Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet sa nám musí čudovať

.victor Davis Hanson .časopis .klub

Útok na americkú ambasádu v Káhire a zavraždenie amerického ambasádora v Líbyi spolu s tromi ďalšími zamestnancami treba jednoznačne odsúdiť. Ale aj analyzovať.

Načasovanie je jednoznačné. Útoky prišli počas jedenásteho výročia útoku bin Ládina a al-Káidy na Ameriku. Ak by aj niekto mal pochybnosti, to, že sa medzi útočiacimi objavili čierne vlajky al-Káidy, by ich malo odstrániť. Rovnako ako skandovanie bin Ládinovho mena zberbou na egyptskej ulici. Mala by nás nejako prekvapiť nijako podstatná reakcia egyptských a líbyjských štátnych inštitúcií, ktoré sú povinné chrániť diplomatické misie?  Najmä, ak vieme, aký je charakter tamojších režimov? Jeden z hlavných organizátorov egyptských demonštrácií bol Mohamed al-Zawáhírí, brat prvého zástupcu Usámu bin Ládina a hlavného strojcu útokov z 11. septembra. Na čele tohto útoku bol navyše Mohamed Atta, egyptský štátny občan. Prečo by nás to malo prekvapovať, keď vieme, že Arabská jar je sprevádzaná odstraňovaním diktátorov, ktorých nahrádza vláda zbláznenej Arabskej ulice.

.čo dostávame za miliardu?
Mala by nás prekvapovať ich nevďačnosť? Egypt dostáva od Ameriky momentálne viac ako jednu miliardu dolárov ročne ako čistý dar, egyptská vláda na čele s Moslimským bratstvom navyše vyjednáva, aby im americká vláda odpustila dlh. Líbya, ako si iste spomeniete, je príklad štátu, kde intervencia, ktorú „zozadu“ podporoval aj Barack Obama, odstránila režim Muammara Kaddáfího, vďaka čomu, zdá sa, získali demonštranti slobodu zabíjať Američanov. Toto v Amerike voláme diplomacia.
Problémom je, samozrejme, naša politika appeasementu. Americká ambasáda v Egypte krátko pred útokom vydala vyhlásenie, kde odsúdila všetky snahy a aktivity jednotlivcov, ktorí zneužívajú slobodu slova na to, aby zneuctili náboženské cítenie iných. Človek by čakal, že Obamova vláda sa poučí z fatwy proti Salmanovi Rushdiemu, ale kdeže.

.vďačnosť po líbyjsky
Dočkali sme sa vďačnosti za to, že sme zvrhli krutého despotu v Líbyi a líbyjskí extrémisti zavraždili amerického veľvyslanca a jeho troch zamestnancov. Znamená to, že súčasná líbyjská vláda nechce alebo nemôže chrániť amerických diplomatov. Svet sa musí čudovať, prečo minulý rok Američania bombardovali líbyjských vrahov len preto, aby pomohli iným vrahom.
Útoky v Egypte prišli len tri roky po tom, ako prezident Obama v známom vystúpení v Káhire vytvoril celú mytológiu o dejinách islamu a úplne sa minul účinkom, najmä voči svojim egyptským hostiteľom. Nedávne násilie nasleduje po tom, ako nás naša vláda uisťovala, že Moslimskí bratia v Egypte nie sú žiadnou extrémistickou egyptskou organizáciou, a tiež po tom, ako sa prezident Obama snažil uvádzať do rozpakov izraelského premiéra Netanjahua.

.čo čakať od budúcnosti?
Čo teda máme čakať? Mali by sme sa pripraviť na viac násilia. Líbyjskí vrahovia sa cítia povzbudení, podobne ako tí iránski počas rukojemníckej drámy, vedia totiž, že ich vláda ich buď podporuje, alebo nedokáže zastaviť. Aj dav v Egypte vedel, čo robí, keď namiesto Obama kričal Osama.
Obamova snaha upokojiť islam appeasementom zlyhala, nepomohli prezidentove rozhovory v arabčine, kde hovoril: „Občas robíme chyby. Nie sme dokonalí.“ Tieto hrozné útoky, ktoré prišli počas výročia 11. septembra, sú nesmierne dôležité. Prišli práve v momente, keď riešime otázku, ako ušetriť jeden bilión dolárov vo výdavkoch na obranu počas najbližších desiatich rokov. Prišli včas, aby nás varovali pred prípadnou intervenciou v Sýrii. Roztrhali našu politiku voči Arabskej jari na kúsky a snahu o „reset“ vo vzťahoch ku krajinám Blízkemu východu  robia minimálne nepochopiteľnou. Tieto útoky zahanbujú každého, kto sa snaží dať násilie radikálneho islamu do nejakého kontextu. A pripomínajú nám, prečo je rok 2012 tak podobný roku 1980. Aj vtedy sme volili prezidenta, aj vtedy sme mali podobne mysliacu vládu a aj vtedy sme namiesto štyroch ďalších rokov podobnej diplomacie radšej rozhodli, aby išli domov.

Autor je americký novinár a vojenský historik. Píše pre National Review, kde článok pôvodne vyšiel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite