Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pravica po Dzurindovi

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .týždeň doma

Správa o krajine z 10. marca vyzerá, akoby Slovensko bolo červené. Nie je to však celá pravda. Ono skôr nechce byť modré.

.na Slovensku žije jedna zaujímavá menšina. Počtom neveľká, skôr zanedbateľná. Ide o 27 242 ľudí. To je presný počet ľudí, ktorí ešte 10. marca dôverovali Mikulášovi Dzurindovi.  Za pozornosť stoja aj niektoré ďalšie menšiny. Napríklad približne 234-tisíc ľudí, ktorí ešte pred rokom volili SDKÚ, ale dnes ju už voliť nedokázali. Nepomohol ani strach z červeného káblika na bilbordoch, ani obava o druhý pilier či rovnú daň. Niečo bolo totiž silnejšie. To niečo, to je nechuť k Dzurindovi a jeho strane.

.čo sa vlastne stalo?
Tak znie najdôležitejšia otázka po voľbách. Aby sme na ňu našli odpoveď, nestačí sa pozerať iba na volebné percentá a počty mandátov, treba sa ponoriť hlbšie. Ak chceme totiž porozumieť, čo pravicoví voliči povedali svojim politikom, treba si všimnúť, kde strany stratili najviac, či došlo k nejakým presunom voličov medzi pravicovými stranami, respektíve či bývalí voliči pravice zostali doma alebo či náhodou nevolili aj Roberta Fica.
Volebná účasť bola v podstate rovnaká ako pred rokom a pol, voliť prišlo iba o 30 tisíc ľudí viac. Pri celkovej účasti vyššej ako 2,5 milióna ľudí je to zanedbateľné číslo. Ako je potom možné, že zhruba ten istý počet ľudí zvolil úplne inú vládu?
Našťastie, k dispozícii máme dáta, za základe ktorých sa dá spraviť pomerne presný obrázok toho, čo sa stalo – stačí skombinovať definitívne výsledky volieb a takzvaný exit-poll, čo je prognóza výsledkov volieb, ktorá sa uskutočnila v deň volieb na veľkej vzorke ľudí, ktorí práve odvolili. A práve z tejto prognózy nám poskytla potrebné informácie agentúra Focus, ktorá robila exit poll pre RTVS. Ľudí vychádzajúcich z volebných miestností sa výskumníci pýtali nielen to, komu dali voliči práve hlas, ale aj to, ako volili v júni roku 2010.  
Keď skombinujeme dáta Štatistického úradu a agentúry Focus, tak prvé zistenie hovorí, že asi desatina voličov z roku 2010 sa nezúčastnila na týchto voľbách volieb.  Povedané inak, volilo takmer 60 percent voličov, ale namiesto desiatich percent, ktoré pred dvoma rokmi volili prevažne pravicu, prišlo iných desať percent, ktorí volili najmä Smer. Prvý záver teda znie, že pravica sklamala časť svojich voličov natoľko, že zostali doma. Nemali koho voliť a protestovali s nohami na stole. Potvrdzujú to aj počty voličov v absolútnych číslach. Ak spočítame voličov všetkých koaličných strán (SDKÚ, SaS, KDH, Most) po voľbách 2010, zistíme, že ich bolo asi 1 milión 118-tisíc. Naopak, teraz v marci získali všetky bývalé koaličné strany spolu s kandidátkou Igora Matoviča len necelých 926-tisíc voličov. To je rozdiel takmer 200-tisíc voličov, čo predstavuje silu približne ďalšej osempercentnej strany.
Otázkou zostáva, k akému presunu voličov došlo medzi stranami. A tu nás čaká zrejme najväčšie prekvapenie.

.prepad v baštách
Začnime KDH. Vychádzajúc z prieskumu agentúry Focus, KDH opustila od roku 2010 viac ako štvrtina voličov. Na celkovom výsledku kresťanských demokratov to nie je vidieť vďaka skutočnosti, že KDH získalo nových voličov. Išlo najmä o bývalých voličov SDKÚ a SaS, inými slovami veľkomestských voličov z Bratislavy a Košíc, ako aj prvovoličov, medzi ktorými hnutie bodovalo najlepšie vo svojej histórii. Tieto „Lipšicove krúžky“ prišli len vďaka obrovskej kríze v SDKÚ a SaS, a strana sa na ne nemôže o štyri roky spoliehať. Alebo inak, keby SDKÚ a SaS neboli v takej kríze a metskí voliči by nechceli trestať svoje strany, tak by KDH v týchto voľbách malo len asi 6,5 percenta hlasov. Hoci to tak nevyzerá a KDH pôsobí na pohľad „osempercentne stabilne“, situácia je pre kresťanských demokratov podstatne vážnejšia. Kam odišla štvrtina voličov KDH? Aj tu nás čaká nemalé prekvapenie. Z volebného prieskumu Focusu vyplýva, že väčšina z odídencov volila Smer. Asi štyri percentá voličov Smeru, čo však predstavuje až okolo 45-tisíc voličov, totiž povedalo, že v roku 201O volili KDH. Druhá veľká skupina voličov KDH, teda niečo vyše 20-tisíc ľudí, volila v týchto voľbách kandidátku Igora Matoviča.
KDH teda prichádza o voličov, pre ktorých buď nie je Figeľova strana dostatočne sociálna (a volia smer), alebo vidia lepšiu konzervatívnu alternatívu (a volia kresťanských kandidátov od Matoviča).  
Poďme však od výsledkov prieskumu k tvrdým štatistickým dátam.
V súvislosti s kresťanskými demokratmi je zaujímavý ešte jeden trend. Tým je mierny pokles ich voličov v tradičných regionálnych baštách na Orave, na Spiši a v Šariši. Stačí sa pozrieť na výsledky vo volebných obvodoch Námestovo, Dolný Kubín, Ružomberok, Kežmarok, Bardejov, Poprad, Prešov a porovnať ich s predchádzajúcimi voľbami. Strata KDH tu síce nebola veľká, ale dôležité je, že kresťanskí demokrati tu takmer nedokázali profitovať z prepadu SDKÚ.
Napríklad vo volebnom obvode Námestovo získalo KDH v roku 2010 viac ako
9 600 hlasov, čo znamenalo 24, 5 percenta. V týchto voľbách to už bolo len 8 484 hlasov, čo znamená 19,43 percenta hlasov. SDKÚ tu pritom padlo z 8, 35 percenta na necelých 2,5 percenta a v absolútnych číslach prišlo o viac ako dvetisíc voličov. Kto teda v tomto volebnom obvode narástol? V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami tu získal Smer takmer o šesťtisíc hlasov viac a uspeli tu aj Matovičovi Obyčajní ľudia, ktorí dostali viac ako 5 700 hlasov, čo v prepočte znamenalo takmer 13,2 percenta voličov.

.návrat DS
Zaujímavá je aj zmena v SDKÚ. Dzurindova strana stratila za dva roky takmer 235-tisíc voličov. Títo voliči podľa prieskumu agentúry Focus volili Obyčajných ľudí a KDH (zhodne po 30-tisíc voličov), SaS (asi 15-tisíc voličov), Most-Híd (asi 10-tisíc voličov), ale najmä stranu Roberta Fica, ktorú volilo zrejme až okolo 75-tisíc bývalých voličov SDKÚ. O SDKÚ sa dnes dá povedať, že je to veľkomestská strana, ktorú volia najmä v Bratislave a v Košiciach.  V niektorých tradične silných regiónoch však takmer prestala existovať. Napríklad vo volebnom obvode Liptovský Mikuláš, kde vo voľbách v roku 2010 dostala takmer 17 percent hlasov, ju teraz volilo len približne 6 percent voličov. Podobné prepady z dvojciferných čísel na hranicu zvoliteľnosti strana zaznamenala aj v ďalších volebných obvodoch. Stačí si pozrieť výsledky v Martine, Zvolene, Kežmarku, Poprade či v Prešove. Z desaťtisícových ziskov zostalo v jednotlivých obvodoch menších miest strane ledva niekoľko tisíc hlasov.
Strana Mikuláša Dzurindu sa v minulosti pýšila aj dobrými volebnými ziskami na Záhorí. Napríklad o Skalici lídri SDKÚ dlhodobo hovorili ako o svojej nespochybniteľnej regionálnej bašte. Čísla im aj dávali za pravdu. Veď napríklad v minulých voľbách získala SDKÚ v okrese Skalica takmer 25 percent hlasov. Teraz tam SDKÚ padla takmer o tritisíc hlasov a získala sotva desať percent. Opäť z toho neprofitovalo KDH, ktoré si polepšilo len o niečo viac ako o sto hlasov. Smer narástol o viac ako dvetisíc hlasov a nadpriemerne tam uspeli aj Obyčajní ľudia, ktorých volilo takmer tritisíc voličov, teda viac ako pätnásť percent.  Z bývalej volebnej pýchy SDKÚ je teda dnes regionálna bašta Igora Matoviča.  

.prežije SaS?
Ak bolo otázkou volieb, či vôbec prežije SaS, zdá sa, že táto otázka bola zodpovedaná iba predbežne. Bývalí voliči SaS volili podobne ako bývalí voliči SDKÚ celé spektrum strán. Matovič získal vyše 50-tisíc bývalých priaznivcov SaS, KDH vyše 10-tisíc, Most takmer 10-tisíc. Najväčšia skupina odídených voličov SaS však opäť skončila v Smere – takmer 100-tisíc ľudí, ktorí z protestu alebo iného dôvodu volili pred rokom a pol Richarda Sulíka, dnes verí Robertovi Ficovi.
Sulíkova strana v týchto voľbách však nestratila len vo veľkých mestách, ale prišla aj o regióny, kde sa jej v minulých voľbách podarilo úspešne osloviť protestných voličov. Dobrým príkladom je volebný obvod Brezno. V roku 2010 tu Sulíkovci dostali viac ako štyritisíc hlasov, teda viac ako štrnásť percent. Teraz tam oslovili len niečo viac ako tisícku voličov a so ziskom 4, 5 percenta by v tomto volebnom obvode neprekročili prah parlamentu. Azda nikoho už neprekvapí, kde tieto hlasy skončili. Smer posilnil o viac ako tritisíc hlasov a takmer dva a pol tisíca hlasov získal Igor Matovič.

.vyhliadky
Aká budúcnosť čaká našu pravicu do roku 2016? Očakávania sú skromné. Zdá sa, že budúcnosť pravice má viac v rukách Robert Fico, než ktorýkoľvek z pravicových lídrov. SDKÚ so Žitňanskou na čele pravdepodobne nebude schopné osloviť stratené hlasy po krajine a bude sa sústreďovať na bratislavských voličov. A to znamená buď ostrý zápas, alebo nejaká forma koaličnej integrácie s SaS. Pre Sulíkovu stranu platí to isté. Predstava, že SaS môže opäť bodovať v Brezne či Považskej Bystrici, je už zjavne skôr sci-fi. Ostáva zápas alebo dohoda s SDKÚ.
Nič ľahké nečaká ani KDH. Podľa správ z minulého týždňa sa zdá, že Ján Figeľ bude mať na funkciu predsedu protikandidáta – Daniela Lipšica. Lipšic síce získal viac krúžkov, rozdiel je však príliš malý a záujmy funkcionárov príliš čitateľné. Ale uvidíme. Tak či onak, ak sa KDH zasekne, o štyri roky môže bojovať o prekročenie piatich percent. Ak sa rozhodne bojovať, tak bude musieť otvoriť viacero frontov naraz. Daniel Lipšic by sa mohol pokúsiť bojovať o mestských voličov s SDKÚ a SaS. Ján Figeľ s Pavlom Hrušovským sa môžu pokúsiť bojovať buď o stratené „sociálne“ hlasy v Smere, alebo o „kresťanské“ hlasy u Matoviča. Zdá sa, že jednoduchšie môže byť to druhé. Najmä, ak možný rozklad nesúrodého klubu Obyčajných ľudí môže zblížiť evanjelizátorov z OľaNO s klubom KDH. Na dvojciferný výsledok však môžu kádeháci zrejme nadlho zabudnúť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite