Keď sa na Slovensku objaví nová sekta alebo kontroverzné náboženské spoločenstvo, jasné stanovisko k jeho pôsobeniu príde zväčša z Banskej Bystrice. Ivana Škodová tu v roku 1995 založila občianske združenie Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt. Dodnes radí klientom, ktorí sa stali obeťami psychickej manipulácie.
.ako sa človek dostane k tomu, že skúma sekty a duchovné spoločenstvá?
Vyštudovala som pedagogickú fakultu, takže pôvodným povolaním som učiteľka. Táto téma mi prišla do cesty, keď som robila v pedagogicko-psychologickej poradni. Mali sme tam linku dôvery a po novembri 1989 zrazu začali prichádzať volania o pomoc typu: „Dcéra mi pred maturitou odišla k nejakej sekte, neviem kam, neviem ani, o čo ide...“ Alebo volala zúfalá manželka, že jej manžel dáva sekte polovicu svojho príjmu. Nevedela som sama, čo sa to deje. Tak som začala pátrať.
.ako to pátranie vyzeralo?
V tom čase vyšla Hassanova knižka: Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. Prečítala som si ju a zaujala ma najmä veta: Psychickej manipulácii môže človek podľahnúť aj v priebehu polhodiny. Hovorila som si, že to predsa nie je možné.
.je to možné?
Áno, niekedy stačí aj polhodina a človek podľahne psychickej manipulácii. To dnes už viem, ale k tomuto poznaniu som sa dlho dopracúvala.
Ústav pre vzťahy cirkví a štátu, ktorý skúma náboženskú scénu, vznikol v roku 1997. Ale najväčší boom rôznych duchovných spoločenstiev a siekt tu bol asi začiatkom deväťdesiatych rokov. Vtedy, keď ste sa vy začali tejto téme venovať, nebolo nič podobné, kam by sa ľudia mohli obrátiť o pomoc?
O ničom som nevedela. Nevedela som ani poradiť svojim klientom, kde majú hľadať pomoc či radu.
.bolo nejaké spoločenstvo, ktoré vás inšpirovalo na založenie Centra pre prevenciu v oblasti siekt?
Mňa nezaujalo konkrétne spoločenstvo, proti ktorému by som chcela bojovať. Zaujala ma tá psychická manipulácia, ako je možné, že človek tomu tak ľahko podľahne – a to bez ohľadu na svoje vzdelanie, vek či skúsenosti.
.ako sa robí taká prevencia?
Napísala som najprv krátku brožúrku, v ktorej som podľa Hassanovej knihy opísala psychickú manipuláciu a poslala brožúru na školy. No a potom ma začali pozývať na besedy. Študenti, s ktorými som debatovala, nevedeli o psychickej manipulácii takmer nič a ešte menej o tom vedeli ich učitelia. Keď dnes hovorím so študentmi o tom, ako funguje psychická manipulácia, nútim ich, aby rozmýšľali, aby sa pýtali, aby neprijímali všetko bezhlavo a bez rozmýšľania. Ako sa potom rozhodnú, to už je ich slobodná vôľa.
.ktoré problematické spoločenstvá či cirkvi vám najprv priviedli do poradne najviac klientov?
Na začiatku, keď som začínala, som sa najviac stretávala s moonistami (Cirkev/Hnutie zjednotenia, ktorú založil Kórejčan San Myung Moon). Prišli za mnou napríklad rodičia: syn nechal vysokú školu, odchádza kamsi do Kórey, alebo sa už aj vrátil – spolu s nevestou, ktorá mu bola určená. Tam sa narušili prirodzené rodičovské väzby, lebo pre toho mladého človeka je už pravým otcom Moon a matkou Moonova žena. A keď som sa v školách po diskusii o sektách pýtala študentov, či sa už stretli s niečím podobným, niektorí povedali slovo CARP alebo HARP club. To je náborové centrum moonistov. Takýto klub pôsobil aj u nás v Banskej Bystrici a mladí doň chodili. Dnes už na pôvodnej adrese nefunguje.
.po páde komunizmu, keď sa otvorili brány do sveta, prišlo veľa rôznych duchovných hnutí a naši ľudia boli hladní po duchovne, ktoré komunizmus nepripúšťal. Mali ste vtedy viac práce ako dnes?
To zneistenie pretrváva, nové hodnoty sa tvoria roky, kým sa ľudia ukotvia a ujasnia si svoju životnú cestu. Nezdá sa mi, že psychickej manipulácie rôznych duchovných spoločenstiev by bolo menej alebo že by to malo nejakú utíchajúcu tendenciu.
.kedy sa duchovné spoločenstvo mení na sektu?
Ťažká otázka. Sekta je vlastne každé náboženstvo, ktoré sa oddelí od nejakého etablovaného náboženstva. Výraz sekta však ešte nemá hodnotiacu konotáciu, len opisuje, čo sa stalo.
.ale vo verejnosti sa slovo „sekta“ chápe ako čosi nebezpečné, uzavreté a neštítiace sa ani psychickej manipulácie.
Ja vždy zdôrazňujem, že si cením náboženskú slobodu a presadzujem ju. Nejednoznačnosť pojmov prináša veľa nedorozumení. Ja radšej používam výrazy ako deštruktívna sekta, manipulatívne alebo sporné spoločenstvo. Zatiaľ som nenašla lepší výraz. Tie duchovné spoločenstvá sa totiž vyvíjajú a je dôležité, aby mali cestu otvorenú, aby sme im dvere nezabuchli, keď povieme iba: Fuj, sekta!
.kam zaraďujete Scientologickú cirkev, ktorá je teraz na Slovensku veľmi aktívna?
Ja nie som religionistka, a tak sa vôbec neodvážim niečo hovoriť na tému scientológia ako náboženstvo. Často sa o nej nevedia vyjadriť ani väčší odborníci, lebo je to také neprehľadné učenie. Ale zo svojej praxe viem, že pôsobí na ľudí aj deštruktívne. Najmä jej Dianetické centrá.
.pribúda vám už aj klientela z tohto spoločenstva?
Áno. A zaujímavé je, že všetci klienti, ktorí majú problémy tohto druhu, boli anonymní. To tiež o niečom svedčí. Mali obavu z existenčných problémov a z rozvratu rodiny. Boli to jednak ženy s deťmi, ktorých partneri chodia na kurzy do Dianetických centier. Muži sa zmenili vonkajškovo (obliekanie, strava), ale aj vnútorne. Čítajú iné knihy, opúšťajú doterajších priateľov a menia svoje záujmy. Rodine sa odcudzujú. Druhá skupina klientov, tiež sú anonymní, sa sťažuje, že ich zamestnávateľ núti chodiť na vzdelávacie kurzy, s ktorými oni nesúhlasia.
.čo im poradíte?
Skúste o tom so zamestnávateľom debatovať, možno on sám netuší, čo je v pozadí. V jednom prípade sa to podarilo, že zamestnávateľ prestal financovať takéto kurzy.
.čo radíte manželkám, ktorým sa muž-scientológ odcudzuje?
Ťažká otázka. Môžem klientke poradiť, aby tú vzťahovú situáciu aspoň nezhoršovala. Aby svojmu partnerovi nezabuchla dvere, aby sa mal kam vrátiť. Ale nie vždy sa to podarí. Zväčša za mnou prídu ľudia, ktorí sú už pred rozchodom s partnerom či so synom alebo dcérou, lebo tí sú už takí zmanipulovaní, že odmietajú všetko.
.chodia aj ľudia, čo sa dostali pod vplyv sporného duchovného spoločenstva?
Oni prídu málokedy. A keď prídu, tak sú to ľudia, ktorí sa už rozhodujú o odchode zo spoločenstva. Pýtajú sa, čo robiť, aby mohli odísť. Ale mám zaujímavú skúsenosť s mladými ľuďmi, ktorí majú dobré vzťahy s rodičmi. Doma hovoria otvorene o spoločenstve, ktoré ich zaujalo. A rodičia im povedia: Dobre, ale pred tým, než sa rozhodneš, choď sa ešte niekam poradiť, aby si mal pohľad z dvoch strán. To je cesta, to je šanca, keď za nami takýto človek príde. My ho potom vedieme, aby sám prišiel na to, či niečo z toho, čo zažil v spoločenstve, bola manipulácia.
.nie je správne, keď sa napríklad manželka, ktorej muž sa stal členom nejakého z týchto sporných spoločenstiev, aspoň formálne pridá, aby zachránila vzťah?
Túto otázku často riešia manželky scientológov. Ale ak u človeka vznikne psychická závislosť od spoločenstva, je to už ako narkománia. Ak sa u partnera prejaví psychická závislosť od spoločenstva, nie je riešenie ísť tam s ním. Iné je, ak sú v tom spoločenstve obaja partneri z presvedčenia. Aj tak sa dá žiť, keď to obom vyhovuje. Ale ja sa stretávam práve s ľuďmi, ktorí závislosť svojich partnerov nevedia prijať a nevedia sa s ňou zmieriť.
.psychickej manipulácii môže podľahnúť každý človek, alebo sú niektoré typy ľudí náchylnejšie?
To je skôr otázka pre výskumníka, ktorý robí v tejto veci seriózny výskum. Ja môžem hovoriť len o svojich skúsenostiach. Podľa nich obeťou psychickej manipulácie sa môže stať každý – nepozná to hranice intelektu, vzdelania a nezávisí ani od rodinného zázemia. Často prichádzajú klienti z funkčných rodín, ktoré boli pohodové a pekne žili.
.nie sú ľudia v krízových situáciách náchylnejší podľahnúť zvodom takéhoto spoločenstva?
Iste, tí, čo sú na ceste hľadania, skôr natrafia na rôzne ponuky.
.s akými spoločenstvami mali vaši klienti najviac problémov?
Kedysi som mala dosť klientov, ktorí sa stretli s Moonovým Hnutím zjednotenia, ale dnes je určite viac tých, čo sa pýtajú na Kresťanské spoločenstvá, Dianetické centrá, na Sahadža jógu, Šrí Chinmoy. Práve zo Šrí Chinmoy mám pár klientov, ktorí chcú vystúpiť.
.je problém vystúpiť z tohto hinduistického hnutia?
Podľa svedectiev mojich klientov je tam veľmi silná manipulácia. Keď už žijú v komunitách, môžu napríklad čítať či pozerať len to, čo im dovolia. A tá manipulácia sa čoraz viac posilňuje.
.ako funguje psychická manipulácia pri získavaní členov?
Je to do detailov premyslené. Vonné tyčinky, hudba, výzdoba, úsmevy, ústretovosť, pohoda, mier... – keď tam príde zronený či vystresovaný človek, tak to musí byť zásah. Ale psychická manipulácia je už vo všetkom – aj v tej výzdobe, aj v tom, že meditatívne zhromaždenie trvá tri-štyri hodiny. Každá rytmizovaná činnosť vyvoláva endorfíny, aj to sa využíva. Alebo zvuk – keď budete stále dookola počúvať nejaké indické melódie, vypnete kritické myslenie... Nedeje sa to vždy a všade, ale stáva sa.
.vy ste mali kritický postoj aj k snahe bývalého ministra školstva Milana Ftáčnika dostať do škôl jogu. Prečo?
Analyzovala som si všetky zdroje, informácie, a nemala som ani tak strach o žiakov ako o učiteľov. Systém Joga v dennom živote vypracoval Paramahans svámi Mahéšvaránadna, a ide v ňom o dosiahnutie stupňa určitej duchovej úrovne. Systém má osem stupňov od najjednoduchších ásan až po vedomý spánok. Zistila som, že učitelia mali byť školení až do siedmeho stupňa.
.bolo to teda nebezpečnejšie, ako sa to zdalo?
Bola som dosť zhrozená, keď som sa oboznámila, aké cvičenia majú tí učitelia robiť. Bolo to oveľa nebezpečnejšie, ako sa to na verejnosti prezentovalo. Učitelia sa prihlásili na vzdelávací kurz, aby mali vyšší kvalifikačný stupeň, vyšší plat, a vôbec netušili, ako ich ten kurz môže hodnotovo, ale aj inak duchovne ovplyvniť. Neboli o tom vôbec informovaní! Poslala som vtedy na túto tému článok do Učiteľských novín, a neuverejnili ho.
.zaraďujete skupinu Joga v dennom živote medzi deštruktívne sekty?
Nie, ale určite tam funguje guruizmus. Je tam obdiv voči jednému vodcovi. Aj preto sa z tejto skupiny vytráca sloboda a otvorenosť. Ostatné jogové spoločnosti sú otvorenejšie.
.ako je možné, že táto skupina mala taký silný lobistický vplyv na Ftáčnikovo ministerstvo?
Neviem, ale viem, že už za komunizmu mal guru Mahéšvaránadna akúsi tichú dohodu s režimom a mohol tu pôsobiť. Hoci sa nahlas nesmelo hovoriť o duchovných veciach.
.rôzne duchovné spoločenstvá už majú na Slovensku väčšie ambície. Vyznávači Steinerovej filozofie majú waldorfskú školu, Kruh priateľov Anastázie si založil
rodovú školu. Vy ste pôvodom učiteľka, čo si myslíte o alternatívnych školách s duchovným pozadím?
Je prirodzené, že sa to tu takto kvasí, ale chýbajú poistky – nechcem povedať kontrola, ale skôr skúmanie do hĺbky, ktoré by mal zabezpečiť štát, keď povolí alternatívnu školu. Ale u nás stačí splniť formálne kritériá. Je to podobné aj pri udeľovaní akreditácií neziskovým organizáciám, ktoré robia vzdelávacie kurzy pre dospelých. Stačí, že predložíte učebný plán, lektorské zabezpečenie, profil absolventa, vyhlásenie o materiálnom zabezpečení – a dostanete akreditáciu. Ale de facto je to štátny súhlas, odobrenie vzdelávania. Pritom sa skúmajú len formálne veci. Prečo to neskúmajú napríklad odborníci z Ústavu pre vzťahy cirkví a štátu? Je dôležité, aby sa najmä alternatívne školy skúmali aj z hľadiska duchovného. Treba skúmať ich filozofické pozadie.
.nestačí, aby to skúmali rodičia?
Bolo by krásne, keby to zvládli rodičia, ale mnohí nemajú šancu sa zorientovať v týchto veciach a dať si ich do súvisu. Ani pre mňa to nie je vždy ľahké. Opakujem: kriticky skúmajúci rodič – to je ideál. Ale kritické myslenie tu často chýba, pritom občas stačí kliknúť na internet, rozmýšľať a zdravo pochybovať.
.je to aj prípad rodovej školy?
Iste, ale ja si myslím, že ľudia, ktorí dali svoje deti do rodovej školy, pochádzajú z okruhu priateľov hnutia Anastázie, preto túto školu už ani nemali potrebu bližšie skúmať. Ale nepoznám odpoveď na otázku, ako je možné, že ľudia uveria niečomu takému.
.keby za vami prišiel rodič, ktorý hľadá pre svoje dieťa alternatívu k štátnej škole, čo mu poviete?
Dám mu všetky podklady k waldorfskej či rodovej škole, ktoré mám. A poviem mu plusy aj mínusy. Nepoviem mu: nedajte tam svoje dieťa, rozhodnúť sa musí sám. Ale môžem povedať, koľko klientov sa na mňa obrátilo v tejto súvislosti a prečo. Rodič by sa mal obrátiť aj na ministerstvo školstva a zistiť, ako prebieha celý experiment a aké sú jeho výstupy.
.ministerstvo zatiaľ nezverejnilo nijaké výstupy z overovania waldorfskej školy...
Žiaľ, ja nemám osobnú skúsenosť s touto školou. Do tej školy treba ísť aspoň na mesiac a skúmať v nej všetko, nielen vzdelávacie výsledky, ale aj osobnostné, vzťahové záležitosti. Ja to nestíham, nie je to ani moja náplň práce. Pre mňa je to už len okrajová vec, profesionálne sa zaoberám celkom inými vecami.
.čo to je?
Sanácia rodín, pracujem v centre Návrat.
.z ľudí a organizácií, ktoré sa zaoberajú témou siekt a duchovných spoločenstiev, sa práve vy najčastejšie a najjednoznačnejšie vyjadrujete. Pritom nie ste krytá žiadnym štátnym orgánom a aj občianske združenie je takmer iba vašou osobnou záležitosťou. Nemáte občas strach?
Niekedy mi to napadlo, ale že by som sa bála? Všetko si viem obhájiť.
.nikdy sa vám nikto nevyhrážal?
Ale áno, cez telefón. Ponúkla som tomu pánovi, že sa môžeme osobne stretnúť, ale potom sa neozval.
.čo riešite v tieto dni?
Rodovú školu, s kolegami dávame narýchlo dokopy obraz, o čo ide. Stále len dobiehame niečo, čo sa tu objaví. Na tejto téme sa nerobí systematicky ani cielene.
.koľko ľudí na Slovensku sa týmto sektám vážne venuje?
Možno šesť?
.eva Čobejová, .martin Hanus
.ako sa človek dostane k tomu, že skúma sekty a duchovné spoločenstvá?
Vyštudovala som pedagogickú fakultu, takže pôvodným povolaním som učiteľka. Táto téma mi prišla do cesty, keď som robila v pedagogicko-psychologickej poradni. Mali sme tam linku dôvery a po novembri 1989 zrazu začali prichádzať volania o pomoc typu: „Dcéra mi pred maturitou odišla k nejakej sekte, neviem kam, neviem ani, o čo ide...“ Alebo volala zúfalá manželka, že jej manžel dáva sekte polovicu svojho príjmu. Nevedela som sama, čo sa to deje. Tak som začala pátrať.
.ako to pátranie vyzeralo?
V tom čase vyšla Hassanova knižka: Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. Prečítala som si ju a zaujala ma najmä veta: Psychickej manipulácii môže človek podľahnúť aj v priebehu polhodiny. Hovorila som si, že to predsa nie je možné.
.je to možné?
Áno, niekedy stačí aj polhodina a človek podľahne psychickej manipulácii. To dnes už viem, ale k tomuto poznaniu som sa dlho dopracúvala.
Ústav pre vzťahy cirkví a štátu, ktorý skúma náboženskú scénu, vznikol v roku 1997. Ale najväčší boom rôznych duchovných spoločenstiev a siekt tu bol asi začiatkom deväťdesiatych rokov. Vtedy, keď ste sa vy začali tejto téme venovať, nebolo nič podobné, kam by sa ľudia mohli obrátiť o pomoc?
O ničom som nevedela. Nevedela som ani poradiť svojim klientom, kde majú hľadať pomoc či radu.
.bolo nejaké spoločenstvo, ktoré vás inšpirovalo na založenie Centra pre prevenciu v oblasti siekt?
Mňa nezaujalo konkrétne spoločenstvo, proti ktorému by som chcela bojovať. Zaujala ma tá psychická manipulácia, ako je možné, že človek tomu tak ľahko podľahne – a to bez ohľadu na svoje vzdelanie, vek či skúsenosti.
.ako sa robí taká prevencia?
Napísala som najprv krátku brožúrku, v ktorej som podľa Hassanovej knihy opísala psychickú manipuláciu a poslala brožúru na školy. No a potom ma začali pozývať na besedy. Študenti, s ktorými som debatovala, nevedeli o psychickej manipulácii takmer nič a ešte menej o tom vedeli ich učitelia. Keď dnes hovorím so študentmi o tom, ako funguje psychická manipulácia, nútim ich, aby rozmýšľali, aby sa pýtali, aby neprijímali všetko bezhlavo a bez rozmýšľania. Ako sa potom rozhodnú, to už je ich slobodná vôľa.
.ktoré problematické spoločenstvá či cirkvi vám najprv priviedli do poradne najviac klientov?
Na začiatku, keď som začínala, som sa najviac stretávala s moonistami (Cirkev/Hnutie zjednotenia, ktorú založil Kórejčan San Myung Moon). Prišli za mnou napríklad rodičia: syn nechal vysokú školu, odchádza kamsi do Kórey, alebo sa už aj vrátil – spolu s nevestou, ktorá mu bola určená. Tam sa narušili prirodzené rodičovské väzby, lebo pre toho mladého človeka je už pravým otcom Moon a matkou Moonova žena. A keď som sa v školách po diskusii o sektách pýtala študentov, či sa už stretli s niečím podobným, niektorí povedali slovo CARP alebo HARP club. To je náborové centrum moonistov. Takýto klub pôsobil aj u nás v Banskej Bystrici a mladí doň chodili. Dnes už na pôvodnej adrese nefunguje.
.po páde komunizmu, keď sa otvorili brány do sveta, prišlo veľa rôznych duchovných hnutí a naši ľudia boli hladní po duchovne, ktoré komunizmus nepripúšťal. Mali ste vtedy viac práce ako dnes?
To zneistenie pretrváva, nové hodnoty sa tvoria roky, kým sa ľudia ukotvia a ujasnia si svoju životnú cestu. Nezdá sa mi, že psychickej manipulácie rôznych duchovných spoločenstiev by bolo menej alebo že by to malo nejakú utíchajúcu tendenciu.
.kedy sa duchovné spoločenstvo mení na sektu?
Ťažká otázka. Sekta je vlastne každé náboženstvo, ktoré sa oddelí od nejakého etablovaného náboženstva. Výraz sekta však ešte nemá hodnotiacu konotáciu, len opisuje, čo sa stalo.
.ale vo verejnosti sa slovo „sekta“ chápe ako čosi nebezpečné, uzavreté a neštítiace sa ani psychickej manipulácie.
Ja vždy zdôrazňujem, že si cením náboženskú slobodu a presadzujem ju. Nejednoznačnosť pojmov prináša veľa nedorozumení. Ja radšej používam výrazy ako deštruktívna sekta, manipulatívne alebo sporné spoločenstvo. Zatiaľ som nenašla lepší výraz. Tie duchovné spoločenstvá sa totiž vyvíjajú a je dôležité, aby mali cestu otvorenú, aby sme im dvere nezabuchli, keď povieme iba: Fuj, sekta!
| Ivana Škodová/ Narodila sa v roku 1953 v Brne. Vyštudovala pedagogickú fakultu. Pracovala ako metodička na Krajskej pedagogicko-psychologickej poradni v Banskej Bystrici, výstupová poradkyňa v Centre poradensko-psychologických služieb na Pracovisku prevencie drogových závislostí, ktoré sa po transformácii r. 2005 nepodarilo udržať a zanikli. V súčasnosti pracuje ako výchovná poradkyňa v o.z. Návrat v BB. Je zakladateľkou a predsedkyňou občianskeho združenia INTEGRA - Centrum prevencie v oblasti siekt. |
Ja nie som religionistka, a tak sa vôbec neodvážim niečo hovoriť na tému scientológia ako náboženstvo. Často sa o nej nevedia vyjadriť ani väčší odborníci, lebo je to také neprehľadné učenie. Ale zo svojej praxe viem, že pôsobí na ľudí aj deštruktívne. Najmä jej Dianetické centrá.
.pribúda vám už aj klientela z tohto spoločenstva?
Áno. A zaujímavé je, že všetci klienti, ktorí majú problémy tohto druhu, boli anonymní. To tiež o niečom svedčí. Mali obavu z existenčných problémov a z rozvratu rodiny. Boli to jednak ženy s deťmi, ktorých partneri chodia na kurzy do Dianetických centier. Muži sa zmenili vonkajškovo (obliekanie, strava), ale aj vnútorne. Čítajú iné knihy, opúšťajú doterajších priateľov a menia svoje záujmy. Rodine sa odcudzujú. Druhá skupina klientov, tiež sú anonymní, sa sťažuje, že ich zamestnávateľ núti chodiť na vzdelávacie kurzy, s ktorými oni nesúhlasia.
.čo im poradíte?
Skúste o tom so zamestnávateľom debatovať, možno on sám netuší, čo je v pozadí. V jednom prípade sa to podarilo, že zamestnávateľ prestal financovať takéto kurzy.
.čo radíte manželkám, ktorým sa muž-scientológ odcudzuje?
Ťažká otázka. Môžem klientke poradiť, aby tú vzťahovú situáciu aspoň nezhoršovala. Aby svojmu partnerovi nezabuchla dvere, aby sa mal kam vrátiť. Ale nie vždy sa to podarí. Zväčša za mnou prídu ľudia, ktorí sú už pred rozchodom s partnerom či so synom alebo dcérou, lebo tí sú už takí zmanipulovaní, že odmietajú všetko.
.chodia aj ľudia, čo sa dostali pod vplyv sporného duchovného spoločenstva?
Oni prídu málokedy. A keď prídu, tak sú to ľudia, ktorí sa už rozhodujú o odchode zo spoločenstva. Pýtajú sa, čo robiť, aby mohli odísť. Ale mám zaujímavú skúsenosť s mladými ľuďmi, ktorí majú dobré vzťahy s rodičmi. Doma hovoria otvorene o spoločenstve, ktoré ich zaujalo. A rodičia im povedia: Dobre, ale pred tým, než sa rozhodneš, choď sa ešte niekam poradiť, aby si mal pohľad z dvoch strán. To je cesta, to je šanca, keď za nami takýto človek príde. My ho potom vedieme, aby sám prišiel na to, či niečo z toho, čo zažil v spoločenstve, bola manipulácia.
.nie je správne, keď sa napríklad manželka, ktorej muž sa stal členom nejakého z týchto sporných spoločenstiev, aspoň formálne pridá, aby zachránila vzťah?
Túto otázku často riešia manželky scientológov. Ale ak u človeka vznikne psychická závislosť od spoločenstva, je to už ako narkománia. Ak sa u partnera prejaví psychická závislosť od spoločenstva, nie je riešenie ísť tam s ním. Iné je, ak sú v tom spoločenstve obaja partneri z presvedčenia. Aj tak sa dá žiť, keď to obom vyhovuje. Ale ja sa stretávam práve s ľuďmi, ktorí závislosť svojich partnerov nevedia prijať a nevedia sa s ňou zmieriť.
.psychickej manipulácii môže podľahnúť každý človek, alebo sú niektoré typy ľudí náchylnejšie?
To je skôr otázka pre výskumníka, ktorý robí v tejto veci seriózny výskum. Ja môžem hovoriť len o svojich skúsenostiach. Podľa nich obeťou psychickej manipulácie sa môže stať každý – nepozná to hranice intelektu, vzdelania a nezávisí ani od rodinného zázemia. Často prichádzajú klienti z funkčných rodín, ktoré boli pohodové a pekne žili.
.nie sú ľudia v krízových situáciách náchylnejší podľahnúť zvodom takéhoto spoločenstva?
Iste, tí, čo sú na ceste hľadania, skôr natrafia na rôzne ponuky.
.s akými spoločenstvami mali vaši klienti najviac problémov?
Kedysi som mala dosť klientov, ktorí sa stretli s Moonovým Hnutím zjednotenia, ale dnes je určite viac tých, čo sa pýtajú na Kresťanské spoločenstvá, Dianetické centrá, na Sahadža jógu, Šrí Chinmoy. Práve zo Šrí Chinmoy mám pár klientov, ktorí chcú vystúpiť.
.je problém vystúpiť z tohto hinduistického hnutia?
Podľa svedectiev mojich klientov je tam veľmi silná manipulácia. Keď už žijú v komunitách, môžu napríklad čítať či pozerať len to, čo im dovolia. A tá manipulácia sa čoraz viac posilňuje.
.ako funguje psychická manipulácia pri získavaní členov?
Je to do detailov premyslené. Vonné tyčinky, hudba, výzdoba, úsmevy, ústretovosť, pohoda, mier... – keď tam príde zronený či vystresovaný človek, tak to musí byť zásah. Ale psychická manipulácia je už vo všetkom – aj v tej výzdobe, aj v tom, že meditatívne zhromaždenie trvá tri-štyri hodiny. Každá rytmizovaná činnosť vyvoláva endorfíny, aj to sa využíva. Alebo zvuk – keď budete stále dookola počúvať nejaké indické melódie, vypnete kritické myslenie... Nedeje sa to vždy a všade, ale stáva sa.
.vy ste mali kritický postoj aj k snahe bývalého ministra školstva Milana Ftáčnika dostať do škôl jogu. Prečo?
Analyzovala som si všetky zdroje, informácie, a nemala som ani tak strach o žiakov ako o učiteľov. Systém Joga v dennom živote vypracoval Paramahans svámi Mahéšvaránadna, a ide v ňom o dosiahnutie stupňa určitej duchovej úrovne. Systém má osem stupňov od najjednoduchších ásan až po vedomý spánok. Zistila som, že učitelia mali byť školení až do siedmeho stupňa.
.bolo to teda nebezpečnejšie, ako sa to zdalo?
Bola som dosť zhrozená, keď som sa oboznámila, aké cvičenia majú tí učitelia robiť. Bolo to oveľa nebezpečnejšie, ako sa to na verejnosti prezentovalo. Učitelia sa prihlásili na vzdelávací kurz, aby mali vyšší kvalifikačný stupeň, vyšší plat, a vôbec netušili, ako ich ten kurz môže hodnotovo, ale aj inak duchovne ovplyvniť. Neboli o tom vôbec informovaní! Poslala som vtedy na túto tému článok do Učiteľských novín, a neuverejnili ho.
.zaraďujete skupinu Joga v dennom živote medzi deštruktívne sekty?
Nie, ale určite tam funguje guruizmus. Je tam obdiv voči jednému vodcovi. Aj preto sa z tejto skupiny vytráca sloboda a otvorenosť. Ostatné jogové spoločnosti sú otvorenejšie.
.ako je možné, že táto skupina mala taký silný lobistický vplyv na Ftáčnikovo ministerstvo?
Neviem, ale viem, že už za komunizmu mal guru Mahéšvaránadna akúsi tichú dohodu s režimom a mohol tu pôsobiť. Hoci sa nahlas nesmelo hovoriť o duchovných veciach.
.rôzne duchovné spoločenstvá už majú na Slovensku väčšie ambície. Vyznávači Steinerovej filozofie majú waldorfskú školu, Kruh priateľov Anastázie si založil
rodovú školu. Vy ste pôvodom učiteľka, čo si myslíte o alternatívnych školách s duchovným pozadím?
Je prirodzené, že sa to tu takto kvasí, ale chýbajú poistky – nechcem povedať kontrola, ale skôr skúmanie do hĺbky, ktoré by mal zabezpečiť štát, keď povolí alternatívnu školu. Ale u nás stačí splniť formálne kritériá. Je to podobné aj pri udeľovaní akreditácií neziskovým organizáciám, ktoré robia vzdelávacie kurzy pre dospelých. Stačí, že predložíte učebný plán, lektorské zabezpečenie, profil absolventa, vyhlásenie o materiálnom zabezpečení – a dostanete akreditáciu. Ale de facto je to štátny súhlas, odobrenie vzdelávania. Pritom sa skúmajú len formálne veci. Prečo to neskúmajú napríklad odborníci z Ústavu pre vzťahy cirkví a štátu? Je dôležité, aby sa najmä alternatívne školy skúmali aj z hľadiska duchovného. Treba skúmať ich filozofické pozadie.
.nestačí, aby to skúmali rodičia?
Bolo by krásne, keby to zvládli rodičia, ale mnohí nemajú šancu sa zorientovať v týchto veciach a dať si ich do súvisu. Ani pre mňa to nie je vždy ľahké. Opakujem: kriticky skúmajúci rodič – to je ideál. Ale kritické myslenie tu často chýba, pritom občas stačí kliknúť na internet, rozmýšľať a zdravo pochybovať.
.je to aj prípad rodovej školy?
Iste, ale ja si myslím, že ľudia, ktorí dali svoje deti do rodovej školy, pochádzajú z okruhu priateľov hnutia Anastázie, preto túto školu už ani nemali potrebu bližšie skúmať. Ale nepoznám odpoveď na otázku, ako je možné, že ľudia uveria niečomu takému.
.keby za vami prišiel rodič, ktorý hľadá pre svoje dieťa alternatívu k štátnej škole, čo mu poviete?
Dám mu všetky podklady k waldorfskej či rodovej škole, ktoré mám. A poviem mu plusy aj mínusy. Nepoviem mu: nedajte tam svoje dieťa, rozhodnúť sa musí sám. Ale môžem povedať, koľko klientov sa na mňa obrátilo v tejto súvislosti a prečo. Rodič by sa mal obrátiť aj na ministerstvo školstva a zistiť, ako prebieha celý experiment a aké sú jeho výstupy.
.ministerstvo zatiaľ nezverejnilo nijaké výstupy z overovania waldorfskej školy...
Žiaľ, ja nemám osobnú skúsenosť s touto školou. Do tej školy treba ísť aspoň na mesiac a skúmať v nej všetko, nielen vzdelávacie výsledky, ale aj osobnostné, vzťahové záležitosti. Ja to nestíham, nie je to ani moja náplň práce. Pre mňa je to už len okrajová vec, profesionálne sa zaoberám celkom inými vecami.
.čo to je?
Sanácia rodín, pracujem v centre Návrat.
.z ľudí a organizácií, ktoré sa zaoberajú témou siekt a duchovných spoločenstiev, sa práve vy najčastejšie a najjednoznačnejšie vyjadrujete. Pritom nie ste krytá žiadnym štátnym orgánom a aj občianske združenie je takmer iba vašou osobnou záležitosťou. Nemáte občas strach?
Niekedy mi to napadlo, ale že by som sa bála? Všetko si viem obhájiť.
.nikdy sa vám nikto nevyhrážal?
Ale áno, cez telefón. Ponúkla som tomu pánovi, že sa môžeme osobne stretnúť, ale potom sa neozval.
.čo riešite v tieto dni?
Rodovú školu, s kolegami dávame narýchlo dokopy obraz, o čo ide. Stále len dobiehame niečo, čo sa tu objaví. Na tejto téme sa nerobí systematicky ani cielene.
.koľko ľudí na Slovensku sa týmto sektám vážne venuje?
Možno šesť?
.eva Čobejová, .martin Hanus
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.