Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko pozastavuje prvé dávky AstraZenecy. Ministerstvo zdravotníctva zvažuje viaceré alternatívy

Bude to náročná sezóna

.časopis .rozhovor

Minulú sezónu končil v Slovane ako kapitán tým, že preberal majstrovský pohár. V tejto sezóne sa k mužstvu pripojil tri týždne pred vstupom klubu do KHL. Ale ani týždeň pred začiatkom súťaže sa nevie, či podpíše celoročnú zmluvu. Miroslav Šatan.

.šiesteho septembra začína Slovan svoje účinkovanie v KHL. Je už jasné, či nastúpiš?
Ešte stále to nie je jasné. Rokujem s predstaviteľmi klubu, máme záujem dohodnúť sa na spolupráci, ale ešte to vyžaduje aspoň jedno stretnutie.

.veľmi veľa ľudí si praje, aby si hral.
Ja si to uvedomujem. Ale zároveň si myslím, že len veľmi málo ľudí vie, čo taká sezóna v KHL obnáša. A ešte menej ľudí vie, čo to obnáša v mojom veku. Po toľkých zápasoch a toľkých sezónach. Viem, že som to schopný zvládnuť, ale viem aj to, za akú by to bolo cenu. Preto si musím všetko pokojne rozmyslieť a rozhodnúť sa tak, aby som to neskôr neoľutoval.

.čiže to, čo zvažuješ, je najmä náročnosť celej sezóny?
Áno. Ono je pekné dať gól v rozhodujúcom zápase na majstrovstvách sveta, je to krásny moment – niečo, čo si človek pamätá navždy a má z toho vynikajúci pocit – ale málokto si uvedomuje, čo všetko taký moment obnáša. Koľko je za tým tréningov, koľko zranení, liečení a behania po lekároch, ranných únav a neprespatých nocí. Dostať sa do optimálnej formy a udržať sa v nej, to je nepredstaviteľné množstvo času a práce. A málokto si tiež uvedomuje, aký je to nápor na ten pohybový aparát, ktorý po vyše tisícke zápasov v NHL a neviemkoľkých ešte ďalších už prosto nie je v takom stave, v akom bol pred desiatimi či pätnástimi rokmi.

.a okrem tejto fyzickej stránky máš aj nejaké ďalšie dôvody, pre ktoré váhaš?
No, keďže ja som už otec rodiny, tak to ovplyvňuje nielen mňa, ale aj moju rodinu, moje deti. Ak teraz budem cestovať po Rusku, tak nebudem doma a nebudem mať až takú možnosť byť tým otcom. Naozaj málokto si dokáže predstaviť, čo všetko do toho rozhodnutia ide.

.stále sa šepká, že ešte zvažuješ aj možnosť hrať v NHL?
Keby sa tam hrala nejaká skrátená verzia sezóny, tak by to asi bolo pre mňa zaujímavé. Nemám nijaké pochybnosti o tom, či by som to vedel hrať, ale plná sezóna je náročná a dlhá. V prípade skrátenej sezóny by sa mi asi rozhodovalo ľahšie.

.a to zrejme nie je úplne nereálne. V NHL opäť raz hrozí lockout, takže je dosť pravdepodobné, že ak sa aj hrať bude, celá sezóna sa začne o čosi neskôr.
Podľa mňa bude lockout vyhlásený pätnásteho septembra, ale tentoraz sa asi nebudú veľmi dlho dohadovať. Myslím, že vedenie ligy sa s hráčmi dokáže dohodnúť a aj keby to nestihli dosť rýchlo na to, aby sezóna začala v riadnom termíne, neskôr sa hrať bude. Čiže odohrajú nejakú skrátenú sezónu, ktorá bude mať tak sedemdesiat, možno osemdesiat percent z pôvodne plánovaných zápasov.

.keď už hovoríme o KHL aj NHL, sú to z hľadiska kvality porovnateľné súťaže, alebo je na tom NHL výrazne lepšie?
Je to porovnateľná kvalita. Myslím, že keby sme zobrali jedno mužstvo z NHL a druhé z KHL a polovičky tých mužstiev by sme navzájom vymenili, nijako výrazne by sa to neprejavilo. Väčšina hráčov z jednej ligy by pokojne mohla hrať v tej druhej, a naopak. Len by museli zmeniť štýl hry.

.prečo?
Pretože tie ligy sa hrajú úplne iným štýlom. NHL sa hrá na užšom ihrisku, je tam viac fyzického kontaktu. V KHL je ihrisko širšie, viac sa nahráva, hráči majú na všetko trošku viac času. Pre diváka – zvlášť pre takého, čo má radšej technickejší hokej – je to krajšie.

.takže tebe by z tohto hľadiska mala viac vyhovovať KHL.
Európsky hokej – čiže ten typ, aký sa hrá v KHL – mi určite vyhovuje viac. V porovnaní s ním je to v NHL často založené na určitých šablónach, je to vlastne strašne jednoduché a každé mužstvo hrá v podstate rovnako. Góly nebývajú až také pekné, také premyslené. Tam už sa veľa nevymýšľa, puk sa nastrelí na bránu, jeden hráč stojí pred brankárom a zavadzia mu, aby dobre nevidel, no a buď to tam padne priamo, alebo sa to odrazí niekomu na hokejku a ten to dorazí do bránky. V Európe sa hráči viac snažia dať gól nejakým premyslenejším spôsobom.

.presne to sa darilo vášmu útoku s Janom Lipianskym a Liborom Hudáčkom v Slovane na konci minulej sezóny a fungovalo to aj teraz, keď si sa k mužstvu opäť predbežne pripojil. Čím to je, že si na ľade tak rozumiete?
Jano Lipiansky je ten istý ročník ako ja, čiže sme vyrastali v rovnakých časoch, za rovnakých podmienok a na rovnakých myšlienkach. Preto sa mi s ním hrá tak dobre – dá sa povedať, že rozmýšľa veľmi podobne ako ja. Niekedy, keď hrám puk do slepého miesta, lebo už inú možnosť nemám, tak niektorí spoluhráči sú prekvapení, ale Jano to vie odčítať. Lebo vie, že už inú možnosť nemám. Podobne ja, keď vidím, v akej situácii je on, tak viem, čo si asi môže dovoliť, a preto idem dopredu tam, kde viem, že ten puk hodí. Lebo nikde inde ho hráč hrajúci s rozumom hodiť nemôže.

.nie je takáto zohratosť v dnešnom hokeji už pomerne zriedkavá?
V modernom hokeji hráči nebývajú takí zohratí, pretože tréneri častejšie menia päťky a také tie „chémie“ miznú. Útočné dvojky a hlavne trojky z hokeja dosť vymizli. Kedysi bol taký trend, že tréner hľadal optimálnu trojicu a snažil sa ju držať počas celej sezóny spolu. Lenže v kanadsko-americkom hokeji, ktorý dnes udáva tón, sa na to pozerajú inak. Ak totiž traja hráči hrajú spolu a vedia, že budú spolu hrať každý zápas, tak to ich nejako demotivuje, pretože sa nemusia až tak biť o pozíciu v mužstve. Preto tam majú takéto dvojice či trojice oveľa menšiu trvácnosť. Vydrží to takých päť-desať zápasov a potom, keď sa jeden-dva zápasy nezadaria, tak to tréneri často menia.  

.takže súhra vás dvoch s Janom Lipianskym je takpovediac generačnou záležitosťou. A ako k vám potom zapadol Libor Hudáček, ktorý je od vás o viac ako pätnásť rokov mladší?
Libor má v sebe jednak takú mladú dravosť a jednak istú nezaťaženosť, vďaka ktorej sa nebojí všeličo skúšať. Tréneri nechali väčšine mladých hráčov voľnosť a ak hráči nie sú za každú chybu pranierovaní alebo trestaní, tak si začnú veriť. To bol aj Liborov prípad, ktorý si, najmä ku koncu sezóny, veril čoraz viac, až sa napokon tá päťka tak nejako automaticky poskladala. Počas sezóny tam bolo viacero variantov, aj iní mladí hráči boli skúšaní, ale na konci to s Liborom fungovalo najlepšie. Pretože on vie aj podržať puk, vie nahrať, vie dať gól. Nejako vyvažoval tie naše vlastnosti svojou mladosťou a takou tou ochotou skúšať veci, o ktorých my už vieme, že nefungujú alebo že fungujú len málokedy. Tá mladosť a tá nádej, že to bude fungovať, prináša veľa nových situácií, ktorým sa my starší hráči dokážeme prispôsobiť a nejako z nich profitovať.

.zaujímavé je, že na majstrovstvách sveta v Helsinkách si hral v útoku s Liborom Hudáčkom a Tomášom Surovým, ale tam akoby to fungovalo o voľačo menej. Hrali ste výborne, ty s Liborom ste rozhodli semifinálový zápas s Čechmi, ale neklapalo to až tak dobre ako s Janom Lipianskym.
To asi preto, že Tomáš je trochu iný typ hráča ako Jano, ale aj preto že hokej je na reprezentačnej úrovni rýchlejší. Na všetko je tam menej času a aj Libor sa musel vlastne veľa vecí učiť a prispôsobovať sa. V našej lige mal viac času na to, aby sa okolo seba pozrel a nejako sa rozhodol, ale v medzinárodnom hokeji, zvlášť na úrovni, ktorú predstavujú majstrovstvá sveta, sa všetky časové intervaly skracujú. Tie majstrovstvá, to bola pre Libora určite obrovská skúsenosť.

.v posledných dvoch týždňoch si so Slovanom trénoval a odohral si aj nejaké zápasy.  Aké je to podľa teba mužstvo?
Ešte je zavčasu robiť nejaké analýzy, ale myslím, že všetko sú to šikovní hráči. Mužstvo je svojou skladbou veľmi podobné tomu, čo sme mali na majstrovstvách sveta. Tiež je tak rovnomerne vybalansované, a teraz bude veľmi dôležité, aby sa dalo dokopy ako tím. Aby dokázalo rýchlo odstraňovať krízy, ktoré určite prídu, pretože ruské mužstvá budú mať niektorých naozaj špičkových hráčov. Zvlášť teraz, keď hrozí lockout, počas ktorého by sa mnohé z tých mužstiev ešte mohli vystužiť ďalšími hviezdami z NHL.

.podobajú sa dnešný Slovan a reprezentácia z majstrovstiev sveta len svojou skladbou, alebo aj herným systémom?
Myslím, že aj tie systémy sú veľmi podobné. Pán Čada aj pán Vůjtek postupujú podľa rovnakého receptu, s tým, že pán Čada je taký striktnejší tréner. Majú podobný štýl, používajú rovnakú „učebnicu“, ale sú to rozdielni tréneri. A asi to tak má byť, pretože niečo iné je trénovať národný tím, kde má tréner tých hráčov dva alebo trikrát za rok a potom dva týždne na majstrovstvách sveta, a niečo iné je byť s mužstvom každý deň, žiť s ním, denne ho formovať a ovplyvňovať.

.pre reprezentáciu bude zrejme Slovan teraz pomerne dôležitý.
Myslím, že sezóna trénerom rýchlo ukáže, kto sú také tie odolné typy čiže hráči, ktorí budú potom použiteľní do reprezentácie aj ďalej. Je  naozaj dobré, že takýto projekt vznikol a že tí chalani budú mať šancu otestovať sa proti silným a kvalitným súperom.

.budú všetci tí súperi približne rovnako silní a kvalitní, alebo budú medzi nimi veľké rozdiely?
Sú tam rozdiely a sú spôsobené najmä tým, aké majú jednotlivé kluby finančné podmienky. To naozaj ovplyvňuje kvalitu mužstiev a myslím, že diváci aj hráči tento rok uvidia, že je rozdiel hrať proti vysokorozpočtovým a proti menejrozpočtovým klubom. To sú celkom iné zápasy. Vysokorozpočtové kluby majú hráčov, ktorí dokážu z celkom nevinnej situácie dať gól a rozhodnúť zápas. Bude preto potrebná ešte väčšia koncentrácia, aby sa zápas čo najdlhšie udržal vyrovnaný. Pretože jedna či dve chyby môžu rozhodnúť o tom, že zápas je stratený už v druhej tretine.

.s nízkorozpočtovými klubmi by to zrejme malo byť jednoduchšie.
Myslím, že zápasy proti nízkorozpočtovým klubom budú vyrovnané a mužstvá budú hrať podobným štýlom. Takže – a to už je také klišé, ale poviem to – budú rozhodovať chyby. Kto ich urobí a kto neurobí, kto využije presilovky a kto ich nevyužije, a podobne. Ale Slovan nebude nejaký outsider, ktorý v KHL nemôže uspieť. To určite nie.

.čiže Slovan má šancu hrať proti takým mužstvám vyrovnané zápasy?
Slovan síce nebude v pozícii papierového favorita, ale podľa mňa bude schopný vyhrať s každým. Bude však musieť podať v zápase naozaj výborný výkon. Nebude to mužstvo, ktoré dokáže vyhrávať aj pri 80-percentnom výkone. To dokáže možno Petrohrad, že využijú dve presilovky a môžu zvyšok zápasu odkorčuľovať. Ale Slovan bude mužstvo, ktoré bude musieť hrať na hrane celý zápas a o každé víťazstvo bude musieť bojovať. Takže to bude náročná sezóna, pre hráčov aj pre trénerov, z fyzickej aj z psychickej stránky.

.no a potom tu budú ešte zápasy s neslávne známymi bitkármi z klubu Viťaz Čechov. Na tie sa Slovan chystá nejakým zvláštnym spôsobom?
Zatiaľ nie, vôbec sme sa o tom nebavili. Keď príde ten zápas, tak myslím, že určite k nemu bude míting a tréneri vydajú nejaké pokyny, aj vedenie sa na to bude musieť nejako pripraviť. Uvidíme. Ja som zhodou okolností odohral zápas proti Čechovu ešte za Dinamo Moskva a vtedy žiadny problém nebol. Čiže oni majú asi len pár zápasov za sezónu, v ktorých dostanú z vedenia alebo odkiaľ vyslovene príkazy niečo také vyrobiť. Nikto nevie, ako to bude. Možno to bude úplne normálny zápas, bez nejakých bitiek, a možno nie. Možno budú mať nejaké iné pokyny, takže treba byť na to pripravený.

.je to normálne, aby jedno mužstvo opakovane vyvolávalo bitky, ktoré nijako nevyplývajú z hry a pôsobia často až zákerným dojmom?
To je otázka skôr na vedenie ligy. Myslím, že by to mali zastaviť, pretože to lige nerobí dobrú reklamu. Samotná KHL by podľa mňa mala s týmito vecami urobiť poriadok, ale zatiaľ sa mi zdá, že sa tak nestalo. Pretože tie incidenty sa opakujú.

.nie je problém aj v tom, že diváci majú bitky radi?
V NHL je to dlhodobá otázka. Lepší a technickejší hráči sa vždy snažili bitky obmedziť a veľa vecí sa v tomto smere v posledných rokoch vylepšilo, sú napríklad nejaké postihy za napadnutie hlavy. Ale samotnú bitku zatiaľ NHL nezakázala. Zrejme preto, lebo bitka je v skutočnosti moneymaker. Dá sa povedať, že NHL tak trochu predáva násilie, ktoré v iných športoch nie je dovolené. Hráči môžu urobiť jeden druhému na ľade veci, ktoré v civilnom živote nie sú dovolené. Keby som niečo také urobil na ulici, tak ma dajú na súd.

.je to v poriadku?
Neviem, ale je na to „spoločenská objednávka“, najmä v USA a Kanade. Tam  je veľa ľudí, ktorí hokeju veľmi nerozumejú, ale kúpia si lístok, prídu na zápas a chcú vidieť bitku. Chcú vidieť trocha krvi alebo nejaké násilie, ktoré v civilnom živote vidieť nemôžu. A aj keď o tom nikto nehovorí, ja to vnímam tak, že sa to deje s tichým súhlasom ligy. Snažia sa síce kontrolovať, aby sa to nevyvinulo nejakým nežiadaným smerom, ale myslím, že pokiaľ to bude predávať lístky, tak bitky z hokeja nevymiznú.

.ale asi treba povedať, že v NHL to nie sú nejaké zúrivé ruvačky, že to má isté svoje nepísané pravidlá.
Áno, najmä v Kanade a Amerike existujú určité „rytierske pravidlá“ ktoré bitkári dodržiavajú. Majú určité hranice, za ktoré nejdú a počas bitky nestrácajú hlavu. Takže keď napríklad hráč padne na ľad, tak ho už ten druhý neudrie. Bijú sa naplno, keď stoja, ale len čo jeden spadne, tak sa bitka skončí. Toto niektorí bitkárski analfabeti v našom hokeji nikdy nepochopia.

.mnohé bitky vzniknú z toho, že obrancovia chránia svojho brankára pred príliš fyzicky dobiedzajúcimi útočníkmi. A tomu sa asi nedá brániť.
Brankár potrebuje na chytanie pokoj a veľakrát som zažil, že do neho niekto šťuchne alebo mu prejde cez bránkovisko alebo sa ho snaží nejako inak psychicky rozhodiť. A, samozrejme, to druhé družstvo musí svojho brankára chrániť. Čiže je tam určitá hranica, po ktorú sú hráči ochotní znášať snahy o rozptyľovanie svojho brankára, ale za ktorú keď niekto prejde, tak to často vyprovokuje šarvátku. Ale to je, myslím, normálna súčasť hokeja. A na to sú tam rozhodcovia, aby ustrážili, čo už je za hranicou. Rozhodcovia by pritom nemali mať tú hranicu každý niekde inde, pretože keď to každý posudzuje inak, tak vznikajú všelijaké nervózne situácie.

.keď už sme pri rozhodcoch, ako vychádza porovnanie KHL a NHL z toho hľadiska?
Podľa toho, čo som zatiaľ videl, je asi najvyššia úroveň rozhodcov v NHL. Sú to úplní profesionáli, ktorí nehľadia na to, čo pískajú, kedy to pískajú, v akej časti zápasu a podobne. Samozrejme, že aj oni robia chyby – pamätám si, že aj tam sme sa na nich často sťažovali – ale rozhodujú najlepšie. V KHL pískajú ruskí rozhodcovia, ktorí nikdy nemali nejaký vysoký kredit. Za posledné roky s nimi KHL veľa pracuje a postupne sa to zlepšuje, ale ešte stále sú vraj ruskí rozhodcovia málo predvídateľní. Niektorí chalani, ktorí hrajú v KHL, ma tiež upozorňovali na to, že keďže tam teraz bude bieloruské, ukrajinské, lotyšské, české a slovenské mužstvo, tak u rozhodcov bude trošku hrať úlohu aj ten nacionálny element. Sú to predsa len ľudia, takže tréner Čada aj celé mužstvo si na to bude musieť pripraviť nervy. Rozhodcovia to Slovanu určite nebudú uľahčovať.

.nervy si zrejme bude treba pripraviť aj na prípad nejakej hernej krízy. Také niečo počas sezóny takmer zákonite prichádza a v KHL sa s tým asi bude vyrovnávať ťažšie ako v slovenskej lige.
Tam bude veľmi dôležité, aby mužstvo dokázalo pracovať ako jeden tím. Moja skúsenosť z celej kariéry je taká, že keď sa mužstvo vnútri rozštiepilo na tej psychickej rovine, tak nedokázalo dobre prekonávať práve také krízové stavy. Vtedy sa to veľmi prejaví na výkonoch, hoci profesionálne sa každý snaží odohrať svoje maximum. Ale keď tam chýba niečo navyše, taký ten duch, niečo neopísateľné v tom manšafte, tá súdržnosť, čo sa ťažko vyrába a nikdy sa nedá len tak zapnúť nejakým gombíkom, tak sa krízy prekonávajú ťažko.

.mimochodom, čím to je, že herné krízy skôr či neskôr prichádzajú a z dlhodobého hľadiska sa im prakticky nedá vyhnúť?
Počas sezóny je veľmi veľa rôznych elementov, ktoré na mužstvo pôsobia.  Únava, všelijaké udalosti, čo sa okolo mužstva udejú, veci, ktoré dokážu silno zapôsobiť, či už pozitívne, alebo negatívne. Niekedy mužstvo úplne nečakane vysoko vyhrá, inokedy rovnako nečakane vysoko prehrá, ako napríklad Slovan minulý rok v Skalici, kde dostal desiatku. Vtedy akoby hráči boli na diaľkové ovládanie a niekto sa pomocou nich snažil demonštrovať, ako sa hokej hrať nemá. Vždy urobili tú nesprávnu vec, v každej jednotlivej situácii. A to nie v jednom alebo dvoch striedaniach, ale rad za radom, jedno striedanie za druhým. To bolo až matematicky nemožné, čo sa tam dialo. Ale stáva sa to, aj keď zriedkavo. Také niečo dokáže mužstvo poriadne rozhodiť a ak na tom nie je mančaft dobre po tej tímovej stránke, tak ho to môže rozhodiť nadlho.

.ako vyzerá z tohto hľadiska novovytvorené mužstvo Slovana, v ktorom hrá veľa hráčov z bývalých extraligových rivalov, najmä z Trenčína a Košíc?
Myslím, že v KHL sa extraligová rivalita stane veľmi rýchlo otázkou minulosti. Hráči určite chápu, že teraz sú jedno mužstvo a že v nejakom zmysle reprezentujú Slovensko, pretože je to jediný slovenský klub, ktorý hrá v tejto súťaži. Dúfam, že hráči svojimi výkonmi presvedčia nielen fanúšikov na štadióne, ale aj ľudí mimo Bratislavy. A že Slovanu budú držať palce aj fanúšikovia iných extraligových klubov.  

.posledná otázka: má podľa teba Slovan reálnu šancu hrať play-off?
Šancu má každé mužstvo, ktoré tam je. Ja si myslím, že pre Slovan je play-off  realistický cieľ a že sa dá dosiahnuť.

Miroslav Šatan/
Slovenský hokejový reprezentant, kapitán tímu majstrov sveta z roku 2002 a držiteľ Stanley Cupu z roku 2009. S hokejom začínal v Topoľčanoch a postupne hrával za Duklu Trenčín, Edmonton Oilers, Buffalo Sabres, Slovan Bratislava, New York Islanders, Pittsburgh Penguins, Boston Bruins, Dinamo Moskva a opäť Slovan Bratislava. V NHL odohral viac ako tisíc zápasov. Z majstrovstiev sveta má štyri medaily – jednu zlatú, dve strieborné a jednu bronzovú, z toho tri (z každého kovu jednu) získal ako reprezentačný kapitán. Je ženatý, má dve deti – syna Miroslava a dcéru Viktóriu. Rodinu považuje za najdôležitejšiu vec vo svojom živote.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite