Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z trávy, snehu, stôp a tieňov

.martin Droppa .časopis .umenie

Inšpiratívne prepojenie prírody s človekom je charakteristické pre land-art, umelecký smer, ktorý sa nakrátko objavil i v slovenskom výtvarnom umení.

.land-art do Československa prišiel zo Západu v druhej polovici šesťdesiatych rokov, no netrval tu dlho. Progresívne umelecké smery  boli počas normalizácie odmietnuté ako formalistické a ich vyznávači ostali na periférii. Jedným z takto limitovaných umelcov bol i Michal Kern (1938 – 1994).

.azyl medzi lopúchmi
Zatiaľ čo predstavitelia land-artu zo Západu hľadali inšpiráciu v exotických častiach sveta, Kern ju objavoval doma, na pozemku okolo kúrie na Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši, kde prežil celý tvorivý život. Tvorba v ateliéri prírody pri riečke Demänovka, na pozemku s jazierkom, húštinami stromov, kríkov a pobrežnými zákutiami z letných lopúchov a zimných závejov, je pre Kerna príznačná.
Daniela Čarná, ktorá sa tvorbou Michala Kerna zaoberá  (je autorkou monografie  Michal Kern, GMB, 2011), hovorí: „Po krátkom období konkretivizmu na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov Kern intenzívne vstúpil tvorbou do prírody. Najskôr prostredníctvom zrkadiel pozoruje dianie v nej, vzápätí objektívom fotoaparátu zaznamenáva zanechávanie stôp človeka v prírode, napokon hľadá spojenia človeka s ňou.“
Nešlo o dekoratívnu romantiku, ale o deklarovanie intímnych akcií v prírode, realizovaných zväšča osamote. Súčasťou „zvýtvarnenia prírody“ boli umelcove texty a zápisky.  K dielu Priesor, ktorý si vytváram... I – III (1982) Kern zapisuje: „Skrýša meditácií, chatrč snov, zámok túžob, najrýchlejšie lietadlo a najvzdialenejšie krajiny, vyhraté vojny a uznané víťazstvá, šťastné návraty do dňa s 24 hodinami, prebudenie do zázračného trojuholníka z lopúchov na brehu Demänovky“. Dospelý muž, umelec tak upozorňuje na dobu, v ktorej mnohí nútene „emigrovali do seba“.  
Podľa Čarnej Kernovu tvorbu charakterizujú dve základné línie: ekologicko-etická a druhá, mapujúca prenikanie človeka do prírody. V prvom prípade sa umelec zaoberal ekologickými problémami Liptova (napríklad výstavba vodného diela Liptovská Mara). Ide o diela, na ktorých je kombinovanou technikou zachytený výrez romantickej liptovskej krajiny s malebným Kriváňom, v spodnej časti  poznačenej stopami lyžice bagra.  Dielo Každý človek je môj brat (1977), na ktorom drží umelec terč priamo pred sebou, je zase príznačné prejavom nesúhlasu s násilím. Takéto prejavy antimilitarizmu, ktoré prvoplánovo nekritizovali „západných agresorov“, sa nepripúšťali.
Podľa Kerna človek zanecháva v prírode stopy násilné, teda negatívne, alebo nenásilné, ktoré sú jej súčasťou, splývajú s prírodou, zanikajú v nej. Dokumentácie Kernových akcií, počas ktorých umelec zanecháva odtlačky dlaní či tela v snehu alebo pás vykosenej trávy na lúke, ilustrujú prchavosť okamihov, ktoré neskôr pretrvávajú v meditatívnom premýšľaní nad vzťahom človek – príroda.

.úskalia a obmedzenia
„Napriek tomu, že Kernova tvorba nebola priamo reakciou na spoločenský a politický systém v krajine do Novembra, umelcove názory na dianie možno vystopovať v dielach, zápiskoch, reflexiách,“ uvažuje Čarná. Taký je aj cyklus Hra s kockami (1975). Na sérii fotografií umelec hádže do vzduchu veľké kocky so symbolmi lebiek s rôznym počtom mozgových závitov. Kocky náhodne padajú do snehu okolo autora, ktorý tak reaguje na to, že ľudia v rôznych schvaľovacích a povoľovacích komisiách, často bez odborných vedomostí, rozhodovali o osude umelcov a ich diel.
Kern, človek nekompromisný, priamy v  postojoch, sa často stretával s odmietaním zo strany predstaviteľov moci na každej úrovni. Sledovanie Štátnou bezpečnosťou, upodozrievanie, donášačstvo a šikanovanie sa nevyhli ani jemu. Umelcov syn Martin pripomína epizódu, keď Kern fotografoval drôtený plot pri vznikajúcej novostavbe vojenskej akadémie pre dielo Nová krajina pre človeka (1978): „Otca vtedy zatkla verejná bezpečnosť, nasadili mu putá, obvinili takmer zo špionáže, zobrali mu filmy, fotoaparáty.“
Reakciou umelca bol aj cyklus Zakázaný priestor (1987), v ktorom pracuje s fotografiami ostnatých drôtov na pozadí oblačnej oblohy ako symbolu nekonečnej slobody.
Takmer jedinou možnosťou, ako sa uživiť, boli diela pre architektúru, Kern ich realizoval takmer päťdesiat. Aj v tomto prípade vychádzal z prírodných motívov. Osudy mnohých sú dnes smutné – diela boli zničené alebo podľahli skaze, nesúcej sa na vlnách „developerských projektov“. Tvarovaný kovový emblém mesta Liptovský Mikuláš, umiestnený na budove niekdajšieho národného výboru, síce premiestnili v roku 1990 na novú budovu mestského úradu, zakrátko nato ho však odstránili. Kernovo dielo sa napokon stratilo aj z depozitu. Medzi málo zachovaných diel patrí maľba Strom života (1899) v Dome smútku v Ochodnici na Kysuciach. „Dielo si kedysi objednala obec, je krásne, vážime si ho a udržiavame v perfektonom stave,“ hovorí starosta obce Radoslav Ďuroška.  
Prierezová výstava tvorby Michala Kerna Stotožnenie s prírodou je do 8. júla  v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa a v galérii Domu fotografie v Liptovskom Mikuláši.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite