Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koaličná kríza pokračuje. Remišová si nevie predstaviť pokračovanie koalície bez sebareflexie

.hudba .recenzie

.časopis .hudba

RADIOHEAD
IN RAINBOWS
RADIOHEAD

Vydaniu siedmej platne predchádzalo strohé avízo na stránke a dlhé obdobie ticha. Ale v prípade tejto Kapely netreba dlho rečniť. Poslucháč si môže objednať discbox s pridaným materiálom či za ľubovoľný (pokojne aj žiadny) poplatok stiahnuť nové mp3ky. V prvý deň tak urobilo 1,2 milióna ľudí. A čo hudba? Jednoznačná nadväznosť na novšie albumy (ostatný Hail To The Thief či Yorkovu sólovku spred roka), pochmúrny digitálny šat vhodný na rok 2007, premiešaný s originálnym soundom, ktorý vedia len Radiohead. Úvodná 15 Step rozbalí elektroniku a následná Bodysnatchers pridá gitary. V House Of Cards sme svedkami meditácie s rozplývajúcimi sa vokálmi, vypaľovačka Jigsaw Falling Into Place ostáva v podvedomí pre čarovnú dynamiku. Orchestrálne prvky v skladbe Reckoner či nádherný záver v klávesovej Videotape sú len dvoma z desiatich silných momentov.

.matej Lauko

PJ HARVEY
WHITE CHALK
ISLAND/UNIVERSAL

Koľko bolesti prepasírovanej cez číročisté, nikoho nepripomínajúce pesničky nám ešte PJ Harvey prinesie? Správy, že ďalší album bude akustický, že PJ odložila gitaru a učí sa hrať na klavíri, viedli k očakávaniam, že rozorvaná rockerka „vyrástla“ a život vníma z múdreho nadhľadu. Opak je pravdou. White Chalk je vďaka akustickému zvuku ešte priamejší, osobnejší, smutnejší. PJ kričí, aj keď šepká, znepokojuje, aj keď spieva čistým sopránom, sprevádzaná klavírom či harfou. Dear Darkness o tom, že teraz sa o nás postará temnota, Grow, Grow, Grow o neschopnosti vyrásť zo starých trablov, When Under Ether o patologickom zážitku interrupcie, Before Departure ako rozlúčka so svetom a priateľmi... PJ sa v tom všetkom stále potáca a s minimálnym hudobným inštrumentárom (jej hra na klavíri je na úrovni prvých ročníkov ZUŠ) vytvára obrovskú hudbu.

.juraj Kušnierik

JOHN SCOFIELD
THIS MEETS THAT
UNIVERSAL

Hlavnými partnermi Scofieldovej elektrickej gitary sú swingovo cítené bubny mladého Billa Stewarta a basgitara veterána Steva Swallowa. Stewartov uvoľnený štýl hry s voľne rozsypanými akcentmi dobre korešponduje s kapelníkovými improvizáciami a charakteristickým, stmeľujúcim zvukom Swallowovej akustickej basgitary. Tento Scofieldov A-Team sme mohli vidieť aj pred dvoma rokmi v bratislavskom Babylone. Sofistikovaný rozmer vtláčajú nahrávke Scofieldove aranžmány pre štvorčlennú dychovú sekciu. Na albume sa nachádza aj niekoľko skladieb so zapamätateľnou témou, čím však Sco iba potvrdil, že je viac improvizátor než chlácholivý melodik. Napriek tomu nahrávka vyznieva pokojne, prirodzene a aj bez veľkých experimentov patrí k tomu lepšiemu zo Scofieldovej diskografie. Markantné vplyvy: Wes Montgomery, Gil Evans a hosťujúci Bill Frisell.

.martin Chrobák

CHINASKI
NULA SEDUM
UNIVERSAL

„To nie je číňansky, to sú Chinaski a spievajú po česky,“ korigujem pri jazde v aute mienku svojej dcéry a nechávam si už pre seba, že pôvodný Chinaski bol autobiografický zhýralec z knižiek Charlesa Bukowského. Preskakujem tracky, ktorých zvuk len podporuje stres z bratislavskej premávky, a nechávam hrať odrhovačku Něco tu nehrálo. Deti vzadu sa zakrátko pridávajú: „měla to být písnička o nás dvou a teď to vypadá, že ani náhodou“. Spolu so Zadarmo sú to jasné kandidátky na hity, nie však na evergreeny. Chinaski spievajú o dôverne známych veciach okolo nás, ktorých sa už sami dávno stali súčasťou. Zľahka protestujú proti stresu, odcudzenosti, nevere, závislostiam, politike atď. Klobúk dole pred pesničkami, ktoré oslovia, sú remeselne zvládnuté a zdá sa pritom, že napísať ich bola tá najjednoduchšia vec. Škoda len, že nie vždy sa im dá aj veriť.

.martin Chrobák

TRIANGO
TRIANGO
PAVIAN

Na začiatku celosvetovej (post)modernej fascinácie touto hudbou stojí piazzollovské tango nuevo a jeho európsky apoštol Gidon Kremer, na konci elektronické fúzie zoskupení ako Gotan Project či Bajofondo Tango Club. Triango – tangotriumvirát klaviristu Petra Breinera, huslistu Stana Palúcha a akordeonistu Borisa Lenka je príťažlivým akustickým výletom do sveta u nás takmer neznámych „tango štandardov“, ktorý spestrujú improvizačné džezové „odbočky“. Temperament, „macho gestá“ a nevyhnutný pátos, ale aj bezprostrednosť, hravosť a sentiment. Všetko v rafinovaných Breinerových aranžmánoch na mieru, ktoré dopĺňajú Palúchovo živelné muzikantstvo a Lenkov cit pre štýl. Exportný kúsok s atraktívnym dizajnom Vladimira Yurkovica: odporúčané pre všetkých, povinné pre „akademikov“, ktorí budú nominovať nahrávky na žánrové ceny.

.andrej Šuba

SPYRO GYRA
GOOD TO GO-GO
HEADS UP/DIVYD

Ortodoxný poslucháč džezu, ktorý prahne po progrese, pošle túto kapelu do horúcich pekiel alebo ešte hlbšie, popový poslucháč povie – aký príjemný džezík. To je presne hudba, akú Spyro Gyra programovo a úspešne hrá už tridsaťtri rokov. Očakávať, že by dvadsiaty siedmy album skupiny bol v niečom podstatne iný ako tie predchádzajúce, je naivné, takže opäť tu máme hudbu ideálnu do auta, ako súčasť tlmeného osvetlenia na párty, ale ak sa náhodou započúvame hlbšie, nepochybíme, lebo počujeme skvelé muzikantské výkony. Hudobne nič nové neprináša, ale to neprináša ani krémeš, a pritom mnohým stále chutí. Ku kennydžíovskej neznesiteľnosti sa album blíži len občas, pokusy o world music dopadajú niekedy úsmevne, ale väčšina vecí napreduje v hybkom groove, ktorý nenaštve. Je to skrátka pop pre tých, ktorí nemajú radi pop.

.marian Jaslovský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite