Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dalibor Roháč: ako nekonsolidovať

.dalibor Roháč .časopis .ekonómovia o kríze

Jedným z prekvapivých rysov novej vlády Smeru je zachovanie relatívne vysokého stupňa ekonomickej gramotnosti na ministerstve financií. Prítomnosť Martina Filka a Antona Marcinčina v tesnej blízkosti ministra, ale aj to, že vláda zdôrazňuje význam stabilizácie verejných financií, naznačuje, že Slovensku nehrozí argentínsky či grécky scénar.

.v ére, keď západní ľavičiari deklarujú, že rozpočtová strohosť zlyhala, je to určite povzbudivé. Čert je však v detailoch. Problémom slovenskej konsolidácie je fakt, že v okolí ministra Kažimíra sa formuje chybný konsenzus. Podľa Martina Filka škrty vo výdajoch nedokážu vyriešiť celý fiškálny problém – z toho dôvodu Kažimírov mozgový trust zvažuje opatrenia na strane verejných príjmov, od zavedenia nových majetkových daní po prijatie druhej sadzby dane z príjmu.

.vyššie dane?
Majetková daň zdaňujúca polohovú rentu pritom znie ako rozumný nápad. V ekonómii pod rentou rozumieme príjem pre dokonale neelastický výrobný faktor. Pôda, s jej rozdielnou cenou v Bratislave a Hnúšti, je dobrým príkladom zdroja príjmu, ktorý je – aspoň v princípe – nezávislý od ľudského správania, a ktorý je teda ideálnym daňovým základom. V princípe. V realite však priemerné ceny nehnuteľností v rôznych oblastiach budú odrážať nielen čistú rentu, ale aj rozdielnu mieru investícií do budov. Nová daň tak môže byť efektívnym prostriedkom na to, aby slovenské domy boli i naďalej ošarpané – a teda lacné.
Prečo je tento prístup k znižovaniu deficitu problematický? Ako vo svojej nedávnej štúdii ukazuje Roberto Perotti, ekonóm na univerzite Bocconi v Miláne, skúsenosti z krajín, ktoré úspešne prešli fiškálnou konsolidáciou, naznačujú, že tá je možná len vďaka škrtom na výdavkovej strane. Navyše, ako nedávno argumentovali Alberto Alesina a Francesco Giavazzi, dvaja z najvýznamnejších svetových expertov na verejné financie, fiškálne konsolidácie, ktoré sa dosahujú cez rozpočtové škrty, vedú k menším poklesom v ekonomickej aktivite než tie, ktoré sú dosiahnuté prostredníctvom zvyšovania daní.
Dáta ukazujú, že správne štruktúrovaná fiškálna konsolidácia, ktorá sa spolieha na trvalé a kredibilné výdavkové škrty, má potenciál znížiť dlhodobé úrokové sadzby, zvýšiť ceny akcií a byť všestranne dobrá pre rast. Hlavným problémom existujúcej rozpočtovej strohosti v eurozóne je to, že takmer z polovice spočíva zo zvyšovania daní, nie z ozajstných výdavkových škrtov.

.švédsky vzor
Príkladom toho, ako sa fiškálna konsolidácia má robiť, sú severské krajiny. Tie si prešli začiatkom 90. rokov krízou nie nepodobnou tej, ktorá dnes zúri na periférii eurozóny. Vo Švédsku fiškálna strohosť znamenala zníženie verejných výdavkov rádovo o 20 percentných bodov, z 71,7 percenta HDP v roku 1993 na 51 percent v roku 2007. Výsledkom bolo prakticky zdvojnásobenie tempa hospodárskeho rastu. Dane ovplyvňujú ľudské správanie. Slovenská nezamestnanosť súvisí s mierou daňového a odvodového zaťaženia, ktorej pracovníci čelia. V slávnej štúdii v roku 2004 držiteľ Nobelovej ceny Edward Prescott ukázal, že rozdiely v medzných sadzbách medzi USA a Európou vysvetľujú, prečo Európania pracujú o toľko menej než Američania. Nie je tiež náhoda, že efektívne daňové sadzby na príjem firiem sú v severských krajinách výrazne nižšie než inde v rozvinutom svete. Áno, efektívna daňová sadzba je vo Švédsku 22 percent, v Nórsku 19,1 percenta, v USA 27,7 percenta a 27,9 percenta v Nemecku.
Slovensko je, na rozdiel od severských krajín, miestom, ktoré čelí mimoriadne elastickej ponuke kapitálu i talentovanej pracovnej sily. Zahraniční investori nemajú veľa dôvodov preferovať Slovensko pred inými krajinami regiónu. Podobne ľudský kapitál nemá dôvod v húfoch migrovať do Bratislavy či Košíc – skôr naopak. Zvýšenie efektívnych daňových sadzieb bude pre obe skupiny len dodatočným dôvodom, prečo Slovensko zoširoka obísť.

.potrebujeme dôveru
Nemýľme sa – je veľmi ušľachtilým cieľom snažiť sa o to, aby Slovensko vyzeralo viac ako Švédsko či Fínsko. Je úplne rozumné chcieť, tak ako to chce Martin Filko, vybudovať „štát, ktorý od občana niečo chce, ale takisto mu za to niečo dáva“. Je však fantazmagóriou myslieť si, že k takému stavu dospejeme prostredníctvom vyšších daní. Vyššie verejné príjmy nám nekúpia vyššiu úroveň spoločenského kapitálu a dôvery, nižšiu mieru korupcie či lepšie fungujúce súdnictvo. Tieto výdobytky dosiahneme len dôslednou zmenou formálnych a neformálnych inštitúcií, ktoré obmedzujú verejný sektor a občana. Kedy budeme vedieť, že k tejto zmene prichádza? Vtedy, keď slovenské verzie Davida Ratha budú posielané do väzenia, falšovanie bakalárskych diplomov nebude medzi ministrami akceptovanou normou a prezident republiky bude schopný rozprávať v celých vetách. Predstava, že tejto inštitucionálnej zmene akokoľvek pomôže to, že občania Robertovi Ficovi vypíšu väčší šek, je naivná.

Autor je ekonóm v londýnskom Legatum Institute
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite