Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vietor vo vetre

.bjørn Lomborg ..ako je to (s)právne

Za posledných desať rokov sa desaťnásobne zvýšilo využívanie veterných turbín, pretože veterná energia sa zvykne vychvaľovať ako najefektívnejšia zelená príležitosť. Podľa Connie Hedegaardovej, komisárky Európskej únie, by „ľudia mali veriť, že je veľmi, veľmi lacná".

Skutočnosť? Veterná energia nie je konkurencieschopná. Keby bola, nemuseli by sme vynakladať značné sumy na jej dotovanie. Navyše, keď sa Veľká Británia a ďalšie rozvinuté krajiny vrhli na výstavbu väčšieho počtu veterných turbín, prirodzene ich začali stavať na nejveternejších miestach, takže menej veterné lokality zostali na neskôr. Súčasne s tým ľudia čoraz silnejšie protestujú proti veterným farmám za ich humnami. Miestne opozície sa v posledných troch rokoch strojnásobili a podpora výstavby nových veterných fariem klesla na historické minimum. Niekoľko veterných turbín môže byť atraktívnych, ale keď sú turbíny roztrúsené po celej krajine, alebo keď sa na míle ďaleko tiahnu mohutné veterné farmy, je to niečo úplne iné. Vzhľadom na čoraz zatrpknutejšiu verejnú mienku sa do budúcnosti očakáva, že väčšinu veterných turbín budú inštalovať na mori, kde je pobúrenie proti nim menšie – ale tam sú ešte vyššie náklady...EÚ v rámci svojej politiky „20-20-20" sľúbila, že do roku 2020 zníži emisie uhlíka na úroveň o 20 percent nižšiu ako v roku 1990 a o 20 percent zvýši podiel obnoviteľných zdrojov energie. Táto politika bude prekvapivo nákladná. Nezisková spoločnosť UK Carbon Trust odhaduje, že náklady na zvýšenie celkového výkonu veterných turbín na 40 gigawattov tak, aby do roku 2020 dodávali 31 percent elektrickej energie, môžu dosiahnuť až 120 miliárd dolárov. Ich prínos v boji proti globálnemu otepľovaniu z hľadiska zabránenia vzostupu teploty by bol pritom bezvýznamný.Navyše, vietor často nefúka vo chvíli, keď ho potrebujeme. Vyrovnať istý pokles dodávok je síce možné, ale do roku 2020, keď Veľká Británia zvýši svoju závislosť od veternej energie na požadovaných 31 percent, sa situácia dramaticky zmení. Veterná energia sa značne predražuje aj nutnosťou vytvárať veľké záložné zdroje energie práve pre prípady, keď vietor zoslabne. Úplne najlacnejší záložný zdroj pritom predstavujú paroplynové elektrárne s otvoreným cyklom, ktoré znamenajú vyššie emisie. Veterná energia tak bude nakoniec nákladnejšia a navyše zníži emisie menej, než sa oficiálne odhaduje. Trvať na veternej energii teda v podstate znamená využívať energiu, ktorá nie je konkurencieschopná, nepomáha odvrátiť klimatické zmeny a stojí len Veľkú Britániu 92 miliárd libier navyše. Veľmi zlá voľba.Copyright: Project Syndicate, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite