.rallye Dakar sa jazdí začiatkom roka, ale prihlášky sa podávajú už v lete. Minulý rok ste sa prihlasovali až na poslednú chvíľu, čo vychádza o kus drahšie, ako keď sa to stihne načas. Ako ste na tom tento rok?
Minulý rok sme boli prihlásení už v lete, ale štartovné sme zaplatili až koncom novembra, v posledný možný deň. A to vychádza naozaj asi o päťtisíc eur drahšie, ako keď sa to zaplatí v auguste. Tento rok sme na tom so sponzormi lepšie – aj keď stále ešte nemáme veľkého sponzora –, takže zálohu sme zaplatili už v júli.
.od januára ste kvôli zraneniu ramena z Dakaru veľa nepretekali. V akom stave je to rameno teraz?
Už je to lepšie. Ešte je to stále citlivejšie, než keď je celkom zdravé, ale už je to v podstate dobré. Pri jazde to už vôbec necítim.
.v posledných rokoch sa rallye Dakar nejazdí v Afrike, ale v Južnej Amerike. Koľko majú preteky etáp a koľkokrát počas nich človek spadne?
Majú pätnásť etáp a koľkokrát človek spadne, to je rôzne. Tento rok som veľa nepadal, asi tak šesť razy. Ale väčší bol len ten pád, keď som si natrhol rameno. Inak to boli len také menšie pády.
.čo je na Dakare náročnejšie, terén alebo navigácia?
Jedno aj druhé je náročné, ale navigácia je náročná hlavne pre tých prvých. Ďalší sa už môžu orientovať podľa nich. Štartuje sa vždy podľa výsledkov predchádzajúcej etapy – prví desiati v dvojminútových odstupoch, druhí desiati po minúte a potom po tridsiatich sekundách. No a čím vyššie poradové číslo človek má, tým ľahšie môže ísť podľa stôp jazdcov pred ním. Ale tí prví sa s tou navigáciou potrápia.
.pre vás osobne je čo najnáročnejšie?
Pre mňa osobne je úplne najhoršie to ranné vstávanie. Vstáva sa ráno okolo štvrtej, aby sa stihol štart, ktorý býva zhruba pri východe slnka. A ani do tej štvrtej sa priveľa nedá spať. Noci bývajú horúce, raz sme mali tábor v jednom kaňone a tam bolo aj v noci tridsaťšesť stupňov. To si človek len ľahne na karimatku a hneď sa začne potiť. No a okrem toho tam všetci celú noc opravujú, zvárajú, búchajú.
.opravujú preto, lebo výmena súčiastok podlieha prísnym pravidlám. Aké sú vlastne pravidlá o výmene motora? Raz sa môže meniť motor bez penalizácie?
Nie, už pri prvej výmene motora je penalizácia pätnásť minút, pri druhej výmene štyridsať minút a pri tretej dve hodiny.
.vy ste menili motor?
Nie.
.po tohtoročnom piatom mieste sa dala očakávať ponuka z nejakého väčšieho tímu. Neprišla?
Tento rok zatiaľ nič. V minulosti som bol v Holandsku v Honde, minulý rok ma volali do BMW, ale to bolo mesiac pred Dakarom, už sme mali všetko nachystané, tak som to nechcel meniť.
.s akým veľkým tímom ste išli?
Traja ľudia. Mechanik, masér a ja.
.koľko je na Dakare veľkých tímov a koľko malých, ako bol ten váš?
Veľkých továrenských tímov je okolo pätnásť, potom je tam zhruba tridsať profesionálnych tímov s tromi či štyrmi jazdcami a zvyšok sú takí individuálni jazdci, ako som aj ja.
.pričom tí jazdci naozaj idú sami za seba, nejazdia tam ako reprezentanti svojich krajín.
Áno. Dakar je v podstate súkromná akcia, nejde sa to pod žiadnou športovou federáciou ani ničím podobným. Organizuje to Amaury Sport Organization, ktorá organizuje aj Tour de France, a neštartujú tam jednotlivé krajiny, ale jednotlivé tímy. To sa potom prejavuje napríklad aj tým, že keď naše ministerstvo školstva rozdeľuje peniaze športovým zväzom podľa výsledkov dosiahnutých v predchádzajúcom roku, tak výsledok z Dakaru sa tam nijako neprejaví. Slovenská motocyklová federácia nedostane od štátu za ten výsledok vôbec nič.
.o to je ten váš výsledok zaujímavejší a o to väčšmi je váš vlastný. Ukazuje, že keď človek chce, veľa vecí si vie zorganizovať sám. Vy navyše, okrem toho, že si organizujete veci ako pretekár, organizujete v Žaškove aj preteky pre iných. Asi nie je veľa aktívnych pretekárov svetovej úrovne, ktorí zároveň organizujú domáce podujatia.
Teraz v júli sme organizovali Majstrovstvá Slovenska v countrycrosse a mali sme toľko pretekárov aj divákov ako ešte nikdy doteraz. Doobeda štartovalo stoštyridsať jazdcov v Slovenskom pohári, poobede osemdesiat v samotných Majstrovstvách Slovenska. A divákov bolo niekoľko tisíc.
.ako sa prejavuje aktívny jazdec v organizátorovi pretekov?
Napríklad tak, že sa snažím, aby trať bola technická, aby bola trochu ťažká. Aby bolo treba na niektorých úsekoch tie stroje aj potlačiť, nech majú jazdci možnosť ukázať, čo v nich je. A ako pretekár viem presne, čo všetko jazdci potrebujú a myslím, že u nás majú zabezpečené všetko na veľmi slušnej úrovni.
.a ako myslí pretekár na divákov?
Tak, že najtechnickejšie úseky, ktoré sú divácky najatraktívnejšie, sú postavené na takých miestach, kde je všetko vidno. Takže to najzaujímavejšie vidia ľudia úplne komfortne. Potom vojdú pretekári do lesa – niektorí fajnšmekri si to idú pozrieť práve tam –, ale po vyjdení z lesa je trať zas namotaná okolo diváckych stanovíšť. V Žaškove vidia návštevníci asi tretinu trate.
.každý dobrý organizátor zabezpečí veľa vecí, ktoré si nikto ani nevšimne, pretože nenastanú okolnosti, za ktorých by sa dali všimnúť. Viete nám uviesť nejaké príklady zo Žaškova?
Pri countrycrosse závisí veľa od počasia. Keď príliš prší a je príliš veľa blata, nie je to veľmi dobré. Keď neprší vôbec a je sucho, je to ešte horšie. Pretože prach je horší ako blato, aj pre pretekárov, aj pre divákov. Aby sme sa zabezpečili pred príliš prašným pretekom, zavoláme hasičov, aby v prípade potreby trať poliali. A toto samozrejme nevidno, ak náhodou spŕchne. Vtedy sú tí hasiči akoby zbytoční, ale za sucha by bez nich diváci videli len kúdoly prachu. A aký význam by malo organizovať preteky, na ktorých toho diváci veľa nevidia?
Štefan Svitko/
Slovenský motocyklový pretekár, špecialista na countrycross. Jeho najväčšie medzinárodné úspechy sú spojené s rallye Dakar. V roku 2010 obsadil pri svojom debute veľmi slušné 13. miesto, v roku 2011 odstúpil pre poruchu z priebežnej 7. priečky a v roku 2012 skončil medzi motocyklistami na 5. mieste.
Minulý rok sme boli prihlásení už v lete, ale štartovné sme zaplatili až koncom novembra, v posledný možný deň. A to vychádza naozaj asi o päťtisíc eur drahšie, ako keď sa to zaplatí v auguste. Tento rok sme na tom so sponzormi lepšie – aj keď stále ešte nemáme veľkého sponzora –, takže zálohu sme zaplatili už v júli.
.od januára ste kvôli zraneniu ramena z Dakaru veľa nepretekali. V akom stave je to rameno teraz?
Už je to lepšie. Ešte je to stále citlivejšie, než keď je celkom zdravé, ale už je to v podstate dobré. Pri jazde to už vôbec necítim.
.v posledných rokoch sa rallye Dakar nejazdí v Afrike, ale v Južnej Amerike. Koľko majú preteky etáp a koľkokrát počas nich človek spadne?
Majú pätnásť etáp a koľkokrát človek spadne, to je rôzne. Tento rok som veľa nepadal, asi tak šesť razy. Ale väčší bol len ten pád, keď som si natrhol rameno. Inak to boli len také menšie pády.
.čo je na Dakare náročnejšie, terén alebo navigácia?
Jedno aj druhé je náročné, ale navigácia je náročná hlavne pre tých prvých. Ďalší sa už môžu orientovať podľa nich. Štartuje sa vždy podľa výsledkov predchádzajúcej etapy – prví desiati v dvojminútových odstupoch, druhí desiati po minúte a potom po tridsiatich sekundách. No a čím vyššie poradové číslo človek má, tým ľahšie môže ísť podľa stôp jazdcov pred ním. Ale tí prví sa s tou navigáciou potrápia.
.pre vás osobne je čo najnáročnejšie?
Pre mňa osobne je úplne najhoršie to ranné vstávanie. Vstáva sa ráno okolo štvrtej, aby sa stihol štart, ktorý býva zhruba pri východe slnka. A ani do tej štvrtej sa priveľa nedá spať. Noci bývajú horúce, raz sme mali tábor v jednom kaňone a tam bolo aj v noci tridsaťšesť stupňov. To si človek len ľahne na karimatku a hneď sa začne potiť. No a okrem toho tam všetci celú noc opravujú, zvárajú, búchajú.
.opravujú preto, lebo výmena súčiastok podlieha prísnym pravidlám. Aké sú vlastne pravidlá o výmene motora? Raz sa môže meniť motor bez penalizácie?
Nie, už pri prvej výmene motora je penalizácia pätnásť minút, pri druhej výmene štyridsať minút a pri tretej dve hodiny.
.vy ste menili motor?
Nie.
.po tohtoročnom piatom mieste sa dala očakávať ponuka z nejakého väčšieho tímu. Neprišla?
Tento rok zatiaľ nič. V minulosti som bol v Holandsku v Honde, minulý rok ma volali do BMW, ale to bolo mesiac pred Dakarom, už sme mali všetko nachystané, tak som to nechcel meniť.
.s akým veľkým tímom ste išli?
Traja ľudia. Mechanik, masér a ja.
.koľko je na Dakare veľkých tímov a koľko malých, ako bol ten váš?
Veľkých továrenských tímov je okolo pätnásť, potom je tam zhruba tridsať profesionálnych tímov s tromi či štyrmi jazdcami a zvyšok sú takí individuálni jazdci, ako som aj ja.
.pričom tí jazdci naozaj idú sami za seba, nejazdia tam ako reprezentanti svojich krajín.
Áno. Dakar je v podstate súkromná akcia, nejde sa to pod žiadnou športovou federáciou ani ničím podobným. Organizuje to Amaury Sport Organization, ktorá organizuje aj Tour de France, a neštartujú tam jednotlivé krajiny, ale jednotlivé tímy. To sa potom prejavuje napríklad aj tým, že keď naše ministerstvo školstva rozdeľuje peniaze športovým zväzom podľa výsledkov dosiahnutých v predchádzajúcom roku, tak výsledok z Dakaru sa tam nijako neprejaví. Slovenská motocyklová federácia nedostane od štátu za ten výsledok vôbec nič.
.o to je ten váš výsledok zaujímavejší a o to väčšmi je váš vlastný. Ukazuje, že keď človek chce, veľa vecí si vie zorganizovať sám. Vy navyše, okrem toho, že si organizujete veci ako pretekár, organizujete v Žaškove aj preteky pre iných. Asi nie je veľa aktívnych pretekárov svetovej úrovne, ktorí zároveň organizujú domáce podujatia.
Teraz v júli sme organizovali Majstrovstvá Slovenska v countrycrosse a mali sme toľko pretekárov aj divákov ako ešte nikdy doteraz. Doobeda štartovalo stoštyridsať jazdcov v Slovenskom pohári, poobede osemdesiat v samotných Majstrovstvách Slovenska. A divákov bolo niekoľko tisíc.
.ako sa prejavuje aktívny jazdec v organizátorovi pretekov?
Napríklad tak, že sa snažím, aby trať bola technická, aby bola trochu ťažká. Aby bolo treba na niektorých úsekoch tie stroje aj potlačiť, nech majú jazdci možnosť ukázať, čo v nich je. A ako pretekár viem presne, čo všetko jazdci potrebujú a myslím, že u nás majú zabezpečené všetko na veľmi slušnej úrovni.
.a ako myslí pretekár na divákov?
Tak, že najtechnickejšie úseky, ktoré sú divácky najatraktívnejšie, sú postavené na takých miestach, kde je všetko vidno. Takže to najzaujímavejšie vidia ľudia úplne komfortne. Potom vojdú pretekári do lesa – niektorí fajnšmekri si to idú pozrieť práve tam –, ale po vyjdení z lesa je trať zas namotaná okolo diváckych stanovíšť. V Žaškove vidia návštevníci asi tretinu trate.
.každý dobrý organizátor zabezpečí veľa vecí, ktoré si nikto ani nevšimne, pretože nenastanú okolnosti, za ktorých by sa dali všimnúť. Viete nám uviesť nejaké príklady zo Žaškova?
Pri countrycrosse závisí veľa od počasia. Keď príliš prší a je príliš veľa blata, nie je to veľmi dobré. Keď neprší vôbec a je sucho, je to ešte horšie. Pretože prach je horší ako blato, aj pre pretekárov, aj pre divákov. Aby sme sa zabezpečili pred príliš prašným pretekom, zavoláme hasičov, aby v prípade potreby trať poliali. A toto samozrejme nevidno, ak náhodou spŕchne. Vtedy sú tí hasiči akoby zbytoční, ale za sucha by bez nich diváci videli len kúdoly prachu. A aký význam by malo organizovať preteky, na ktorých toho diváci veľa nevidia?
Štefan Svitko/
Slovenský motocyklový pretekár, špecialista na countrycross. Jeho najväčšie medzinárodné úspechy sú spojené s rallye Dakar. V roku 2010 obsadil pri svojom debute veľmi slušné 13. miesto, v roku 2011 odstúpil pre poruchu z priebežnej 7. priečky a v roku 2012 skončil medzi motocyklistami na 5. mieste.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.