Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Tri recenzie

.časopis .umenie

KNIHA Vladimir Pištalo: Tesla, portrét medzi maskami (Kalligram, 2012)
O Nikolovi Teslovi som sa počas štúdia na elektrotechnickej fakulte dozvedel len to, že národný podnik Tesla nebol pomenovaný po ňom, ale že vznikol zo slov „telekomunikácie" a „slaboprúd". To, že vymyslel striedavý prúd a zopár ďalších užitočných vecí, nám povedali na gymnáziu. Kniha Vladimira Pištalu nie je Teslov životopis. Je to román, v ktorom je Nikola Tesla hlavným hrdinom. Pištalo (významný, v USA žijúci reprezentant súčasnej srbskej literatúry) sa viac sústreďuje na to, čo sa dialo v Teslovej hlave, než na biografické detaily (hoci tie, ktoré spomína, sú presné). Nikola Tesla patril medzi tých ľudí, ktorí prišli na tento svet zaťažení bremenom mimoriadnej geniality. Popri tom, že za sebou nechávali veľké vynálezy, objavy, ich to bremeno drvilo. Teslu vidíme ako mladšieho (menej talentovaného, slabšieho) syna filozofujúceho pravoslávneho popa a praktickej, šikovnej – hoci negramotnej – matky. Ako malý chlapec na dedinu spustí lavínu (vedel, pod akým uhlom má dolu svahom pustiť snehovú guľu) a krátko na to (pravdepodobne) nechtiac privodí smrť bratovi. Vrhá sa na štúdium všetkého, niekoľkokrát takmer umiera, objavuje veľké veci, padá na samé dno, pracuje pre Edisona, ktorý ho vzápätí podvádza, sťahuje sa do Ameriky, prináša svetlo do miest. Chce zachrániť ľudstvo, no nemiluje ľudí. „Omámený sám sebou a bezbranný voči zlobe sveta" vo vysokom veku, no bez priateľov, zomiera.
.jk

DIVADLO Gustav Klimt
(Künstlerhaus Wien)
Pri príležitosti 150. výročia narodenia modernistického maliara Gustava Klimta mal začiatkom septembra vo viedenskom Künstlerhaus premiéru rovnomenný rockový muzikál. Inscenácia sa začína v okamihu, keď Gustav spoločne so svojím bratom Ernstom a priateľom Franzom Matschom zakladajú spoločnosť „Artist Company“ a končí sa majstrovou smrťou vo veku 56 rokov. Muzikál zachytáva dôležité okamihy Klimtovho života: stretnutie s Kolo Moserom, smrť brata, odklon od konzervatívnych umeleckých prúdov, vznik secesie, víťazstvo obrazu Filozofia na svetovej výstave v Paríži, smrť syna, ktorého splodil s jednou zo svojich mileniek či priateľstvo s Emíliou Flögelovou (výborná Sabine Neibersch). Príbehom sa ako zlatá niť vinie boj umelca s vlastnou genialitou, ktorú v spevácko-tanečných kreáciách reprezentuje tvárna Linda Geider. Umelec za ňu platí daň, ktorou je neschopnosť trvalého intímneho vzťahu. Silnou stránkou inscenácie je obsadenie. Charizmatický André Bauer v titulnej úlohe je navyše svojmu predobrazu podobný aj fyziognomicky. Jednoduchá scénografia, ktorá pozostávala z posuvných panelov, zopár dekorácií a videoprojekcie, sa dokázala transformovať z ošarpaného príbytku na pavilón secesie v priebehu sekúnd a bez akýchkoľvek rušivých momentov. Impozantné boli kostýmy Uschi Heinzl, inšpirované Klimtovými ženskými portrétmi. Muzikál Gustav Klimt je dôkazom toho, že divadelnú ilúziu možno dosiahnuť aj bez vonkajškovej opulentnosti.
.peter Scherhaufer

KNIHA Jana Bodnárová: Trinásť
(Perfekt, 2012)
Trinástka je vraj nešťastné číslo. Ak však označuje vek, je to číslo dôležité, priam prelomové. Trinásťročný človek sa stáva tínedžerom, alebo ? ako sa hovorilo v čase, keď sme trináste narodeniny oslavovali my ? pubertiakom. Ešte dieťa, no už nie celkom. Človeka sa prvýkrát dotkne dlhý tieň, ktorý naň vrhá spoza horizontu vychádzajúca dospelosť. Písať knihy pre túto vekovú kategóriu je aj preto veľmi ťažké ? hrozí dospelácke trápne moralizovanie, alebo (ešte trápnejšia) predstieraná detinskosť. Jana Bodnárová sa týmto nástrahám vyhla bravúrne: nič nepredstiera, nemoralizuje, nezastiera generačný odstup, len rozpráva celkom „obyčajné" príbehy. Sú to príbehy plné dobra a láskavosti. Jej hrdinky a hrdinovia to pritom nemajú ľahké: nemajú talent na šport, vyrovnávajú sa s tmavšou farbou pleti, žijú s babkou, ktorá podlieha stareckej demencii, sú nútení sťahovať sa do iného mesta, riešia vzťahy s kamarátkou, ktorá je trochu „mešuge". Vôbec nevadí, že sú to v istom zmysle príbehy s dobrými koncami. Tie happyendy sa totiž dejú vnútri, v postojoch, vo vzťahoch. Texty Jany Bodnárovej sú vo vzácnej jednote s ilustráciami a s celkovým dizajnom knihy. Farebné obrázky Daniely Olejníkovej jej dodávajú ešte viac hravosti, vďaka grafickej úprave Pala Bálika sa knižka dobre číta, dobre sa na ňu pozerá.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite