Mnohí komentátori si uľavili pomocou postrehu, že britskí teroristi sa nezdajú byť príliš bystrí. Alebo technologicky schopní. V Londýne sa im nepodarilo vyhodiť sa do vzduchu, hoci mali množstvo martýrskeho náčinia.
Nepodarilo sa im preraziť cez zátarasy na glasgowskom letisku a človek by si pritom myslel, že si tie prekážky všimnú.
Milovaný Allahpundit (bloger na hotair.com, pozn. prekladateľa), v reakcii na články naznačujúce, že neúspešní teroristi patrili k al-Káide a dostávali podporu z Iránu, napísal, že „spoločná operácia al-Káidy a Iránu by prebehla omnoho hladšie a spôsobila by väčšiu ,pecku‘ než tieto útoky“.
.lídri nechcú zomierať
Naozaj ste očakávali martýrov s vysokým IQ? Možno inteligentných vrahov, ale už dávno mal niekto zdôrazniť, že vyhodiť sa sám do vzduchu nie je príliš rozumné. A vo svojej väčšine martýri nepochádzajú z najvzdelanejších častí populácie. Ale množstvo škrabákov bolo natoľko ohúrených hlbokou vierou samovrahov, že sa placho odvrátili od tohto naozaj viditeľného faktu. A dalo by sa pokračovať. Vlastne by sa malo pokračovať: Všetci tí rodičia a súrodenci, ktorí rozprávajú s takou úctou a obdivom o svojom vybuchnutom dieťati alebo bratovi, sestre, bratrancovi či strýkovi, by sa mali za seba hanbiť. Lebo sú hlupáci.
A ich lídri, ktorí z nich robia hlupákov, to vedia a tešia sa z toho. Nijaký teroristický vodca sa nikdy nevyhodil do vzduchu sám. Ich prácou je primať iných, aby sa vyhodili do vzduchu. Líder ich pošle zomrieť a vyplatí ich rodinu, pričom urobí čokoľvek, aby presvedčil budúceho martýra, aby to spravil. Čo nie je, mimochodom, vždy také ľahké. Je množstvo príbehov o martýroch, ktorí brali drogy pred alebo počas „Veľkého dňa orgií s pannami“. Iba o niečo menej je historiek o martýroch, ktorých pripútali k ich autám bombám, a je množstvo známych príbehov z Iraku – vysielaných v médiách na celom Strednom východe, ale pokiaľ viem nie u nás – o džihádistoch, ktorým nariadili zaviezť výbušninami naplnené autá na miesto X s ubezpečením, že je to absolútne bezpečné, a s ktorými celá vec vybuchla skôr, než ju stihli opustiť. Boli naplánovaní ako martýri svojimi lídrami – bystrými chlapíkmi, ktorí ich rodinám doma niekde v Saudskej Arábii, Jemene či severnej Afrike povedali, že sa obetovali pre „Vec“. Nanešťastie pre tú schému niektorí z nich prežili a trpko vyrozprávali svoj príbeh. A spomeňte si, že niekoľkým, ba možno väčšine teroristov z 11. septembra 2001 nikto nepovedal, že ten deň bude ich posledný.
.ani iránski „dobrovoľníci“
Moji iránski „priatelia“ sa z takýchto operácií tešia, lebo ich považujú za dvojitú radosť: niekoľko našich chlapcov je zabitých, našich spojencov v Iraku, Afganistane či v Indii (a tak ďalej) sa zmocňuje panika a všetko to urobia nejakí hlúpi Arabi (iránski mullovia majú neúctivý názor na Arabov). Mohli ste si všimnúť, že v Iraku nie je príliš veľa iránskych martýrov. Áno, v Iráne boli náborové kampane na martýrov a desaťtisíce sa prihlásili, ale tí „dobrovoľníci“ sú sotva dobrovoľní a doteraz, pokiaľ viem, sa vo veľkom počte nedostavili do útoku. Správy o iránskych martýroch vo vojne proti nám jednoducho neexistujú. Debka (izraelská internetová stránka o terorizme a bezpečnostných otázkach, pozn. prekladateľa) tvrdí, že do južného Iraku vysadili „kontingenty samovražedných bojovníkov z jednotiek iránskych Revolučných gárd“. Neverím tomu (zriedka verím Debke). Sily Revolučných gárd IRGC zabíjajú iných, nie seba. Takmer určite bola presnejšia britská tlač, keď napísala, že iránske helikoptéry dopravili teroristov do južného Iraku. To nie je nijaké prekvapenie.
Čo ma privádza späť k britským teroristom. Spomeniete si možno, že poslednýkrát (nejaký dátum, v ktorom bola sedmička, však?) tu boli výbušniny, ktoré nevybuchli, teroristi, ktorí zdupkali zo svojej misie a autá, ktoré sa našli naložené výbušninami. Tak, ako teraz??. Nie je to zriedkavé, naopak, je to bežné. Keď sa opýtate našich vojenských expertov v Iraku, ako sa to kryje s ich skúsenosťami, povedia vám, že množstvo nastražených výbušných zariadení nevybuchne a že samovražedné výbušné pásy často zlyhajú. A niekedy si to čakateľ martýr rozmyslí a utečie.
.dych vyrážajúca hlúposť
Teória, že „to nemohla byť al-Káida a Irán, pretože tí sú príliš inteligentní na takýto druh babráckej frašky“, neobstojí. Al-Káida nie je SAS (britské špeciálne jednotky, pozn. prekladateľa), jej bojovníci by neprešli fyzickými testami a pravdepodobne by ich vyradili preto, lebo im to príliš dobre nemyslí, keď sú pod tlakom a nedokážu sa prispôsobovať meniacim sa okolnostiam. Čo sa týka Iránu, nezdá sa vám, že na špičke „mullokracie“ panuje nedostatok vyššieho IQ? Len úplne nekompetentné vedenie mohlo tak dokonale zhumpľovať krajinu. Nedostatok benzínu v krajine s takým obrovským množstvom ropy? Hlúposť, ktorá vyráža dych. Zatiaľ existujú v zásade dve komparatívne výhody samovražedných teroristov: Po prvé, je ich mnoho, takže aj keď mnohí zlyhajú, niekoľkí uspejú a zabijú veľa ľudí. Po druhé, majú výbornú „hlavnú melódiu“ a ich značka sa dobre predávala.
Ich opakujúce sa zlyhania majú aj iné príčiny, spomedzi ktorých je bezpochyby najdôležitejšou ich klesajúca úspešnosť v Iraku. Veľa pravoverných sa ponáhľalo pridať k džihádu, keď vyzeral ako kôň, ktorý zvíťazí, ale nik týmto smerom od Veľkého Johna Murthu (americký kongresman, ktorý chce okamžite stiahnuť vojakov z Iraku, pozn. prekladateľa) neverí, že vyhrávajú – či už v Iraku, alebo v Afganistane. Ohlásili Veľkú jarnú ofenzívu v Afganistane a namiesto toho stratili stovky mužov. Ich rady boli zdecimované v Iraku a stratili provinciu Anbar, čo ich pripravilo o pohodlné prostredie v údolí Eufratu, ktorým dlho infiltrovali svojich zabijakov zo sýrskych základní. A stratili mnoho zo svojich špičkových ľudí. Niektorých zabili či zajali, iní – vrátane dôstojníkov Revolučných gárd – prebehli. Ich muž číslo jeden v Iraku, Muktada al Sadr, práve denuncoval Irán – svoj hlavný zdroj peňazí a prestíže – že podporuje al-Káidu. Najpravdepodobnejšie je, že ho vyhodili a on sa pokúša znovu sa etablovať ako pamätlivý patriot namiesto blázna podporovaného z cudziny. Ale jeho Mahdího armáda už nie je tou pohromou, ktorou bývala, a možno sa staviť, že veľa z jej členov sa už nehlási.
.stačí im mať šťastie
Krátko povedané, mladí muži s planúcim pohľadom, dokonca aj tí, ktorí sú posadnutí snom o zabíjaní neveriacich a ktorí nesú bremeno IQ na úrovni blond dedičky (zrejme narážka na intelekt Paris Hilton, pozn. prekladateľa), už nemajú také nadšenie pre pripojenie sa k veľkému zabíjaniu v Iraku, ako mávali. Na druhej strane sa aj my učíme a pomaly zlepšujeme. To je, mimochodom, náš modus operandi, to sme robili v prvej i druhej svetovej vojne. Šťastným výsledkom je, že je stále ťažšie a ťažšie byť teroristom. Pravda, niežeby sme boli v čomkoľvek dokonalí. Zdá sa, že ten chlapík, ktorý doviezol strieborný mercedes pred nočný klub v Londýne (auto, v ktorom sa našli primitívne výbušniny, horľavina a klince), bol nedávno vo väzení ako podozrivý z členstva v skupine, ktorá plánovala odpáliť podobné bomby v Londýne, New Yorku, Newarku a Washingtone. Nechali ho odísť, ale našťastie zlyhal – ešte nevieme ako – a utiekol.
Znovu, nič nového. Nemalo by nás to prekvapiť.
Toto všetko vyslovené, oni nepotrebujú byť úžasní, iba musia mať z času na čas šťastie, a sú vytrvalí. Napriek všetkým ich babráctvam sa zdá, že naplánovali sériu útokov v Londýne a v Škótsku a bezpochyby plánujú ďalšie tam aj inde. Je veľmi nepravdepodobné, že zlyhajú vždy (koniec koncov, nik nie je dokonalý). Ale bystrí ľudia sa nevyberajú na samovražedné misie. To si vyžaduje hlupákov.
.michael Ledeen
Preložil František Šebej.
Publikované v National Review Online 2. júla 2007.
Autor je výskumník na American Enterprise Institute vo Washingtone, D. C.
Nepodarilo sa im preraziť cez zátarasy na glasgowskom letisku a človek by si pritom myslel, že si tie prekážky všimnú.
Milovaný Allahpundit (bloger na hotair.com, pozn. prekladateľa), v reakcii na články naznačujúce, že neúspešní teroristi patrili k al-Káide a dostávali podporu z Iránu, napísal, že „spoločná operácia al-Káidy a Iránu by prebehla omnoho hladšie a spôsobila by väčšiu ,pecku‘ než tieto útoky“.
.lídri nechcú zomierať
Naozaj ste očakávali martýrov s vysokým IQ? Možno inteligentných vrahov, ale už dávno mal niekto zdôrazniť, že vyhodiť sa sám do vzduchu nie je príliš rozumné. A vo svojej väčšine martýri nepochádzajú z najvzdelanejších častí populácie. Ale množstvo škrabákov bolo natoľko ohúrených hlbokou vierou samovrahov, že sa placho odvrátili od tohto naozaj viditeľného faktu. A dalo by sa pokračovať. Vlastne by sa malo pokračovať: Všetci tí rodičia a súrodenci, ktorí rozprávajú s takou úctou a obdivom o svojom vybuchnutom dieťati alebo bratovi, sestre, bratrancovi či strýkovi, by sa mali za seba hanbiť. Lebo sú hlupáci.
A ich lídri, ktorí z nich robia hlupákov, to vedia a tešia sa z toho. Nijaký teroristický vodca sa nikdy nevyhodil do vzduchu sám. Ich prácou je primať iných, aby sa vyhodili do vzduchu. Líder ich pošle zomrieť a vyplatí ich rodinu, pričom urobí čokoľvek, aby presvedčil budúceho martýra, aby to spravil. Čo nie je, mimochodom, vždy také ľahké. Je množstvo príbehov o martýroch, ktorí brali drogy pred alebo počas „Veľkého dňa orgií s pannami“. Iba o niečo menej je historiek o martýroch, ktorých pripútali k ich autám bombám, a je množstvo známych príbehov z Iraku – vysielaných v médiách na celom Strednom východe, ale pokiaľ viem nie u nás – o džihádistoch, ktorým nariadili zaviezť výbušninami naplnené autá na miesto X s ubezpečením, že je to absolútne bezpečné, a s ktorými celá vec vybuchla skôr, než ju stihli opustiť. Boli naplánovaní ako martýri svojimi lídrami – bystrými chlapíkmi, ktorí ich rodinám doma niekde v Saudskej Arábii, Jemene či severnej Afrike povedali, že sa obetovali pre „Vec“. Nanešťastie pre tú schému niektorí z nich prežili a trpko vyrozprávali svoj príbeh. A spomeňte si, že niekoľkým, ba možno väčšine teroristov z 11. septembra 2001 nikto nepovedal, že ten deň bude ich posledný.
.ani iránski „dobrovoľníci“
Moji iránski „priatelia“ sa z takýchto operácií tešia, lebo ich považujú za dvojitú radosť: niekoľko našich chlapcov je zabitých, našich spojencov v Iraku, Afganistane či v Indii (a tak ďalej) sa zmocňuje panika a všetko to urobia nejakí hlúpi Arabi (iránski mullovia majú neúctivý názor na Arabov). Mohli ste si všimnúť, že v Iraku nie je príliš veľa iránskych martýrov. Áno, v Iráne boli náborové kampane na martýrov a desaťtisíce sa prihlásili, ale tí „dobrovoľníci“ sú sotva dobrovoľní a doteraz, pokiaľ viem, sa vo veľkom počte nedostavili do útoku. Správy o iránskych martýroch vo vojne proti nám jednoducho neexistujú. Debka (izraelská internetová stránka o terorizme a bezpečnostných otázkach, pozn. prekladateľa) tvrdí, že do južného Iraku vysadili „kontingenty samovražedných bojovníkov z jednotiek iránskych Revolučných gárd“. Neverím tomu (zriedka verím Debke). Sily Revolučných gárd IRGC zabíjajú iných, nie seba. Takmer určite bola presnejšia britská tlač, keď napísala, že iránske helikoptéry dopravili teroristov do južného Iraku. To nie je nijaké prekvapenie.
Čo ma privádza späť k britským teroristom. Spomeniete si možno, že poslednýkrát (nejaký dátum, v ktorom bola sedmička, však?) tu boli výbušniny, ktoré nevybuchli, teroristi, ktorí zdupkali zo svojej misie a autá, ktoré sa našli naložené výbušninami. Tak, ako teraz??. Nie je to zriedkavé, naopak, je to bežné. Keď sa opýtate našich vojenských expertov v Iraku, ako sa to kryje s ich skúsenosťami, povedia vám, že množstvo nastražených výbušných zariadení nevybuchne a že samovražedné výbušné pásy často zlyhajú. A niekedy si to čakateľ martýr rozmyslí a utečie.
.dych vyrážajúca hlúposť
Teória, že „to nemohla byť al-Káida a Irán, pretože tí sú príliš inteligentní na takýto druh babráckej frašky“, neobstojí. Al-Káida nie je SAS (britské špeciálne jednotky, pozn. prekladateľa), jej bojovníci by neprešli fyzickými testami a pravdepodobne by ich vyradili preto, lebo im to príliš dobre nemyslí, keď sú pod tlakom a nedokážu sa prispôsobovať meniacim sa okolnostiam. Čo sa týka Iránu, nezdá sa vám, že na špičke „mullokracie“ panuje nedostatok vyššieho IQ? Len úplne nekompetentné vedenie mohlo tak dokonale zhumpľovať krajinu. Nedostatok benzínu v krajine s takým obrovským množstvom ropy? Hlúposť, ktorá vyráža dych. Zatiaľ existujú v zásade dve komparatívne výhody samovražedných teroristov: Po prvé, je ich mnoho, takže aj keď mnohí zlyhajú, niekoľkí uspejú a zabijú veľa ľudí. Po druhé, majú výbornú „hlavnú melódiu“ a ich značka sa dobre predávala.
Ich opakujúce sa zlyhania majú aj iné príčiny, spomedzi ktorých je bezpochyby najdôležitejšou ich klesajúca úspešnosť v Iraku. Veľa pravoverných sa ponáhľalo pridať k džihádu, keď vyzeral ako kôň, ktorý zvíťazí, ale nik týmto smerom od Veľkého Johna Murthu (americký kongresman, ktorý chce okamžite stiahnuť vojakov z Iraku, pozn. prekladateľa) neverí, že vyhrávajú – či už v Iraku, alebo v Afganistane. Ohlásili Veľkú jarnú ofenzívu v Afganistane a namiesto toho stratili stovky mužov. Ich rady boli zdecimované v Iraku a stratili provinciu Anbar, čo ich pripravilo o pohodlné prostredie v údolí Eufratu, ktorým dlho infiltrovali svojich zabijakov zo sýrskych základní. A stratili mnoho zo svojich špičkových ľudí. Niektorých zabili či zajali, iní – vrátane dôstojníkov Revolučných gárd – prebehli. Ich muž číslo jeden v Iraku, Muktada al Sadr, práve denuncoval Irán – svoj hlavný zdroj peňazí a prestíže – že podporuje al-Káidu. Najpravdepodobnejšie je, že ho vyhodili a on sa pokúša znovu sa etablovať ako pamätlivý patriot namiesto blázna podporovaného z cudziny. Ale jeho Mahdího armáda už nie je tou pohromou, ktorou bývala, a možno sa staviť, že veľa z jej členov sa už nehlási.
.stačí im mať šťastie
Krátko povedané, mladí muži s planúcim pohľadom, dokonca aj tí, ktorí sú posadnutí snom o zabíjaní neveriacich a ktorí nesú bremeno IQ na úrovni blond dedičky (zrejme narážka na intelekt Paris Hilton, pozn. prekladateľa), už nemajú také nadšenie pre pripojenie sa k veľkému zabíjaniu v Iraku, ako mávali. Na druhej strane sa aj my učíme a pomaly zlepšujeme. To je, mimochodom, náš modus operandi, to sme robili v prvej i druhej svetovej vojne. Šťastným výsledkom je, že je stále ťažšie a ťažšie byť teroristom. Pravda, niežeby sme boli v čomkoľvek dokonalí. Zdá sa, že ten chlapík, ktorý doviezol strieborný mercedes pred nočný klub v Londýne (auto, v ktorom sa našli primitívne výbušniny, horľavina a klince), bol nedávno vo väzení ako podozrivý z členstva v skupine, ktorá plánovala odpáliť podobné bomby v Londýne, New Yorku, Newarku a Washingtone. Nechali ho odísť, ale našťastie zlyhal – ešte nevieme ako – a utiekol.
Znovu, nič nového. Nemalo by nás to prekvapiť.
Toto všetko vyslovené, oni nepotrebujú byť úžasní, iba musia mať z času na čas šťastie, a sú vytrvalí. Napriek všetkým ich babráctvam sa zdá, že naplánovali sériu útokov v Londýne a v Škótsku a bezpochyby plánujú ďalšie tam aj inde. Je veľmi nepravdepodobné, že zlyhajú vždy (koniec koncov, nik nie je dokonalý). Ale bystrí ľudia sa nevyberajú na samovražedné misie. To si vyžaduje hlupákov.
.michael Ledeen
Preložil František Šebej.
Publikované v National Review Online 2. júla 2007.
Autor je výskumník na American Enterprise Institute vo Washingtone, D. C.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.