Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Neobyčajný projekt

.andrej Šuba .časopis .hudba

Klasicky školený spevák, džezový saxofonista, huslista zo Slovenska a hráč na lutne. Táto zdanlivo nesúrodá štvorica hudobníkov prekračuje s ľahkosťou hranice epoch, štýlov i žánrov. Vďaka festivalu Konvergencie vystúpi The Dowland Project začiatkom júna v Bratislave a Košiciach.

„Čo urobí štvorica hudobníkov, každý s úplne iným hudobným zázemím, s piesňou z 13. storočia, zachovanou len vo fragmente melodickej linky? Odpoveď znie: budú počúvať, improvizovať a nechajú voľný priebeh svojim hudobným asociáciám s vedomím, že výsledkom bude niečo úplne nové.“ Týmito slovami predstavuje label ECM ťažko definovateľnú hudbu zoskupenia The Dowland Project. Podobne ako pri mnohých zaujímavých projektoch, aj pri vzniku tohto zoskupenia stál riaditeľ a producent vplyvného mníchovského vydavateľstva Manfred Eicher. Keď mu dlhoročný člen The Hilliard Ensemble, spevák John Potter, priniesol koncept albumu s piesňami Johna Dowlanda, Eicher navrhol prizvať na nahrávanie i „neklasických“ hudobníkov. Tak sa v zostave okrem amerického lutnistu Stevena Stubbsa a huslistky Maye Homburger ocitol nielen kontrabasista-improvizátor Barry Guy, ale aj saxofonista John Surman, ktorý patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam európskeho džezu. Výsledkom bol album In Darkness Let Me Dwell (ECM, 2009).  
 
.semper Dowland, semper dolens
Život renesančného skladateľa a lutnistu Johna Dowlanda (1563–1626), ktorého meno súbor nesie, poznačilo obdobie náboženských sporov. Katolícka viera bola pravdepodobne dôvodom, prečo až do roku 1612 nezískal vytúžené miesto na anglickom kráľovskom dvore. Medzi príležitostnými návratmi do vlasti pôsobil ako hudobník (a príležitostne i ako „tajný agent“) v Taliansku, Nemecku a Dánsku. Tri zbierky piesní a inštrumentálne lachrymae (žalospevy), v ktorých Dowland pretransformoval pocity melanchólie do nesmierne sugestívnej umeleckej podoby, mu už počas života zaistili slávu pretrvávajúcu až do súčasnosti. Jeho skladby dokázali inšpirovať rovnako klasikov hudby 20. storočia – napríklad Benjamina Brittena – ale i popové ikony ako Elvis Costello či Sting. „Keď Dowland hovorí o ťažkom spánku, ktorý je obrazom smrti či dieťaťom čiernej tváre noci, i dnes presne vieme, čo mal na mysli,“ napísal John Potter v úvode k CD In Darkness Let Me Dwell o aktuálnosti, z ktorej Dowlandove dielo nestratilo ani po štyroch storočiach. „Na tejto nahrávke sme sa pokúsili o Dowlandovi neuvažovať ako o akejsi abstraktnej hodnote, ktorú treba ‚rekonštruovať’, ale ako o spriaznenom hudobníkovi, ktorý cítil hudbu podobne,“ charakterizoval Potter prístup, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu improvizácia (bežná súčasť výbavy hudobníkov v Dowlandovej dobe), dôkladná znalosť štýlu a vkus. Mäkký tón Surmanovho basklarinetu pridáva hudbe hĺbku a dotvára jej atmosféru. Ani jeho saxofónové sóla neobsahujú priame odkazy na dávnejšiu či nedávnu džezovú históriu, ktoré by v kontexte Dowlandovej hudby pôsobili neorganicky. „Výsledok  je príkladom toho, čo možno dosiahnuť, ak sa interpretácia najvyšších kvalít stretne s tvorivou slobodou,“ píše prestížny časopis BBC Music Magazine a toto hodnotenie možno pokojne vztiahnuť i na nasledujúci album Care-charming sleep (ECM, 2003). Ten po koncentrovanom dowlandovskom smútku prináša uvoľnenejší výraz v piesňach jeho súčasníkov a nasledovníkov.  

.romaria
Doteraz poslednou nahrávkou z dielne The Dowland Project je CD Romaria (ECM, 2008). Súbor sa na nej ponoril ešte viac do minulosti a inšpiroval sa pritom nielen stredovekými nápevmi, ale aj iberskou ľudovou hudbou. „Po skončení nahrávania Care-charming sleep v septembri 2001 mi Manfred Eicher navrhol, aby sme sa po polnoci znovu vrátili do kostola v St. Gerold a ešte niečo zahrali. Nemal som nijaký ďalší materiál, jediné čo som mohol ponúknuť, boli dve zbierky stredovekej poézie, jedna v latinčine a druhá v angličtine,“ opisuje vznik myšlienky John Potter v knihe Horizons Touched – The Music of ECM. O voľných improvizáciách, ktoré nasledovali, hovorí ako o jednom zo svojich najsilnejších zážitkov. Na tomto albume, ktorý súbor naživo predstavil na Konvergenciách 2009 v Bratislave, účinkuje aj charizmatický slovenský huslista Miloš Valent, dlhoročný spolupracovník významného amerického lutnistu, dirigenta Stevena Stubbsa a umelecký vedúci súboru starej hudby Solamente naturali. Valent vniesol do hry The Dowland Project špecifickú uvoľnenosť, prameniacu z jeho skúseností s folklórom, i ťažko verbalizovateľnú atmosféru, ktorá môže byť slovenskému poslucháčovi blízka. To, že tieto postrehy majú reálny základ, mi v jednom z dávnejších rozhovorov potvrdil i Steven Stubbs, ktorý sa na Slovensko rád vracal práve pre osobitý zvuk tunajších „sláčikárov“. „Puristi môžu protirečiť, no výsledok je presvedčivý, a čo je ešte dôležitejšie, podmanivý a výnimočne krásy,“ napísal o CD Romaria BBC Music Magazine. „Ak využijeme príležitosť ignorovať historický detail v situácii, keď neslúži našim zámerom v prítomnosti, dokážeme diskutovať o našich zámeroch priamo s tvorcami, ktorí už nežijú,“ zopakoval John Potter tvorivé krédo v Horizons Touched. Bezprostredne participovať na tomto dialógu môžu najmä poslucháči na zriedkavých koncertoch zoskupenia, ktorého členovia sú vyťažení množstvom ďalších projektov. V bratislavskom Dóme sv. Martina a v Premonštrátskom kostole v Košiciach (4. a 5. júna) zaznie v interpretácii Johna Pottera, Johna Surmana, Miloša Valenta a lutnistu Jacoba Heringmana program, v ktorom neopakovateľná hudobná alchýmia medzi štvoricou výnimočných hudobníkov spojí do jedného celku ľudovú a stredovekú hudbu, piesne o láske a lamentácie anglických renesančných géniov Johna Dowlanda a Henryho Purcella s dielami romantika Franza Schuberta. Na chronológii pritom vôbec nezáleží: poslucháči tejto hudby sa ponárajú hlboko do minulosti, no súčasne ostávajú plne v prítomnosti.   

.nielen Dowland Project  
Konvergencie nie sú agentúrou, ale festivalom. Koncert súboru The Dowland Project je len jednou zo súčastí dramaturgickej mozaiky podujatia, ktoré tento rok v Košiciach ponúkne aj výnimočnú sériu sólových recitálov popredných slovenských interpretov. Akordeonista Boris Lenko zahrá repertoár transkripcií (Bach, Haydn, Scarlatti) i pôvodných akordeónových skladieb zo svojich aktuálnych CD, vo Švajčiarsku pôsobiaci huslista Igor Karško zaradil do programu svojho koncertu dielo málo uvádzaného Ernesta Blocha, storočnicu narodenia amerického skladateľa Johna Cagea oslávi uvedením Sonát a interlúdií pre preparovaný klavír Nora Škutová. Sólovú tvorbu pre klarinet si budú môcť poslucháči vypočuť v podaní Ronalda Šebestu. Nebude chýbať ani recitál violončelistu Jozefa Luptáka, ktorý sa na predposlednom koncerte pripojí k izraelskému violistovi Yuvalovi Gotlibovichovi v poloimprovizovanej hudbe k nemému filmu Kabinet Dr. Caligariho. Košické Konvergencie vyvrcholia uvedením Príbehu vojaka od ruského klasika hudby 20. storočia Igora Stravinského. Fascinujúci príbeh dobra a zla v každom z nás v réžii Silvestra Lavríka, septeto výnimočných hudobníkov a výkon Roberta Rotha v hlavnej úlohe umocní nový preklad libreta z pera Jána Strassera. „Varietas delectat,“ ako hovorí klasik.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite