Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hlas New Yorku

.peter Bálik .časopis .hudba

V tejto rubrike by zo skupiny Ramones mohol byť Joey, Dee Dee alebo Johnny, traja punkoví géniovia, ktorí zomreli skôr, než sa sa mohli dočkať zaslúženej slávy. My vyberáme Joeyho, pretože mu jedenásť rokov po smrti vychádza druhý album Ya Know?

Joey (narodený 19. mája 1951 ako Jeffry Rose Hyman) nemal zlé detstvo, ale keďže mal až troch rôznych otcov, trávil najviac času sám so sebou. Aj jeho mama si všimla, že je iný ako ostatné deti. Tichý, hanblivý a odťažitý. Okrem toho bol veľmi vysoký a nepekný. V škole ho považovali tak trochu za blázna, ale len jeho najbližší kamaráti zo štvrte Forest Hills v newyorskom Queense, kde vyrastal, vedeli, že je vtipný a inteligentný. Keď mal osemnásť, psychiater povedal jeho mame, že Joey nebude schopný fungovať v spoločnosti ako normálny človek. Rodina sa o neho veľmi bála. Joey, ktorý tvrdil, že občas počuje vo svojej hlave hlasy, sa obrátil k hudbe. „Stala sa pre mňa spásou. Spomínam si, keď som bol smutný a mal depresiu, pustil som si The Stooges, ktorí zo mňa vyhnali všetko zlé. Bolo to niečo ako exorcizmus. Bolo to oslobodzujúce.“
Jeho brat Mickey bol šokovaný, keď prvýkrát počul spievať Joeyho s jeho prvou skupinou Sniper. Neveril vlastným očiam, pretože dovtedy videl svojho mladšieho bráška, ktorý si v čase glamrockovej mánie dal menom Jeff Starship, ako si vo svojom byte niečo pospevuje a hrá si k tomu na gitare. No na pódiu vyzeral ako hviezda Mal pocit, že Joey konečne našiel miesto vo svojom živote, ale krátko na to ho vyhodili z kapely, pretože podľa zvyšných členov Sniper nebol pekný!
Joey mal rád Davida Bowieho, černošské soulové skupiny, Alice Coopera alebo Lou Reeda, no keď sa v meste objavila skupina New York Dolls, ktorá mala ako jedna z prvých punkový nádych, rozhodol sa, že s kamarátmi zo štvrte založí kapelu. Joey mal pôvodne hrať na bicích, Dee Dee na base a Johnny na gitare. Dee mal spievať, no keďže nevedel spievať a hrať na base zároveň, tak padla voľba na Joeyho, pretože ten si, na rozdiel iných, pamätal aj texty. Tommy mal byť poradcom kapely, no keď nenašli žiadneho bubeníka, sadol si za bicie a Ramones boli na svete. Ich pesničky nemali nič spoločné s glamrockom ani rokenrolom New York Dolls. Boli jednoduché, priamočiare, rýchle a zdanlivo hlúpe. Ramones vynašli punk, aj keď nemali o tom ani tušenia. Kapela si prvýkrát zahrala v špinavom klube CBGB, patriacom chlapíkovi Hillymu Crystalovi. Keď si ich predtým vypočul, povedal:  Chlapci, môžte si u mňa zahrať, ale nikomu sa nebudete páčiť. Prvé vystúpenie sa príliš nevydarilo, no čaro Ramones, ktorí v kožených bundách vyzerali ako vojenské komando, začalo pôsobiť. Chýr o Ramones sa rýchlo rozšíril po New Yorku. Kapela podpísala zmluvu zo Sire, nahrala prvý rovnomenný album, ktorý sa síce nedostal do Top 200, ale na lokálnej scéne boli kapelou č. 1. Keď však Ramones vyrazili mimo New Yorku, dočkali sa najmä pískania a  fliaš smerujúcich na pódium. Vtedy nemali tušenia, že na druhej strane Atlantiku ich debut spôsobil veľkú punkovú revolúciu. Keď Joey a spol. prvýkrát koncertovali, mali vypredané, no keď sa vrátili domov, bolo všetko po starom. Amerika si na nich nevedela zvyknúť. Joey si myslel, že Ramones a Sex Pistols budú ako The Beatles a Ther Rolling Stones a spôsobia novú revolúciu v hudbe. Sex Pistols stihli spraviť iba jeden album, Ramones do konca 70. rokov nahrali štyri a nestalo sa nič, napriek tomu, že v tom čase písali jednu klasickú pesničku za druhou. Keď Joey priniesol skladbu Sheena Is A Punk Rocker, všetci vedeli, že z toho bude veľký hit. S výnimkou slobodných hudobných časopisov ako Rolling Stone a Creem, médiá ich programovo ignorovali. Slovo „punk“ malo v konzervatívnej Amerike pejoratívny význam a v mysliach programových riaditeľov rádií a televízií po kontroverziách spojených so Sex Pistols evokovalo prichádzajúce problémy.
Kolegovia z CBGB Blondie, Patti Smith alebo Talking Heads, tí všetci šli v hitparádach hore, Ramones nie. Aj vnútri kapely to začalo škrípať. Odišiel Tommy, Dee Dee mal zavarené na budúci heroínový návyk, Joey sa správal ako blázon a Johnny neznášal všetkých okolo seba. Kapela sa ešte raz pokúsila o širšie publikum v roku 1980, keď sa spojila s legendárnym producentom Philom Spectorom, lenže počas nahrávania zistila, že ten má svoje najlepšie roky už dávno za sebou a je to blázon, ktorý neváhal vytiahnuť pištoľ, keď nebolo po jeho. Spector  chcel spraviť z Joeyho sólového speváka, ten však odmietol. Výsledkom z týchto sessions bol album End Of The Century, ale ani ten nezaznamenal žiadny prelom do mainstreemu. Ramones vedeli, že cesta za úspechom sa skončila.
Život v skupine sa definitívne pokazil, keď Johnny prebral dievča Joeymu, ktorý si myslel, že našiel tú pravú, veď všetky milostné piesne boli adresované práve jej. Zrútil sa mu svet o od toho momentu sa obaja prestali baviť. Medzi nimi bola už beztak hlboká medzera, pretože bol hippík a idealista, zatiaľ čo Johnny tvrdý pravičiar a konzervatívec. Johnny a Joey spolu hrali až do rozpadu Ramones v roku 1996, ale medzi sebou len zriedka prehodili slovo. V rozhovore pre .týždeň nám to potvrdil bubeník Marky Ramone, ktorý pred dvoma rokmi hral v Bratislave: „Keď chcel Johnny niečo povedať Joeymu, povedal to tour manažérovi a ten to povedal Joeymu. A Joey mu tak isto odpovedal. Ale nijako to neovplyvnilo našu hudbu. Dúfal som, že k sebe nájdu cestu pred smrťou, ale nenašli.”
V osemdesiatych rokoch fungovali Ramones zo zotrvačnosti, vedeli, že osemdesiate roky punku vôbec nepriali. Aby mali z čoho žiť, veľa koncertovali, takže trávili veľa času na cestách, natlačení v malom vane. Keď hrali v Argentíne, dokázali vypredať aj štadión, no keď sa vrátili domov, zostali im len  kluby. Ich vplyv na americkú rockovú scénu bol však enormný. Kde hrali, tam vznikali kapely.
Keď sa na prelome  osemdesiatych a deväťdesiatych rokov vrátila do popredia gitarová hudba, už s nimi nehral Dee Dee. A keď si našli nového basáka, už to nebolo ono.  V roku 1996 usporiadali rozlúčkový koncert a bol koniec. Nikto príliš neplakal a netrhal si vlasy. Až po tom, ako v krátkom čase po sebe začali umierať členovia Ramones, svet si uvedomil, aká dôležitá kapela to chodila po svete. Najprv odišiel Joey, potom Dee Dee a nakoniec aj Johnny. Joey nikdy nebol veľmi zdravý človek, na turné býval často chorý a pri koncertoch stál ledva na nohách. Keď mu v deväťdesiatych rokoch diagnostikovali rakovinu, veril že ju prekoná, tak ako všetky prekážky v jeho živote. Veď kto by predpokladal, že z toho chlapca, ktorý vyzeral ako mimozemšťan, bude raz rokenrolová hviezda? Štyri dni pred smrťou odmietol, aby mu do úst zaviedli rúrky, pretože sa obával, že by mu to zničilo hlasivky.  Joey Ramone zomrel 15. apríla 2001 vo veku 49 rokov. Krátko na to sa Ramones dostali do rokenrolovej siene slávy, kde niekdajší bubeník Tommy povedal: To, že sme sa dostali do Rokerolovej siene slávy, nás strašne teší, ale najviac by to potešilo Joeyoho.“ Kedysi chodili kanálmi, no dnes Ramones stoja na rockovom Olympe. Bohužiaľ, Joey, Deed Dee a Johnny sa toho nedožili.  Po jeho smrti sa stalo niekoľko pozoruhodných vecí. V roku 2002 vyšiel posmrtný debutový album Dont Worry About Me. O rok neskôr  roh ulice neďaleko klubu CBGB dostal pomenovanie Joey Ramone Place, a tak sa tento dlháň stal navždy symbolom mesta New York. Jeho príbeh sa stále nekončí. Koncom apríla vyšiel nový singel Rock n roll is The Answer, ktorý predznamenáva Joeyho nový album Ya Know?, zostavený z neznámych archívnych nahrávok. Povedali o Joeovi Ramonovi...
Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ (Slobodná Európa): Ramones sú band, ktorý počúvam od detstva až dodnes a na rozdiel od mnohých iných skupín sa mi za celý život neprejedli. Sú to najväčší majstri minimalizmu v rokenrole, pričom každý tón ich trojakordových piesní je nositeľom väčšieho ducha, ako často celá diskografia niektorých iných bandov... A Joey ? Jeho vnímam ako to skutočné srdce Ramones. Prostredníctvom jeho charizmy, prejavu a spevu sa uvoľňovali tie kilá pozitívnej energie a svetla, ktoré Ramones šírili a stále šíria prostredníctvom svojej hudby. Nadprirodzený band.
Koňyk (Zóna A): Ramones bola prvá punkrocková a najlepšia rocková skupina histórie. A chudáčisko Joey bol špičkový spevák aj skladateľ.
Joe Strummer (The Clash): V Británii sa jeho smrť dostala do hlavných správ čiže na miesto, ktoré si ako rokenrolový spevák vždy zaslúžil. Mimo pódia to bol jeden z najvtipnejších a zároveň najmúdrejších ľudí, s ostrým a suchým zmyslom pre humor, skrytým za jeho plachosťou, no vždy si našiel cestu von.
Adam Horowitz (Beastie Boys): Boli prvou skupinou, ktorá ma ovplyvnila. Partii obyčajných detí z Queensu ukázali, že aj my môžeme založiť skupinu.
Lemmy (Motorhead): Bol to jeden za najpodceňovanejších umelcov vôbec. Pochopil, o čom je rokenrol.
Bono (U2): Keď so ho videl v roku 1977 spievať v Dubline, videl som, že mu záležalo len na hudbe. O krátky čas som robil to isté aj ja.
Eddie Vedder (Pearl Jam): Pre nás v Seattli boli Ramones našimi The Beatles. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite