Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Jozef Lupták: Nie je to úplne všetko naše

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Violončelista a duchovný otec festivalu komornej hudby Konvergencie Jozef Lupták hovorí, že najradšej hrá na pódiu s ľuďmi a najviac neznáša administrovanie okolo projektov, ktoré iniciuje, a potom ich musí ťahať. Podľa očitých svedkov má však na organizovanie talent.

Udržujem kondičku
Hrať hudbu je ako stavať dom, príchodu na pódium predchádza dlhý proces, vymýšľanie, plánovanie, budovanie základov. Pred festivalom musím cvičiť denne, udržiavať kondičku, precvičovať choreografiu, ovládnuť ruky hlavou. Aj fyzická zdatnosť je nevyhnutná, ale najťažšie je dostať skladbu dovnútra, do hlavy, zžiť sa s ňou, potom už sa vytiahne ľahko.

Ruky si opatrujem
Ruky sú môj chlebíček a čím som starší, tým viac si na ne dávam pozor, ale viac mi to pripomína manželka ako ja sám. Robím všetko, varím, aj upratujem, extrémne tvrdú robotu len opatrne, keby mi ruky veľmi stvrdli, tak to pocítim na hraní, musia mať svoju flexibilitu a vláčnosť, pohotovosť. Zo sucha v lietadle mi občas popraská koža, hrať s tým je dosť nepríjemné, bolestivé. Stalo sa mi, že som spadol na ruku, kameň mi poranil prst, bolelo to, ale koncert som odohral, s leukoplastom.

Bol som športovec
Veľmi rád chodím s deckami do lesa, doslova tam ožívame. Kedysi som aktívne športoval, hrával hokej za BEZ-ku, keby som nebol hudobníkom, možno by som sa vydal týmto smerom. Cestovaním som z pôvodnej fyzičky dosť stratil, nabral kilá, aj únava po troch deťoch sa prejavila, takže sme sa s manželkou začali o telo viac starať, aby som vládal so synom hrať futbal. Vyčistí to hlavu a myseľ, prospeje telu a máme spoločný program. Radi chodíme spolu do sauny, ja milujem masáže, aj každý deň by som ich mohol mať.

S čelom si sedím
Rád chodím do dielní majstrov husliarov, milujem tú vôňu laku, glejov. Nedávno sa mi podarilo kúpiť historický český nástroj, z roku 1842, od Homolku, hovoria mu český Stradivari, deväť mesiacov ho rekonštruovali, hodinárska robota. Ďalší nástroj vo výhľade nemám, ale stále snorím, ňuchám, je náročné nájsť nástroj, ktorý sadne k duši, výrazu a tak. Na violončelo si musím kupovať letenky, už som s ním prelietal aj dva domy. Sedí vedľa mňa, pri okne, neje, hoci má letenku, v Amerike mi donesú aspoň extra drink.

Nehrám v smokingu
Veľmi výnimočne hrám v saku, najradšej len v košeli, porušujem všetky pravidlá. Nejde o to, zaujať výzorom, ale dobre sa cítiť pri hraní. Frak je pre mňa symbol zošnurovanosti, aj keď vyzerá pekne. Nemám rád ani lesklé topánky, radšej matné z brúsenej kože. Topánky sú strašne dôležité, dotýkame sa nimi so zemou, mali by byť pohodlné.

Učím sa priať
Keď som mal profesne ťažké časy a inému sa výrazne darilo, tak som aj zazávidel, ale hneď som sa zahanbil, lebo sú to také krehké váhy, raz si hore, raz dole. Musel som sa naučiť priať úspech konkurentom, umenie nie je šport, nedá sa merať výkonmi, dôležité je, čo človek komunikuje. Nemám rád nadutcov, dostali sme do vienka dar, nie je to úplne všetko naše, my s tým môžeme len pracovať.

Nerád riskujem
S vekom si dávam čoraz viac času na rozhodovanie, tlačím rozhodnutia pred sebou. Dom alebo byt? Ako ísť ďalej? Pre mňa sú to muky, čo je správna cesta. Aj keď sa rozhodnem, pochybujem naďalej. Obdivujem tých, čo išli svojou cestou, že sa neboja, aj keď to je možno len tým, že do nich nevidím. Je pre mňa inšpirujúce, že sa našli. Ja ešte stále hľadám to svoje miesto.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite