Vážená pani kancelárka, nikto nečakal, že Nemecko bude musieť rozhodnúť o osude svetového finančného systému. Napokon, medzinárodné finančné inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, Banka pre medzinárodné platby a Európska centrálna banka až donedávna formulovali to, čo bolo považované za konsenzus vlád a elít veľkých štátov. Nemecko sa, z dobre zrozumiteľných dôvodov, správalo ako súčasť Európy, ktorá si nechá poradiť, a nie ako samostatná mocnosť.
Medzinárodný konsenzus však skolaboval, ekonomická elita je zmätená a Nemecko sa stalo arbitrom európskej finančnej krízy. Ekonomická politika amerického prezidenta má biedne výsledky a on za to obviňuje vás. Vaši susedia, MMF a Obamova vláda sa vás snažia presvedčiť, aby Nemecko ručilo za dlhy celej Európy. Zdravý rozum však hovorí, že aj nemecké zdroje sú limitované a nemeckí voliči nikdy nepochopia, prečo by mali svoju budúcnosť staviť na podporu skorumpovaných a neefektívnych krajín.
Dnes je nemožné, aby sme predišli strate nominálne obrovského bohatstva, je však nevyhnutné zachrániť bankový systém. Nemecko nemôže „bailoutovať“ každého, musí však zasiahnuť na správnom mieste. Je to praktická, nie ideologická otázka. Sú preto len dve otázky: kde by malo Nemecko pomáhať a ako. Nestačí odmietať neopodstatnené nároky vašich partnerov na eurobondy, trhom musíte oznámiť, čo považujete za najhorší možný scenár. Nemecko dnes na udalosti skôr reaguje, neanticipuje ich. To posilňuje neistotu a riziko väčšej finančnej krízy. Keby Nemecko postupovalo zrozumiteľnejšie, výsledkom by nebola kríza, ale vedomá amputácia postihnutých oblastí, s cieľom zachrániť celok.
Nakoniec budete musieť obetovať Španielsko. Francúzske banky sa tým budú cítiť zradené a budú za to požadovať nemeckú podporu. Španielsko je však nezachrániteľné. Rýchle riešenie španielskeho problému presvedčí aj Taliansko, aby prijalo ďalšie reformy a zachránilo sa. To, či si Grécko 17. júna vyberie ľavicu a s ňou aj štátny bankrot, je vedľajší problém. Rozhodujúci problém, ktorý pred vami stojí, pani kancelárka, je Španielsko. Španieli klamali a stále systematicky klamú o rozsahu svojich finančných problémov. Ich bankový sektor je bezcenný a ich dlh treba vynulovať. Fakty nepustia. Stavebníctvo dominuje ich ekonomike. Nesplatiteľné stavebné úvery dosahujú podľa správ objem 20 percent HDP, ale možno až dvojnásobok. Dlh španielskych finančných inštitúcii je 109 percent HDP, dvojnásobok francúzskeho a nemeckého a trojnásobok amerického dlhu. Španielsky dlh pritom od roku 2003 rástol dvakrát tak rýchlo ako americký alebo britský a štvornásobne rýchlejšie ako nemecký.
Čo teda znamená dlh finančných inštitúcii vo výške 109 percent HDP? Znamená to, že pacient (tamojší bankový systém) má nádor a musí zomrieť, čo znamená prepad rozsiahlej časti španielskeho súkromného majetku, domácností, penzijných fondov a poisťovní. Dôchodky a poistky budú zredukované a Španieli budú chudobnejší. Ignorujte tlak španielskej vlády a medzinárodných inštitúcii. Hodnota španielskeho dlhu je bezcenná, preto nemá zmysel, aby ste za za miliardy eur kupovali hromadu bezcenného papiera. Španielsky bankrot sa dotkne francúzskych a britských bánk. Dlh francúzskych bánk držia v rukách najmä francúzske domácnosti, buď priamo, alebo prostredníctvom dôchodkov a poistiek. Ak sa bude hodnota francúzskeho dlhu blížiť nule, Francúzi budú chudobnejší, ale nebude to mať ďalšie následky pre medzinárodný systém. Francúzska ekonomika je však životaschopná, preto obligácie tamojších bánk budú mať cenu.
Keby Nemecko ignorovalo medzinárodný konsenzus a rozhodlo sa byť iniciatívne, bola by to v medzinárodných vzťahoch svojím spôsobom revolúcia. A ja vás, pani kancelárka, žiadam, svet potrebuje takúto revolúciu.
Ste najskúsenejšia a najkvalifikovanejšia medzi lídrami slobodného sveta. Ameriku vedie muž, ktorý bol len senátorom, keď vy ste sa stali už kancelárkou. Francúzsko vedie muž, ktorý nikdy nezastával vysoký vládny post, Taliansko vedie technokrat a je jedno, kto vedie Japonsko. Dnes preto patrí najdôležitejšia stolička za stolom práve vám. Ak budete konať rozhodne, máte moc predísť naozajstnej kríze.
Mit vorzüglicher Hochachtung,
Ihr David P. Goldman Autor je investičný bankár.
Medzinárodný konsenzus však skolaboval, ekonomická elita je zmätená a Nemecko sa stalo arbitrom európskej finančnej krízy. Ekonomická politika amerického prezidenta má biedne výsledky a on za to obviňuje vás. Vaši susedia, MMF a Obamova vláda sa vás snažia presvedčiť, aby Nemecko ručilo za dlhy celej Európy. Zdravý rozum však hovorí, že aj nemecké zdroje sú limitované a nemeckí voliči nikdy nepochopia, prečo by mali svoju budúcnosť staviť na podporu skorumpovaných a neefektívnych krajín.
Dnes je nemožné, aby sme predišli strate nominálne obrovského bohatstva, je však nevyhnutné zachrániť bankový systém. Nemecko nemôže „bailoutovať“ každého, musí však zasiahnuť na správnom mieste. Je to praktická, nie ideologická otázka. Sú preto len dve otázky: kde by malo Nemecko pomáhať a ako. Nestačí odmietať neopodstatnené nároky vašich partnerov na eurobondy, trhom musíte oznámiť, čo považujete za najhorší možný scenár. Nemecko dnes na udalosti skôr reaguje, neanticipuje ich. To posilňuje neistotu a riziko väčšej finančnej krízy. Keby Nemecko postupovalo zrozumiteľnejšie, výsledkom by nebola kríza, ale vedomá amputácia postihnutých oblastí, s cieľom zachrániť celok.
Nakoniec budete musieť obetovať Španielsko. Francúzske banky sa tým budú cítiť zradené a budú za to požadovať nemeckú podporu. Španielsko je však nezachrániteľné. Rýchle riešenie španielskeho problému presvedčí aj Taliansko, aby prijalo ďalšie reformy a zachránilo sa. To, či si Grécko 17. júna vyberie ľavicu a s ňou aj štátny bankrot, je vedľajší problém. Rozhodujúci problém, ktorý pred vami stojí, pani kancelárka, je Španielsko. Španieli klamali a stále systematicky klamú o rozsahu svojich finančných problémov. Ich bankový sektor je bezcenný a ich dlh treba vynulovať. Fakty nepustia. Stavebníctvo dominuje ich ekonomike. Nesplatiteľné stavebné úvery dosahujú podľa správ objem 20 percent HDP, ale možno až dvojnásobok. Dlh španielskych finančných inštitúcii je 109 percent HDP, dvojnásobok francúzskeho a nemeckého a trojnásobok amerického dlhu. Španielsky dlh pritom od roku 2003 rástol dvakrát tak rýchlo ako americký alebo britský a štvornásobne rýchlejšie ako nemecký.
Čo teda znamená dlh finančných inštitúcii vo výške 109 percent HDP? Znamená to, že pacient (tamojší bankový systém) má nádor a musí zomrieť, čo znamená prepad rozsiahlej časti španielskeho súkromného majetku, domácností, penzijných fondov a poisťovní. Dôchodky a poistky budú zredukované a Španieli budú chudobnejší. Ignorujte tlak španielskej vlády a medzinárodných inštitúcii. Hodnota španielskeho dlhu je bezcenná, preto nemá zmysel, aby ste za za miliardy eur kupovali hromadu bezcenného papiera. Španielsky bankrot sa dotkne francúzskych a britských bánk. Dlh francúzskych bánk držia v rukách najmä francúzske domácnosti, buď priamo, alebo prostredníctvom dôchodkov a poistiek. Ak sa bude hodnota francúzskeho dlhu blížiť nule, Francúzi budú chudobnejší, ale nebude to mať ďalšie následky pre medzinárodný systém. Francúzska ekonomika je však životaschopná, preto obligácie tamojších bánk budú mať cenu.
Keby Nemecko ignorovalo medzinárodný konsenzus a rozhodlo sa byť iniciatívne, bola by to v medzinárodných vzťahoch svojím spôsobom revolúcia. A ja vás, pani kancelárka, žiadam, svet potrebuje takúto revolúciu.
Ste najskúsenejšia a najkvalifikovanejšia medzi lídrami slobodného sveta. Ameriku vedie muž, ktorý bol len senátorom, keď vy ste sa stali už kancelárkou. Francúzsko vedie muž, ktorý nikdy nezastával vysoký vládny post, Taliansko vedie technokrat a je jedno, kto vedie Japonsko. Dnes preto patrí najdôležitejšia stolička za stolom práve vám. Ak budete konať rozhodne, máte moc predísť naozajstnej kríze.
Mit vorzüglicher Hochachtung,
Ihr David P. Goldman Autor je investičný bankár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.