Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zdravotníctvo: čo robiť nechceme

.peter Pažitný .tomáš Szalay .angelika Szalayová .časopis .téma

Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva takmer doslova kopíruje programový dokument Smeru z decembra 2011. Tento fakt vo veľkej miere vyvracia tvrdenia Roberta Fica, že program - teda aspoň v oblasti zdravotníctva – spolutvorili sociálni partneri.

.v programovom vyhlásení vlády (PVV) sa veľmi ťažko dočítate, čo chce vlastne Smer v zdravotníctve urobiť, o to viac sa však dočítate, čo Smer robiť nechce. V tom je PVV unikátne – vláda je najkonkrétnejšia práve v oblastiach, ktoré robiť nebude. Nebude transformovať nemocnice na akciové spoločnosti. Nebude privatizovať činnosti nemocníc.
V preambule vláda hovorí, že chce pri výkone svojho štvorročného mandátu  „konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu“. Vláda tak nesprávne, ale zrejme zámerne používa pojem „verejné zdravotníctvo“ na pomenovanie celého zdravotného systému. V zdravotnej politike sa však pojmom verejné zdravotníctvo označuje odbor, ktorý sa zaoberá determinantmi zdravia (hygienou, pitnou vodou, očkovaním, ochranou nefajčiarov či podporou zdravého životného štýlu). Pomenovanie zdravotného systému pojmom „verejné zdravotníctvo“ má zrejme pripraviť pôdu pre najrôznejšie vládne zásahy do zdravotníctva – pod zámienkou verejného záujmu.
Vzhľadom na silný záväzok z preambuly o finančnej stabilizácii programovému vyhláseniu chýba dôveryhodná stratégia financovania zdravotníctva. V programovom vyhlásení je vláda veľmi opatrná a deklaruje, že bude „hľadať možnosti“ dofinancovania systému. Dodajme, že minister financií Kažimír neplánuje v roku 2013 zvýšiť platbu za poistencov štátu a chce ju ponechať na dnešnej úrovni 4 percent z priemernej mzdy. Podobne je to aj s investíciami. V súvislosti s dobudovaním siete urgentných príjmov v nemocniciach vláda hovorí, že je to „významná úloha“. Pri dostavbe bratislavskej nemocnice na Rázsochách je dokument ešte menej konkrétny a skrýva sa za formulku, že prípadná dostavba sa uskutoční „s prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky auditu“.
V oblasti financovania nemocníc je prekvapivé, že v PVV nie je žiadna zmienka o dokončení projektu DRG pre spravodlivejšie odmeňovanie nemocníc. V tomto bode sa programové vyhlásenie významne odlišuje od volebného programu Smeru, ktorý obsahoval záväzok, že Smer „zavedie systém spravodlivého a transparentného financovania poskytovania zdravotnej starostlivosti.“ Navyše, Richard Raši v minulosti otvorene podporil zavedenie DRG a ministerka Zuzana Zvolenská dokonca pôsobila ako poradkyňa  pre projekt DRG na Úrade pre dohľad.
Evergreen Smeru – zákaz zisku zdravotných poisťovní – nie je v PVV exaktne napísaný. Predošlá skúsenosť so žalobami majiteľov zdravotných poisťovní pri zákaze zisku z roku 2007 a rozhodnutie Ústavného súdu o oprávnenosti dosahovania zisku z roku 2011 dotlačili vládu k formulácii, že „prijme opatrenia v súlade s ústavou a platnou európskou legislatívou, s cieľom maximálne možného využitia prostriedkov, ktoré zo zákona vyberajú zdravotné poisťovne“. Oproti programu Smeru z decembra 2011 do PVV pribudla zmena spôsobu prerozdelenia peňazí medzi zdravotnými poisťovňami. Projekt PCG, ktorý zohľadňuje chorobnosť poistencov, pripravila ešte predchádzajúca vláda a jeho výsledkom bude presun zdrojov k poisťovniam s nákladnejším poistným kmeňom.
Na PVV je teda najzaujímavejšie to, čo v ňom nie je. Chýbajú konkrétne opatrenia na deklarovanú finančnú stabilizáciu, chýba ambícia definovať zákonný nárok a hlavne chýba dôvera v samostatnosť ľudí a zodpovednosť jednotlivých hráčov. To všetko vyvažuje dôraz na „verejné zdravotníctvo“.

Autori sú partneri Health Policy Institute a členovia CEE Health Policy Network
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite