Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

9. A: zahodená šanca

.martin Hanus .eva Čobejová .časopis .týždeň doma

Keď v zime predstavoval šéf programu Slovenskej televízie novinky televíznej sezóny, s hrdosťou v hlase a s istým pohnutím hovoril o novej reality šou, ktorá zmení naše školstvo. Stalo sa?

.andrej Miklánek vtedy zdôraznil, že táto relácia o triede, ktorá sa chystá na skúšky, vznikla vo Švédsku a mimoriadne zabodovala v škandinávskych krajinách, kde začala celospoločenskú diskusiu o školstve. „Budú tam neuveriteľne silné príbehy, ktoré určite odštartujú diskusiu aj na Slovensku,“ dodal hrdo Miklánek. Kampaň, ktorou STV podporovala nový program, sľubovala: „Váš pohľad na školu sa navždy zmení!“
Verejnoprávna televízia novej reality šou tak verila, že ju nasadila proti silným formátom konkurencie a navyše si na jej výrobu najala dvornú producentskú firmu Markízy Media Pro Entertainment, ktorá vyrába rôzne Farmy, Zámeny manželiek či Ordinácie.

.dobré kritiky, málo divákov
Keď sa v apríli reality šou spustila, po úvodnej časti sa objavili v médiách len pozitívne kritiky – konečne žiadne tupé celebrity, ale obyčajní žiaci z vidieckej školy a odvážni učitelia. Lenže čísla, ktoré ukázali peoplemetre, boli neúprosné. S touto reality šou dosahoval prvý program STV hlboký podpriemer sledovanosti v danom čase. Napríklad vo štvrtok 4. mája si Triedu 9. A. pozrelo 70-tisíc divákov, kým Farma na Markíze pritiahla 680-tisíc divákov a jojkársky Panelák 453-tisíc divákov. A čísla šli ešte dolu, takže analytik Medialne.sk zhodnotil z hľadiska sledovanosti tento program ako „absolútny neúspech“, pritom aj tento portál na začiatku napísal, že táto reality šou je „šokujúco dobrá“. Diváci program vlastne odmietli. Kde to zlyhalo? Miroslava Kernová, ktorá pravidelne píše o médiách a ktorá po prvej časti program vychválila, s odstupom času priznáva: „Keďže človek od STV očakáva vždy niečo nekvalitné, tak ma prekvapilo, že toto bolo lepšie, ako som čakala.“ Ďalšie časti už systematicky nesledovala.
Šéf programu Andrej Miklánek si nízku sledovanosť programu vysvetľuje tým, že nie je zameraný na väčšinového diváka. „Z tohto pohľadu má príliš dokumentaristický nádych. Existovala možnosť obsahovo potlačiť formát do kontroverznejšej podoby, ale to sme nechceli. Asi sa dalo očakávať, že náročnejší obsah má limitovaný divácky zásah.“
Režisér programu Braňo Špaček sa k sloganu, ktorým bol program promovaný – teda že program navždy zmení náš pohľad na školu – nehlási. „Na môj vkus je príliš silácky. Napriek tomu si myslím, že v istom zmysle sa podarilo naplniť aj tento slogan. Tí ľudia, ktorí si to pozreli, sa určite nemusia cítiť oklamaní.“ To, že reality šou zaujala len málo divákov, sklamalo aj režiséra Špačka. „Mám pocit, že v súčasnosti akoby ľudí ani nezaujímala obyčajná realita, normálne príbehy bežných ľudí. Ľudia pokladajú za realitu niečo, čo je realite úplne vzdialené, absurdné, a to pozerajú. Mnohí musia mať pocit, že STV týmto programom vysielala mimozemské signály. Bežný život je pre nich niečo, na čo už nie sú v televízii zvyknutí.“

.sklamanie
Základným problémom Triedy 9.A však nebol náročný obsah, ale nuda. A ak je nuda smrteľným hriechom učiteľa, ešte dvojnásobne to platí pre dokumentárnu reality šou. V jednotlivých dieloch sa úmorne opakujú podobné situácie zo školského vyučovania, po ktorých síce nasleduje reflexia zo strany učiteľov a žiakov, ale tá už sotva môže opustiť stereotypné mantinely. Celému projektu tak dominovala prvoplánovosť.
Prečo majú žiaci z Haliča každoročne zlé výsledky v celoslovenských testoch? Akých mali naši deviataci predtým učiteľov? Do akej miery zlyhávala škola? Alebo bol problém v mentalite prostredia a v regióne, kde vládne nezamestnanosť? V čom sú noví učitelia iní, než boli ich predchodcovia? Čo vlastne znamená byť dobrým učiteľom? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky boli na začiatku len naznačené, odvtedy sa námety nikam neposúvali a ťažko predpokladať, že nás tvorcovia ešte v posledných častiach prekvapia. Aj preto bolo po prvotných ováciách okolo Triedy 9. A ticho.
Za premárnenú šancu pokladá Triedu 9. A aj Vladimír Burjan, zakladateľ firmy Exam testing a vydavateľ časopisu Dobrá škola, ktorý s tvorcami relácie spolupracoval: „Ako človek, ktorý sa profesionálne zaujíma o problematiku vzdelávania, sa z programu teším. Ak mám Triedu 9. A hodnotiť čisto ako televízny divák, som veľmi sklamaný. Chýbajú konkrétne príbehy, zápletky, osudy, gradácia, dynamika. Nič sa tam nevyvíja, jeden diel je ako druhý, človek nemá byť na čo zvedavý v ďalšom pokračovaní.“
Ako Burjan dodáva, programu by určite pomohlo, keby nejakí odborníci priebežne komentovali pôsobenie jednotlivých učiteľov a smerovali pozornosť divákov na ich silné a slabšie stránky. „Takisto bolo možné vytypovať niekoľko nosných pedagogických problémov, ako je motivácia žiakov či komunikácia učiteľ – žiak a venovať sa im podrobnejšie. Učiteľom bolo možné zadať nejaké špeciálne úlohy, ktoré by boli priebežne plnili, trebárs zorganizovať nejakú súťaž pre žiakov či objasniť svoje metódy pred ostatnými učiteľmi školy.“
Režisér Braňo Špaček postup tvorcov obhajuje: „Rozhodli sme sa pre formu načúvania a pozorovania. Nie manipulovania ľuďmi a udalosťami. Po úvodných rozhovoroch sa nám prirodzene otvorili témy, ktorých sme sa chytili.“

.elitná jednotka?
Bolo zarážajúce, že viacerí vystupujúci učitelia nedokázali hlbšie analyzovať zverených deviatakov, ani dostatočne objasniť, ako chcú počas takého krátkeho času dosiahnuť očakávané výsledky. Vystupujúci učitelia tak boli ďalším slabým miestom školskej reality šou.
Pôvodne boli promovaní temer ako špeciálna elitná jednotka, ktorá nahradí tých z Haliča. Režisér Špaček objasňuje, že výber učiteľov sa robil na základe odporúčaní ministerstva školstva, časopisu Dobrá škola a neziskovej organizácie Indícia. Potom sa s odporučenými učiteľmi robili kastingy a pohovory, ale tvorcovia museli brať do úvahy aj to, že nie každý učiteľ mohol na tri mesiace odísť a venovať sa len projektu Trieda 9. A. Aj Vladimír Burjan, ktorý sa podieľal na výbere učiteľov, hovorí, že nájsť „päť statočných“ bolo veľmi náročné. „Hlavným kritériom selekcie bola zrejme ochota spolupracovať, takže rozhodne nemožno tvrdiť, že by išlo o nejakých osobitných či výnimočných učiteľov.“
Výsledkom bolo, že sme videli klasických učiteľov, akých nájdeme vari na každej základnej škole. V divákovi však mohol vzniknúť falošný dojem, že napríklad skupinová práca alebo povzbudzovanie žiakov, aby vyjadrili vlastný názor, sú na našich školách úplne nevídaným úkazom, na aký bolo treba vybrať piatich učiteľov z celej krajiny. Bolo komické, keď učiteľka slovenčiny opakovane nabádala žiakov, aby sa nehanbili povedať čokoľvek, no jej naliehavý didaktický štýl by zadusil diskusné pokusy aj v triede asertívnejších deviatakov, než boli títo z Haliča.
„To, čo títo učitelia na hodinách predvádzajú, je aj na môj vkus občas až príliš štandardné,“ súhlasí Vladimír Burjan. „Pokiaľ ide o vzťah k žiakom a komunikáciu s nimi, najpresvedčivejší je pre mňa matematikár Miloš, ktorý vždy vie nájsť správnu polohu a nebojí sa ani humoru. Slovenčinárka Betka komunikuje, vzhľadom na vek žiakov, príliš infantilne, zemepisár Tomáš aj chemikárka Jitka sú na môj vkus príliš prísni a odmeraní. Jakub, učiteľ občianskej výchovy, občas volí príliš zložitý slovník a vôbec nevníma, že mu žiaci nerozumejú. Na druhej strane, každý z učiteľov predviedol aj pekné, inšpiratívne momenty, hodné nasledovania.“
Istotne, dalo sa nájsť aj zopár pozitív. Medzi zaujímavé časti patrila napríklad sebareflexia angažovaného matematikára Miloša, ktorý sa nahlas trápil tým, že jeho žiaci katastrofálne napísali písomku. Kládol si otázku, kde spravil ako učiteľ chybu – v našom školstve je dnes nemálo učiteľov, ktorým podobná otázka ani nenapadne. Takisto boli cenné sondy do rodín žiakov, v ktorých sa odhalila časť problémov haličských žiakov – nízke ambície a sebavedomie, ubitosť, odovzdanosť, skôr opak toho, na čo sú zvyknutí mnohí učitelia najmä v Bratislave. „Do týchto detí treba napumpovať sebavedomie,“ stanovil presnú diagnózu matematikár.

.očakávania učiteľov
Možno najväčšie očakávania od programu mali učitelia, ktorí trpia tým, že nie sú ani finančne, ani spoločensky doceňovaní. Sú sklamaní? Slovenská komora učiteľov program privítala ako snahu ukázať verejnosti vnútorné prostredie škôl v čo najpozitívnejšom svetle. Viceprezident komory Miroslav Sopko, ktorý učí na Základnej škole v Zálužiciach, očakával, že program vzbudí diskusiu o spoločenskom statuse slovenského učiteľa a veľmi dúfa, že táto diskusia ešte nastane, hoci ani on nie je pravidelným divákom tejto reality šou. Páčilo sa mu však, že program nastavil zrkadlo aj samotným učiteľom, ktorí v ňom mohli posúdiť svoje schopnosti. Pozitívne hodnotí aj to, že relácia ukazuje, „aká je profesia náročná na osobnostné kvality človeka i jeho čas.“
Zaujímavý pohľad na program má s odstupom času riaditeľ Základnej školy v Haliči, kde sa reality šou nakrúcala. „V každom prípade by som do podobného projektu opäť išiel,“ tvrdí Dušan Šimov. „V súčasnosti sa učitelia z iných škôl a tobôž z iných lokalít takmer vôbec nestretávajú, takže výmena skúseností a vlastných úspechov je ‚zamknutá´ v kolektíve každej školy.“
O tom, či dobrý učiteľ môže radikálne zmeniť prospech žiakov, čo mala ukázať aj reality šou, má však riaditeľ haličskej školy pochybnosti.
Za benevolentný prístup k školským povinnostiam sú podľa neho zodpovední v prvom rade žiaci a rodičia. „Ak tento faktor zlyháva, nedosiahne úspech ani Komenský,“ konštatuje skepticky riaditeľ, ktorý otvoril svoju školu televíznym tvorcom. A ešte dodáva, že teraz môže sledovať to, ako po skončení nakrúcania pocit zodpovednosti u jeho medializovaných deviatakov klesá.
Jeho „televízni“ deviataci napokon v testovaní dopadli aj tento rok hlboko podpriemerne. Šimov však tieto testy neuznáva: „Je absolútne nekompetentné porovnávať výsledky jednotlivých škôl v rámci republiky. Osoba, ktorá začala či dala pokyn na podobné štatistické porovnávanie a vykazovanie v republikovom meradle, má ku znalosti skutočného rozmanitého zloženia žiactva v jednotlivých školách nepredstaviteľne ďaleko. Porovnáva sa neporovnateľné,“ tvrdí riaditeľ haličskej školy a volá po tom, aby bol tento „porovnávací nezmysel“ zrušený. „Naši žiaci dosiahli výsledky, ktoré sú adekvátne ich vedomostiam, postoju k základnému vzdelávaniu a ich hodnoteniu počas ich pôsobenia v našej škole,“ dodáva Šimov.
Prípravu haličských žiakov na monitor sledovala aj riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská. Zaujalo ju najmä to, ako sa menili vzťahy žiakov k novým učiteľom a tiež vzťahy učiteľov k žiakom. „Táto sociálna dynamika je fascinujúca. Práve v tom vidím prínos programu. Krásne a jasne ukazuje, že dianie v triede, na každej vyučovanej hodine, má v rukách učiteľ. A keď vie s týmto potenciálom narábať, žiaci sa začnú meniť.“
Riaditeľka NUCEM, ktorý zabezpečuje testovanie deviatakov, ešte pripomína: „Výsledky Testovania 9 treba chápať ako jednu z informácií o žiakoch na výstupe zo základnej školy. Presnejšie, je to jedna z dôležitých informácií o škole, nie však jediná na posudzovanie kvality škôl.“ A hoci výsledky monitora je podľa nej možné porovnávať, „nemali by sa preceňovať“. Romana Kanovská síce reality šou o triede 9. A. vníma pozitívne, ani ona si však nie je istá tým, či verejnosť naozaj vníma program ako inšpiráciu na zamyslenie sa nad problémami školstva.
V každom prípade, ak tu niekto minulé dva mesiace rozviroval verejnú diskusiu o školstve, nebola to reality šou, ktorá mala navždy zmeniť náš pohľad, ale rezortný minister Dušan Čaplovič, ktorý prišiel s mnohými vlastnými návrhmi na zmeny a rozruch vzbudil u učiteľov aj rodičov. Mimochodom, minister sa nám priznal, že program Trieda 9.A nesledoval. A ťažko mu to možno zazlievať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite