.celkom prvé písomné zmienky o Hybiach pochádzajú z roku 1239. V auguste 1265 udelil Belo IV. osade štatút výsadného kráľovského masta a Hybania si mohli voliť richtára, farára, boli oslobodení od daní, mohli organizovať trhy. O rozvoj Hýb sa postarali spišskí Nemci, ktorí začali pod Kriváňom ťažiť striebro a zlato. So zavretím baní po vyťažení a s dominanciou hrádockého komorského panstva začal význam Hýb ako kráľovského mesta upadať.
Súpis hybských osobností obsahuje desiatky mien, ale dnes z nich asi najviac čnie fiktívna postava zbojníka Pacha z filmového scenára Petra Jaroša. Hybanom to na jednej strane mierne prekáža, na druhej strane s tým radi žijú. Betónová socha Pacha vytŕča z tujovej húštiny v centre obce, jej fotografiu s Kriváňom v pozadí má na vizitke aj starosta Martin Piovarči.
.ako prídu, tak odídu
„Hybania sú v porovnaní s obyvateľmi okolitých obcí povahovo svojskí, viac ako na majetku si zakladajú na vzdelaní,“ usudzuje Stanislav Grega, hybský evanjelický farár a dodáva: „Vždy viac študovali, aj dnes si na vzdelanie potrpia. Ťažko však odhadnúť, či z Hýb vzídu nové osobnosti, porovnateľné so slávnymi rodákmi.“ Duchovnosť nielen v náboženskom, ale i civilnom živote je podľa Gregu dôležitá, a keď nie je, vzdelanie ju nenahradí. Spätné hodnotenie životov hybských osobností je často idealizované, zabúda sa, že ako ľudia mali i horšie vlastnosti.
„Akoby sme všetko chceli zhustiť do encyklopedických hesiel a skratiek. Napokon, Hybania lepšie poznajú film o Pachovi alebo Tisícročnú včelu, než literárne dielo Jaroša,“ uvažuje pán farár. To, čo podľa neho chýba obci, je spätná väzba: „Vzdelaných a úspešných Hybanov je dnes veľa, v Bratislave ich žije vari do päťsto, ale duchovný svet sa s nimi do rodiska nevracia. Fyzicky prídu do starorodičovských domov na dovolenku. Ani o nich nevieme. Ako prídu, tak aj odídu.“
.drak sa nevracia
Maďari a dolnozemskí obyvatelia maďarskej národnosti navštevujú pravidelne hrobku Bálinta Balassa, renesančného básnika zo 16. storočia, dobrodruha a zdatného vojvodcu, „turkobijca“, pochovaného v rímsko-katolíckom kostole. Ten inak napísal aj prvú báseň v slovenskom jazyku. Prehliadnu si Dom Dobroslava Chrobáka a odídu. Čo robiť v Hybiach, čo prežiť a zažiť v obci, kde sú vari len štyri rodinné penzióny s pár posteľami, kde niet reštaurácie, len trafika, samoobsluha, pošta a „biely dom“, ako sa dnes volá pohostinstvo, kedysi známy Gerschov hostinec? Keď je snehu, možno pritiahne lyžiarsky vlek a certifikované bežecké trate.
V dome, kde žil spisovateľ Dobroslav Chrobák, upúta expozícia a možnosť absolvovať hrnčiarsky kurz, odniesť si na pamiatku vlastnoručne vyrobený hlinený džbán. Hrnčiarstvo a modrotlač, ktorá sa v obci udržala do roku 1973, sú pre Hybe charakteristické. Danka Krajčovičová sa po štúdiách v Bratislave do rodných Hýb vrátila. Pracuje na Obecnom úrade a stará sa o to, aby Dom Dobroslava Chrobáka nebol mŕtvou, statickou expozíciou. Roztáča hrnčiarske kruhy, organizuje stretnutia mladých z okolia na tvorivé vyučovania literatúry. Doba je však iná. Nádejať sa, že sa do Hýb vráti lyrizovaný drak, je asi márne. „Nakrúcali u nás epizódu zo šou Vo štvorici po Slovensku, a čo ich zaujímalo? Pacho a frndžalica. O históriu sa len obtreli,“ povzdychne si Danka.
S pánom farárom Gregom spomenieme epizódku z Tisícročnej včely, kde hybskí farári, evanjelický i rímsko-katolícky, richtár a učiteľ, hrajú karty, popíjajú červené a diskutujú o politike. „S rímsko-katolíckym kolegom a s miestnym učiteľom hrávame futbal a hokej,“ smeje sa Stanislav Grega. Dodá, že obaja farári pracujú s mládežou, evanjelický spevokol úspešne spieva, starosta vytvára podmienky, ale návrat slávnych čias neočakávajú. Z kráľovského mesta sa stala rozvinutá stredisková obec s takmer 1 600 obyvateľmi.
Súpis hybských osobností obsahuje desiatky mien, ale dnes z nich asi najviac čnie fiktívna postava zbojníka Pacha z filmového scenára Petra Jaroša. Hybanom to na jednej strane mierne prekáža, na druhej strane s tým radi žijú. Betónová socha Pacha vytŕča z tujovej húštiny v centre obce, jej fotografiu s Kriváňom v pozadí má na vizitke aj starosta Martin Piovarči.
.ako prídu, tak odídu
„Hybania sú v porovnaní s obyvateľmi okolitých obcí povahovo svojskí, viac ako na majetku si zakladajú na vzdelaní,“ usudzuje Stanislav Grega, hybský evanjelický farár a dodáva: „Vždy viac študovali, aj dnes si na vzdelanie potrpia. Ťažko však odhadnúť, či z Hýb vzídu nové osobnosti, porovnateľné so slávnymi rodákmi.“ Duchovnosť nielen v náboženskom, ale i civilnom živote je podľa Gregu dôležitá, a keď nie je, vzdelanie ju nenahradí. Spätné hodnotenie životov hybských osobností je často idealizované, zabúda sa, že ako ľudia mali i horšie vlastnosti.
„Akoby sme všetko chceli zhustiť do encyklopedických hesiel a skratiek. Napokon, Hybania lepšie poznajú film o Pachovi alebo Tisícročnú včelu, než literárne dielo Jaroša,“ uvažuje pán farár. To, čo podľa neho chýba obci, je spätná väzba: „Vzdelaných a úspešných Hybanov je dnes veľa, v Bratislave ich žije vari do päťsto, ale duchovný svet sa s nimi do rodiska nevracia. Fyzicky prídu do starorodičovských domov na dovolenku. Ani o nich nevieme. Ako prídu, tak aj odídu.“
.drak sa nevracia
Maďari a dolnozemskí obyvatelia maďarskej národnosti navštevujú pravidelne hrobku Bálinta Balassa, renesančného básnika zo 16. storočia, dobrodruha a zdatného vojvodcu, „turkobijca“, pochovaného v rímsko-katolíckom kostole. Ten inak napísal aj prvú báseň v slovenskom jazyku. Prehliadnu si Dom Dobroslava Chrobáka a odídu. Čo robiť v Hybiach, čo prežiť a zažiť v obci, kde sú vari len štyri rodinné penzióny s pár posteľami, kde niet reštaurácie, len trafika, samoobsluha, pošta a „biely dom“, ako sa dnes volá pohostinstvo, kedysi známy Gerschov hostinec? Keď je snehu, možno pritiahne lyžiarsky vlek a certifikované bežecké trate.
V dome, kde žil spisovateľ Dobroslav Chrobák, upúta expozícia a možnosť absolvovať hrnčiarsky kurz, odniesť si na pamiatku vlastnoručne vyrobený hlinený džbán. Hrnčiarstvo a modrotlač, ktorá sa v obci udržala do roku 1973, sú pre Hybe charakteristické. Danka Krajčovičová sa po štúdiách v Bratislave do rodných Hýb vrátila. Pracuje na Obecnom úrade a stará sa o to, aby Dom Dobroslava Chrobáka nebol mŕtvou, statickou expozíciou. Roztáča hrnčiarske kruhy, organizuje stretnutia mladých z okolia na tvorivé vyučovania literatúry. Doba je však iná. Nádejať sa, že sa do Hýb vráti lyrizovaný drak, je asi márne. „Nakrúcali u nás epizódu zo šou Vo štvorici po Slovensku, a čo ich zaujímalo? Pacho a frndžalica. O históriu sa len obtreli,“ povzdychne si Danka.
S pánom farárom Gregom spomenieme epizódku z Tisícročnej včely, kde hybskí farári, evanjelický i rímsko-katolícky, richtár a učiteľ, hrajú karty, popíjajú červené a diskutujú o politike. „S rímsko-katolíckym kolegom a s miestnym učiteľom hrávame futbal a hokej,“ smeje sa Stanislav Grega. Dodá, že obaja farári pracujú s mládežou, evanjelický spevokol úspešne spieva, starosta vytvára podmienky, ale návrat slávnych čias neočakávajú. Z kráľovského mesta sa stala rozvinutá stredisková obec s takmer 1 600 obyvateľmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.