Utorok 7. augusta 2012, krátko po druhej hodine popoludní. Pred budovou Generálnej prokuratúry (GP) v centre Bratislavy sa rozkladajú aktivisti z iniciatívy Occupy GP. Na zábradlie pri električkovej trati zavesia transparent s otázkou: Vydržíme do Vianoc? Pridaj sa a vydržíme. Hneď vedľa je nápis Stop korupcii, zaujímavejšie sú však odkazy na stenách. Okoloidúci si obzerajú najmä Náučný chodník slovenskej politiky s podtitulom Komu patrí Slovensko? Na zozname, doplnenom o stručné osobné charakteristiky, nechýbajú politici (Fico, Mečiar, Dzurinda) ani vplyvní podnikatelia (Široký, Haščák, Tkáč, Babiš).
A na konci nikto iný ako Dobroslav Trnka – neformálny šéf GP. Práve pod jeho vedením sa totiž podľa aktivistov nevyšetrili najzávažnejšie prípady v ponovembrovej histórii Slovenska, čo vyjadrili aj symbolickým plagátom: GP – kauzy – zametanie pod koberec. Prokuratúra je vraj slepá, pričom slúži politikom a kryje ich trestné činy. Na budovu GP zavesili aj zoznam desiatok káuz, ktoré sú vraj dôvodom, že na Slovensku chýbajú peniaze na zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúru – od vláčikov a Mokysu cez pozemky a emisie až po platinové sitká a Gorilu. Kto sú vlastne títo ľudia a čo chcú svojou iniciatívou dosiahnuť?
.ekonómka z Bratislavy
„Som obyčajná občianka, ktorá sa rozhodla, že chce v tejto krajine niečo zmeniť,” hovorí 52-ročná ekonómka Dagmar Gundová z Bratislavy. Pred budovu GP nechodí každý deň, desiatky aktivistov sa striedajú. Podobne ako väčšina z nich je na voľnej nohe, takže si nemusí brať od zamestnávateľa dovolenku. „Myslím, že dozrel čas na zmenu. Preto tu sedím a zbieram podpisy pod petíciu za lepšie Slovensko. Ľudia sú nahnevaní, väčšinou máme pozitívne reakcie,” tvrdí Gundová.
Cieľom petičnej akcie je zúženie trestnoprávnej imunity, prijatie protikorupčného balíka a sfunkčnenie inštitútu referenda. Na budove GP si nemožno nevšimnúť všadeprítomné heslá o priamej demokracii, ktoré silno rezonovali aj na protestoch proti Gorile. Spomínanú petíciu doteraz podpísalo asi 30-tisíc ľudí, najmä tí starší. V čase našej návštevy sa pristavil aj 95-ročný pán, ktorý zažil už päť politických režimov.
.v tričku Everlast
Mladých petícia veľmi nevzrušuje.„Nie, tí sa o to nezaujímajú. Asi o nič,” hovorí 23-ročný aktivista, ktorý nechce povedať svoje meno. „Nechcem sa zviditeľňovať.” Na prvý pohľad zaujme aj tričkom značky Everlast, ktoré nosia športovci, raperi aj náckovia (týždeň č. 43/2011). „Nie som žiadny extrémista,” ubezpečí nás však s úsmevom inak sympatický mladý muž a pokračuje v maľovaní agitačných plagátov.
Je evidentné, že pre aktivistov je najdôležitejší tretí bod – funkčné referendum. Prvá požiadavka (zúženie imunity) je totiž čiastočne neaktuálna, keďže súhlas parlamentu je už potrebný len v prípade vydania poslanca do väzby. Druhý bod (protikorupčné opatrenia) je skôr symbolický, hoci na jeho sformulovaní sa podieľali aj uznávaní odborníci z Transparency International. Papier totiž znesie všetko, dobré zákony ešte nie sú zárukou slušného výkonu moci.
.riskantné referendum
„Referendum s 50-percentným kvórom nemôže prejsť. Preto chceme kvórum zrušiť, keďže iný nástroj, ako povedať svoj názor, občania nemajú. Teraz môžu ísť raz za štyri roky k voľbám, čo je málo,” myslí si Gundová. Aktivistka si uvedomuje, že získať potrebný počet podpisov na vypísanie referenda (350-tisíc) nie je jednoduché, preto navrhujú, aby sa tá povinnosť znížila na menej ako polovicu (150-tisíc).
Táto požiadavka je na diskusiu. Referendum bez akéhokoľvek kvóra sa však môže zvrhnúť na presadzovanie bizarných či vyslovene hlúpych nápadov, ktoré pôjdu proti štátnemu rozpočtu aj podstate demokracie. “Ani pri voľbách nie je kvórum, takže keď príde desať ľudí, zvolia si, koho chcú,” argumentuje Gundová. Aktivisti si uvedomujú aj riziká, priama demokracia je však podľa nich „jeden z mála nenásilných nástrojov, ktorými môžu občania niečo zmeniť”.
.spisovateľ z Košíc
„Byť na voľnej nohe je výhodou aj v tom, že sme aktívnejší a odvážnejší ako ľudia, ktorí sú niekde zamestnaní, pracujú v štátnej správe a podobne. Tí si dvakrát rozmyslia, či budú protestovať,” hovorí 33-ročný spisovateľ Ján Bodnár z Košíc. Zatiaľ sa im nikto nevyhrážal, občas však čelia verbálnym útokom. „Väčšinou ide o opitých či nafetovaných ľudí, extrémnych nacionalistov a komunistov.”
Občas sa však pristavia aj známi ľudia a podebatujú – napríklad poslanec Obyčajných ľudí Alojz Hlina či bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský. „Bol tu aj pán Čentéš, usmial sa, podal ruku a odišiel preč,” spomína Bodnár. Viackrát prišiel aj Trnka. „Bavil sa s nami trochu z výšky, že čo on s nami má. Tvrdil, že vyriešil veľa káuz, napríklad miliardový spor o Gabčíkovo. Cíti sa ukrivdený, pretože sa vraj píše len o tom, čo nespravil.”
Raz sa dokonca zastavil aj podnikateľ Marián Kočner, ktorému sa vraj nepáčilo, že ho ktosi fixkou dopísal na spomínaný zoznam „vlastníkov” Slovenska k podnikateľovi Jakabovičovi. „Žartoval, že on chce byť na zozname s Dzurindom,” hovorí Gundová.
.inšpirácia Gorilou
Organizátori pripúšťajú, že na „okupáciu” prokuratúry, čo je paralelná akcia so zbieraním podpisov, ich vyprovokoval spis Gorila. „Počas následných protestov som sa zoznámila s ľuďmi, s ktorými teraz pokračujeme ďalej,” hovorí Gundová. S organizátormi protestov však nemajú nič spoločné, občas sa pri nich zastaví a vyjadrí im podporu len Peter Pčolinský.
Podľa Gundovej sa chcú vyvarovať aj chýb, ktoré spravili organizátori gorilích protestov – to znamená sústrediť sa len na jeden cieľ. „Oni stále menili svoje požiadavky, mali sa držať len vyšetrenia kauzy Gorila.” Bodnár vnímal ako hendikep protestov aj to, že boli čiastočne vykreslené ako akcie extrémistov. „Najmä ten posledný policajný zásah pred parlamentom deň pred voľbami bol neadekvátny. Bol som tam a videl som len normálnych mladých ľudí.”
.dotazník pre Trnku
Pôvodne mala akcia Occupy GP trvať mesiac, podľa Bodnára však vydržia možno až do spomínaných Vianoc. „Už sme trochu unavení, predsa len, ťaháme to už tretí mesiac, vraj ide o najdlhší protest v histórii Slovenska. Ale máme slušné ohlasy, ľuďom sa to zapáčilo. Postupne sa o našu akciu začali zaujímať aj médiá, dokonca aj z Česka.”
Najbližšie plánujú odovzdať v podateľni GP dotazník so zoznamom káuz, ktoré mala vyšetriť prokuratúra. Potom budú čakať, či a ako ho niekto z kompentných vyplní. „Keď sa tu raz zastavil pán Trnka, pýtal sa, či môže priniesť papier, čo všetko vyriešil. Doteraz to neurobil,” pripomína Gundová. Od prokuratúry tiež žiadajú, aby pravidelne informovala o výsledkoch vyšetrovania najväčších politických káuz od roku 1989.
.netreba rezignovať
V deň výročia SNP sa chcú aktivisti zúčastniť aj na oslavách Povstania v Banskej Bystrici a diskutovať s ľuďmi o „priamej demokracii a spravodlivom referende”, ale aj o tom, ako zastaviť euroval. Podobné akcie by mali byť neskôr aj v iných mestách. Organizátori sú aktívni aj na facebooku, ktorý je ich základným komunikačným prostriedkom. Jeden z nich – Jozef Oravec – je aj známym blogerom na sme.sk.
Akcie ako Occupy GP nie sú o počte ľudí, ktorí prídu na námestie (pred prokuratúru), ale o vytrvalosti. Je dôležité, že aj po protestoch Gorila sa stretlo zopár nadšencov bez politického krytia, ktorí ľuďom ako Trnka denne pripomínajú, že by si nemali na Slovensku robiť, čo chcú. Tým viac, že nejde o žiadne veštkyne či pomýlených anarchistov, hoci s heslami ako priama demokracia treba narábať opatrne.
Je možné, že o pár mesiacov už o nich nebudeme počuť, podobné akcie však nikdy nie sú zbytočné. Najhoršie by totiž bolo, keby sme rezignovali všetci – tí druhí na to len čakajú. Takto je aspoň niekto ich zlým svedomím – ak vôbec nejaké majú.
A na konci nikto iný ako Dobroslav Trnka – neformálny šéf GP. Práve pod jeho vedením sa totiž podľa aktivistov nevyšetrili najzávažnejšie prípady v ponovembrovej histórii Slovenska, čo vyjadrili aj symbolickým plagátom: GP – kauzy – zametanie pod koberec. Prokuratúra je vraj slepá, pričom slúži politikom a kryje ich trestné činy. Na budovu GP zavesili aj zoznam desiatok káuz, ktoré sú vraj dôvodom, že na Slovensku chýbajú peniaze na zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúru – od vláčikov a Mokysu cez pozemky a emisie až po platinové sitká a Gorilu. Kto sú vlastne títo ľudia a čo chcú svojou iniciatívou dosiahnuť?
.ekonómka z Bratislavy
„Som obyčajná občianka, ktorá sa rozhodla, že chce v tejto krajine niečo zmeniť,” hovorí 52-ročná ekonómka Dagmar Gundová z Bratislavy. Pred budovu GP nechodí každý deň, desiatky aktivistov sa striedajú. Podobne ako väčšina z nich je na voľnej nohe, takže si nemusí brať od zamestnávateľa dovolenku. „Myslím, že dozrel čas na zmenu. Preto tu sedím a zbieram podpisy pod petíciu za lepšie Slovensko. Ľudia sú nahnevaní, väčšinou máme pozitívne reakcie,” tvrdí Gundová.
Cieľom petičnej akcie je zúženie trestnoprávnej imunity, prijatie protikorupčného balíka a sfunkčnenie inštitútu referenda. Na budove GP si nemožno nevšimnúť všadeprítomné heslá o priamej demokracii, ktoré silno rezonovali aj na protestoch proti Gorile. Spomínanú petíciu doteraz podpísalo asi 30-tisíc ľudí, najmä tí starší. V čase našej návštevy sa pristavil aj 95-ročný pán, ktorý zažil už päť politických režimov.
.v tričku Everlast
Mladých petícia veľmi nevzrušuje.„Nie, tí sa o to nezaujímajú. Asi o nič,” hovorí 23-ročný aktivista, ktorý nechce povedať svoje meno. „Nechcem sa zviditeľňovať.” Na prvý pohľad zaujme aj tričkom značky Everlast, ktoré nosia športovci, raperi aj náckovia (týždeň č. 43/2011). „Nie som žiadny extrémista,” ubezpečí nás však s úsmevom inak sympatický mladý muž a pokračuje v maľovaní agitačných plagátov.
Je evidentné, že pre aktivistov je najdôležitejší tretí bod – funkčné referendum. Prvá požiadavka (zúženie imunity) je totiž čiastočne neaktuálna, keďže súhlas parlamentu je už potrebný len v prípade vydania poslanca do väzby. Druhý bod (protikorupčné opatrenia) je skôr symbolický, hoci na jeho sformulovaní sa podieľali aj uznávaní odborníci z Transparency International. Papier totiž znesie všetko, dobré zákony ešte nie sú zárukou slušného výkonu moci.
.riskantné referendum
„Referendum s 50-percentným kvórom nemôže prejsť. Preto chceme kvórum zrušiť, keďže iný nástroj, ako povedať svoj názor, občania nemajú. Teraz môžu ísť raz za štyri roky k voľbám, čo je málo,” myslí si Gundová. Aktivistka si uvedomuje, že získať potrebný počet podpisov na vypísanie referenda (350-tisíc) nie je jednoduché, preto navrhujú, aby sa tá povinnosť znížila na menej ako polovicu (150-tisíc).
Táto požiadavka je na diskusiu. Referendum bez akéhokoľvek kvóra sa však môže zvrhnúť na presadzovanie bizarných či vyslovene hlúpych nápadov, ktoré pôjdu proti štátnemu rozpočtu aj podstate demokracie. “Ani pri voľbách nie je kvórum, takže keď príde desať ľudí, zvolia si, koho chcú,” argumentuje Gundová. Aktivisti si uvedomujú aj riziká, priama demokracia je však podľa nich „jeden z mála nenásilných nástrojov, ktorými môžu občania niečo zmeniť”.
.spisovateľ z Košíc
„Byť na voľnej nohe je výhodou aj v tom, že sme aktívnejší a odvážnejší ako ľudia, ktorí sú niekde zamestnaní, pracujú v štátnej správe a podobne. Tí si dvakrát rozmyslia, či budú protestovať,” hovorí 33-ročný spisovateľ Ján Bodnár z Košíc. Zatiaľ sa im nikto nevyhrážal, občas však čelia verbálnym útokom. „Väčšinou ide o opitých či nafetovaných ľudí, extrémnych nacionalistov a komunistov.”
Občas sa však pristavia aj známi ľudia a podebatujú – napríklad poslanec Obyčajných ľudí Alojz Hlina či bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský. „Bol tu aj pán Čentéš, usmial sa, podal ruku a odišiel preč,” spomína Bodnár. Viackrát prišiel aj Trnka. „Bavil sa s nami trochu z výšky, že čo on s nami má. Tvrdil, že vyriešil veľa káuz, napríklad miliardový spor o Gabčíkovo. Cíti sa ukrivdený, pretože sa vraj píše len o tom, čo nespravil.”
Raz sa dokonca zastavil aj podnikateľ Marián Kočner, ktorému sa vraj nepáčilo, že ho ktosi fixkou dopísal na spomínaný zoznam „vlastníkov” Slovenska k podnikateľovi Jakabovičovi. „Žartoval, že on chce byť na zozname s Dzurindom,” hovorí Gundová.
.inšpirácia Gorilou
Organizátori pripúšťajú, že na „okupáciu” prokuratúry, čo je paralelná akcia so zbieraním podpisov, ich vyprovokoval spis Gorila. „Počas následných protestov som sa zoznámila s ľuďmi, s ktorými teraz pokračujeme ďalej,” hovorí Gundová. S organizátormi protestov však nemajú nič spoločné, občas sa pri nich zastaví a vyjadrí im podporu len Peter Pčolinský.
Podľa Gundovej sa chcú vyvarovať aj chýb, ktoré spravili organizátori gorilích protestov – to znamená sústrediť sa len na jeden cieľ. „Oni stále menili svoje požiadavky, mali sa držať len vyšetrenia kauzy Gorila.” Bodnár vnímal ako hendikep protestov aj to, že boli čiastočne vykreslené ako akcie extrémistov. „Najmä ten posledný policajný zásah pred parlamentom deň pred voľbami bol neadekvátny. Bol som tam a videl som len normálnych mladých ľudí.”
.dotazník pre Trnku
Pôvodne mala akcia Occupy GP trvať mesiac, podľa Bodnára však vydržia možno až do spomínaných Vianoc. „Už sme trochu unavení, predsa len, ťaháme to už tretí mesiac, vraj ide o najdlhší protest v histórii Slovenska. Ale máme slušné ohlasy, ľuďom sa to zapáčilo. Postupne sa o našu akciu začali zaujímať aj médiá, dokonca aj z Česka.”
Najbližšie plánujú odovzdať v podateľni GP dotazník so zoznamom káuz, ktoré mala vyšetriť prokuratúra. Potom budú čakať, či a ako ho niekto z kompentných vyplní. „Keď sa tu raz zastavil pán Trnka, pýtal sa, či môže priniesť papier, čo všetko vyriešil. Doteraz to neurobil,” pripomína Gundová. Od prokuratúry tiež žiadajú, aby pravidelne informovala o výsledkoch vyšetrovania najväčších politických káuz od roku 1989.
.netreba rezignovať
V deň výročia SNP sa chcú aktivisti zúčastniť aj na oslavách Povstania v Banskej Bystrici a diskutovať s ľuďmi o „priamej demokracii a spravodlivom referende”, ale aj o tom, ako zastaviť euroval. Podobné akcie by mali byť neskôr aj v iných mestách. Organizátori sú aktívni aj na facebooku, ktorý je ich základným komunikačným prostriedkom. Jeden z nich – Jozef Oravec – je aj známym blogerom na sme.sk.
Akcie ako Occupy GP nie sú o počte ľudí, ktorí prídu na námestie (pred prokuratúru), ale o vytrvalosti. Je dôležité, že aj po protestoch Gorila sa stretlo zopár nadšencov bez politického krytia, ktorí ľuďom ako Trnka denne pripomínajú, že by si nemali na Slovensku robiť, čo chcú. Tým viac, že nejde o žiadne veštkyne či pomýlených anarchistov, hoci s heslami ako priama demokracia treba narábať opatrne.
Je možné, že o pár mesiacov už o nich nebudeme počuť, podobné akcie však nikdy nie sú zbytočné. Najhoršie by totiž bolo, keby sme rezignovali všetci – tí druhí na to len čakajú. Takto je aspoň niekto ich zlým svedomím – ak vôbec nejaké majú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.