových“ 60. rokoch minulého storočia.
Na jeho počiatku stála v roku 1968 prednáška Billa Stannera, známeho austrálskeho antropológa, ktorý sa venoval dejinám pôvodných obyvateľov Austrálie. Nazval ju Veľké austrálske mlčanie a snažil sa v nej dokázať tézu, že austrálske dejiny boli dovtedy písané výhradne z pohľadu bielych prisťahovalcov. Argumentoval, že do nich treba zahrnúť aj pohľad pôvodného obyvateľstva. A najmä tvrdil, že treba opraviť celkové vyznenie dejín – lebo oficiálni historici údajne ignorujú utrpenie, ktoré príchod bielych osadníkov spôsobil pôvodným obyvateľom Austrálie. Podarilo sa mu podnietiť nielen diskusiu, ale aj vznik celého názorového prúdu austrálskej historiografie. Jeho prívrženci sa usilovali naplniť Stannerovu víziu a tvrdili, že vracajú austrálskej historiografii objektívnosť. Ich pohľad však vyvolal aj kritiku. Časť historikov sa od tézy o zamlčaných faktoch v austrálskych dejinách dištancovala – podľa nich je táto téza ideologická, poplatná politickej korektnosti a nerešpektuje fakty.
Ostrá debata, ktorá medzi týmito dvoma tábormi odborníkov vznikla, sa do médií dostala pod názvom History Wars – vojny o dejiny. Krv pri nich netiekla, ale je pravdou, že niekoľko známych historikov v nich bojovalo nielen o čo najpresnejšie videnie histórie, ale aj o svoju povesť. K tým, ktorých Stannerovi prívrženci verejne odsúdili a na odborných fórach sa ich usilovali umlčať, patrí Geoffrey Blainey (narodený v roku 1930), jeden z najvýznamnejších austrálskych historikov. V roku 1984 upútal pozornosť Austrálie svojimi vtedy šokujúcimi výrokmi proti neregulovanej imigračnej politike vlády. Vyvolal vlnu protestov z ľavicového prostredia a na Melbournskej univerzite 24 historikov podpísalo otvorený list, ktorým sa od jeho postojov dištancovali. Zostalo mu však aj mnoho prívržencov a časť verejnosti mu tlieskala za odvahu vysloviť, čo si mnohí iba mysleli.
Vojny o dejiny rozhodne nie sú vecou minulosti. Vnímanie histórie, postoje k multikulturalizmu, to všetko zostáva osobitne po 11. septembri 2001 stále aktuálne – a nielen u protinožcov. A hoci v 80. rokoch to tak ešte vyzerať nemuselo, napokon sa zdá, že vývoj dáva za pravdu skeptikom, ako je Blainey...
.mg
Na jeho počiatku stála v roku 1968 prednáška Billa Stannera, známeho austrálskeho antropológa, ktorý sa venoval dejinám pôvodných obyvateľov Austrálie. Nazval ju Veľké austrálske mlčanie a snažil sa v nej dokázať tézu, že austrálske dejiny boli dovtedy písané výhradne z pohľadu bielych prisťahovalcov. Argumentoval, že do nich treba zahrnúť aj pohľad pôvodného obyvateľstva. A najmä tvrdil, že treba opraviť celkové vyznenie dejín – lebo oficiálni historici údajne ignorujú utrpenie, ktoré príchod bielych osadníkov spôsobil pôvodným obyvateľom Austrálie. Podarilo sa mu podnietiť nielen diskusiu, ale aj vznik celého názorového prúdu austrálskej historiografie. Jeho prívrženci sa usilovali naplniť Stannerovu víziu a tvrdili, že vracajú austrálskej historiografii objektívnosť. Ich pohľad však vyvolal aj kritiku. Časť historikov sa od tézy o zamlčaných faktoch v austrálskych dejinách dištancovala – podľa nich je táto téza ideologická, poplatná politickej korektnosti a nerešpektuje fakty.
Ostrá debata, ktorá medzi týmito dvoma tábormi odborníkov vznikla, sa do médií dostala pod názvom History Wars – vojny o dejiny. Krv pri nich netiekla, ale je pravdou, že niekoľko známych historikov v nich bojovalo nielen o čo najpresnejšie videnie histórie, ale aj o svoju povesť. K tým, ktorých Stannerovi prívrženci verejne odsúdili a na odborných fórach sa ich usilovali umlčať, patrí Geoffrey Blainey (narodený v roku 1930), jeden z najvýznamnejších austrálskych historikov. V roku 1984 upútal pozornosť Austrálie svojimi vtedy šokujúcimi výrokmi proti neregulovanej imigračnej politike vlády. Vyvolal vlnu protestov z ľavicového prostredia a na Melbournskej univerzite 24 historikov podpísalo otvorený list, ktorým sa od jeho postojov dištancovali. Zostalo mu však aj mnoho prívržencov a časť verejnosti mu tlieskala za odvahu vysloviť, čo si mnohí iba mysleli.
Vojny o dejiny rozhodne nie sú vecou minulosti. Vnímanie histórie, postoje k multikulturalizmu, to všetko zostáva osobitne po 11. septembri 2001 stále aktuálne – a nielen u protinožcov. A hoci v 80. rokoch to tak ešte vyzerať nemuselo, napokon sa zdá, že vývoj dáva za pravdu skeptikom, ako je Blainey...
.mg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.