Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hnev otcov

.časopis

V minulom čísle sme sa zaoberali mimoriadne citlivou témou – striedavou starostlivosťou o deti po rozvode. Spokojnosť, ale aj sklamanie či pobúrenie, také je spektrum množstva reakcií na článok Vzbura otcov, ktorý som spracoval s kolegami Evou Čobejovou a Martinom Hanusom. Prekvapilo ma, že tieto pocity nevyjadrili ženy – matky, ako som očakával, ale muži – otcovia.

Téma ako celok ponúka viac argumentov v prospech tejto, u nás novej formy starostlivosti o dieťa. Formy, s ktorou sú vo vyspelých krajinách prevažne dobré skúsenosti a mala by byť chápaná súdmi ako prvá možnosť. Pretože, ak nejde o patologické správanie v rodine, vedie táto forma k presadzovaniu potrieb dieťaťa, keďže tie sú prvoradé. Plne chápeme pobúrenie starostlivých otcov z doterajšej praxe rozvodových súdov, ktoré 90 percent detí automaticky priznali matkám. Otcovia tak boli odsúdení na traumatické odlúčenie od dieťaťa, ktoré videli každý nepárny víkend. Nenazýval by som to síce genocídou rodičovstva – ako šéf Ligy otcov Laco Ďurkovič – no krivdou páchanou v prvom rade na deťoch a potom určite na otcoch.
Dotknutí otcovia zrejme očakávali viac. Asi jednoznačné stanovisko .týždňa v tom zmysle, že striedačka je nad všetky pochybnosti správna vec. Nemohli sme to urobiť. Laco Ďurkovič sa hlboko mýli, ak mi píše, že touto optikou (hľadať argumenty za aj proti) sa potom môžeme pozerať aj na diktatúry či nacizmus. Nie, nemôžeme. Nacizmus je čisté zlo a každý súdny človek v tom má jasno. No striedavá starostlivosť rozhoduje o živote dieťaťa. Skôr by som povedal, Laco, že už nežijeme v socializme, keď sa o niektorých veciach nesmelo ani zapochybovať. Otcov sme pobúrili tým, že sme si dovolili uverejniť aj skeptické názory. Vyslovila ich psychologička Hana Ščibranyová, jedna z mála tých, ktorí sa na Slovensku vôbec odvážia verejne vyjadriť na túto tému pochybnosti. Z minulosti má aj ona nepríjemnú skúsenosť s hnevom Ligy otcov, o to viac oceňujeme, že sa nezľakla a nestíchla. A pritom doktorka Ščibranyová nie je proti striedačke, iba formuluje svoje obavy.
Odporúčam nahnevaným otcom, aby trochu vychladli a aby si pozreli trebárs verejnú diskusiu na túto tému v susednom Česku. Je oveľa pestrejšia. Deťom, a som si istý, že ani otcom či aktivistom, neublížia skeptické hlasy, ak sú vyslovené úprimne. To, čo im môže ublížiť, je strach, ktorý šíria – a ním v zárodku umlčaná diskusia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite