.je otázne, či to mal byť populistický záťah na ľavicových voličov, alebo prejav zúfalstva, ktorý dolieha na socialistického favorita volieb Francoisa Hollanda, ktorý podľa prieskumov stráca náskok nad Nicolasom Sarkozym.
Minulotýždňové vystúpenie Hollanda vyvolalo mnohé pochybnosti – a to aj v samotnom tábore socialistov. „Na príjem vyše 1 milióna eur ročne by sa mala uplatňovať 75-percentná daň, pretože nie je možné mať taký vysoký zárobok,” takto ohlásil svoj bič na bohatých v prime-time vysielaní v národnej telvízii Hollande. Podľa neho bohatí ľudia nemôžu „zarábať ročne to, čo dá človek s minimálnym platom dokopy za 100 rokov“.
Podľa prvých odhadov, ktoré sa zatiaľ značne líšia, by sa mohlo vysoké zdanenie dotknúť od 7- do 30-tisíc osôb, ktoré presahujú tento príjem. S týmto percentom by Francúzsko vysoko prekročilo aj európsky rekord zdanenia príjmu vo Švédsku, kde z príjmu dania až 56,55 percenta. Ak by nápad Hollanda prešiel, francúzska štátna kasa by si možno prišla na 200 až 250 miliónov eur v roku. Ale možno ani nie... .bohatí za hranice
V hľadáčiku vysokého zdanenia sú najmä šéfovia spoločností, bankári, umelci – najmä herci a športovci. Hollandovi sa nepáči, že podľa údajov sa týmto ročne vyplatí v niektorých prípadoch až viac ako 4 milióny eur ročne. Tak boli hodnotení napríklad ľudia na vedúcich pozíciách na burze cenných papierov v roku 2010. Práve oblasť finančníctva zaznamenala najvyšší rast platov. Hollanda údajne tieto čísla pobúrili a chce ich príjmy skresať.
„Je to o odkaze, ktorý vysielame. Odkaz istej sociálnej kohézie. Má to aj patriotický charakter, treba prijať platenie vyšších daní, aby sa zlepšil stav krajiny," vysvetľoval. Hollande tak svoju rétoriku značne zradikalizoval a posunul doľava.
Štedrý socialista sa síce nikdy netajil zámermi prekopať Sarkozyho daňovú politiku, pri predstavovaní svojho programu koncom januára bol však líder socialistov omnoho menej radikálny, keď navrhoval zdanenie príjmu na 45 percent pre zarábajúcich od 150 000 eur ročne. Aj preto jeho najnovší nápad vyvolal v krajine nemalé prekvapenie a nelichotivé komentáre médií.
Odborníci na dane zo susedného Švajčiarska na margo týchto plánov skonštatovali, že Hollandeho „akt patriotizmu“ poženie boháčov preč do susedných krajín ako Švajčiarsko či Monako.
A čo na to prezident Nicolas Sarkozy? Ten návrh zhrozene označil za dôkaz o daňovom amatérizme protikandidáta. .zaváži hlas ľudu
Sám Sarkozy má zas iné problémy. Keď sa francúzskemu prezidentovi vyčíta nedostatok ráznosti v presadzovaní nepopulárnych reforiem, ktoré kedysi s pompou sľuboval, mimoriadne rečnícky zdatný líder pravice z pozície defenzívy argumentuje, že „sa podarilo zabrániť ekonomickej katastrofe v krajine.“
Do budúcnosti si však prezident, keby bol opätovne zvolený do úradu, pripravil poistku. Ako ohlásil v prvom predvolebnom prejave, v zložitých a nepopulárnych oblastiach, kde treba zmeny, sa bude opierať o výsledky referenda – nástroja priamej demokracie, ktorý doteraz zatracoval. „Môj projekt má jednu centrálnu myšlienku. A tou je znovu vrátiť hlas francúzskemu národu v referende. Hneď prvé by sa týkalo otázky nezamestnanosti, teda náhrady dávok v nezamestnanosti a rekvalifikácie," predstavil svoj zámer prezident. „Myslím, že najlepším spôsobom, ako prekonať blokády v našej spoločnosti, je priamo sa obrátiť na francúzsky národ,“ vyhlásil ďalej Sarkozy.
Lenže Sarkozy stavia na riskantnú kartu. Naposledy Francúzi svojim elitám odmietli schváliť európsku ústavu a taká Maastrichtská zmluva, bez ktorej si nemožno predstaviť podobu dnešnej EÚ, prešla v ľudovom hlasovaní v roku 1992 úplne tesne. Naozaj si Sarkozy myslí, že referendami zmodernizuje svoju krajinu? Alebo si len pripravuje pôdu na to, aby budúcu vinu za nedostatočné reformy zvalil na opatrný ľud? .nová tvár lídra
Prieskumy ukazujú, že takmer 40 percent Francúzov nie je rozhodnutých, komu v prvom kole volieb odovzdať svoj hlas. Sarkozy sa však predsa len trochu doťahuje na Hollandeho, podľa posledných prieskumov zaostáva pred prvým kolom o 6 percent. Ale pred oboma rivalmi sú ešte stále televízne debaty, v ktorých si vie právnik Sarkozy pripísať víťazstvá na svoju stranu. Pred 5 rokmi to potvrdil pri konfrontáciách so Segolene Royalovou, ktorá po boku silného súpera ľahko znervóznela.
Navyše, Sarkozy si v poslednom čase mení imidž – už nemá profil arogantného muža, skôr disciplinovaného a kultivovaného otca. Za zmäkčením imidžu stojí práve manželka Carla Bruniová a patrí k nemu správna proteínová diéta, šport minimálne trikrát do týždňa. Ľudskú stránku údajne ukázal, keď sa nedávno posťažoval novinárom na únavu, „pretože malá ešte málo v noci spí," jako sa vyjadril novopečený otec.
Výškou nízky, ale energiou nabitý a odhodlaný bojovník má teda napriek tomu, že mu nedávno vzhľadom na vysokú mieru nepopularity a otrávenosti Francúzov už len málokto veril, stále šancu obhájiť prezidentský úrad. A svojím obratom doľava mu trochu nešikovne pomáha aj socialistický favorit volieb Hollande. Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Minulotýždňové vystúpenie Hollanda vyvolalo mnohé pochybnosti – a to aj v samotnom tábore socialistov. „Na príjem vyše 1 milióna eur ročne by sa mala uplatňovať 75-percentná daň, pretože nie je možné mať taký vysoký zárobok,” takto ohlásil svoj bič na bohatých v prime-time vysielaní v národnej telvízii Hollande. Podľa neho bohatí ľudia nemôžu „zarábať ročne to, čo dá človek s minimálnym platom dokopy za 100 rokov“.
Podľa prvých odhadov, ktoré sa zatiaľ značne líšia, by sa mohlo vysoké zdanenie dotknúť od 7- do 30-tisíc osôb, ktoré presahujú tento príjem. S týmto percentom by Francúzsko vysoko prekročilo aj európsky rekord zdanenia príjmu vo Švédsku, kde z príjmu dania až 56,55 percenta. Ak by nápad Hollanda prešiel, francúzska štátna kasa by si možno prišla na 200 až 250 miliónov eur v roku. Ale možno ani nie... .bohatí za hranice
V hľadáčiku vysokého zdanenia sú najmä šéfovia spoločností, bankári, umelci – najmä herci a športovci. Hollandovi sa nepáči, že podľa údajov sa týmto ročne vyplatí v niektorých prípadoch až viac ako 4 milióny eur ročne. Tak boli hodnotení napríklad ľudia na vedúcich pozíciách na burze cenných papierov v roku 2010. Práve oblasť finančníctva zaznamenala najvyšší rast platov. Hollanda údajne tieto čísla pobúrili a chce ich príjmy skresať.
„Je to o odkaze, ktorý vysielame. Odkaz istej sociálnej kohézie. Má to aj patriotický charakter, treba prijať platenie vyšších daní, aby sa zlepšil stav krajiny," vysvetľoval. Hollande tak svoju rétoriku značne zradikalizoval a posunul doľava.
Štedrý socialista sa síce nikdy netajil zámermi prekopať Sarkozyho daňovú politiku, pri predstavovaní svojho programu koncom januára bol však líder socialistov omnoho menej radikálny, keď navrhoval zdanenie príjmu na 45 percent pre zarábajúcich od 150 000 eur ročne. Aj preto jeho najnovší nápad vyvolal v krajine nemalé prekvapenie a nelichotivé komentáre médií.
Odborníci na dane zo susedného Švajčiarska na margo týchto plánov skonštatovali, že Hollandeho „akt patriotizmu“ poženie boháčov preč do susedných krajín ako Švajčiarsko či Monako.
A čo na to prezident Nicolas Sarkozy? Ten návrh zhrozene označil za dôkaz o daňovom amatérizme protikandidáta. .zaváži hlas ľudu
Sám Sarkozy má zas iné problémy. Keď sa francúzskemu prezidentovi vyčíta nedostatok ráznosti v presadzovaní nepopulárnych reforiem, ktoré kedysi s pompou sľuboval, mimoriadne rečnícky zdatný líder pravice z pozície defenzívy argumentuje, že „sa podarilo zabrániť ekonomickej katastrofe v krajine.“
Do budúcnosti si však prezident, keby bol opätovne zvolený do úradu, pripravil poistku. Ako ohlásil v prvom predvolebnom prejave, v zložitých a nepopulárnych oblastiach, kde treba zmeny, sa bude opierať o výsledky referenda – nástroja priamej demokracie, ktorý doteraz zatracoval. „Môj projekt má jednu centrálnu myšlienku. A tou je znovu vrátiť hlas francúzskemu národu v referende. Hneď prvé by sa týkalo otázky nezamestnanosti, teda náhrady dávok v nezamestnanosti a rekvalifikácie," predstavil svoj zámer prezident. „Myslím, že najlepším spôsobom, ako prekonať blokády v našej spoločnosti, je priamo sa obrátiť na francúzsky národ,“ vyhlásil ďalej Sarkozy.
Lenže Sarkozy stavia na riskantnú kartu. Naposledy Francúzi svojim elitám odmietli schváliť európsku ústavu a taká Maastrichtská zmluva, bez ktorej si nemožno predstaviť podobu dnešnej EÚ, prešla v ľudovom hlasovaní v roku 1992 úplne tesne. Naozaj si Sarkozy myslí, že referendami zmodernizuje svoju krajinu? Alebo si len pripravuje pôdu na to, aby budúcu vinu za nedostatočné reformy zvalil na opatrný ľud? .nová tvár lídra
Prieskumy ukazujú, že takmer 40 percent Francúzov nie je rozhodnutých, komu v prvom kole volieb odovzdať svoj hlas. Sarkozy sa však predsa len trochu doťahuje na Hollandeho, podľa posledných prieskumov zaostáva pred prvým kolom o 6 percent. Ale pred oboma rivalmi sú ešte stále televízne debaty, v ktorých si vie právnik Sarkozy pripísať víťazstvá na svoju stranu. Pred 5 rokmi to potvrdil pri konfrontáciách so Segolene Royalovou, ktorá po boku silného súpera ľahko znervóznela.
Navyše, Sarkozy si v poslednom čase mení imidž – už nemá profil arogantného muža, skôr disciplinovaného a kultivovaného otca. Za zmäkčením imidžu stojí práve manželka Carla Bruniová a patrí k nemu správna proteínová diéta, šport minimálne trikrát do týždňa. Ľudskú stránku údajne ukázal, keď sa nedávno posťažoval novinárom na únavu, „pretože malá ešte málo v noci spí," jako sa vyjadril novopečený otec.
Výškou nízky, ale energiou nabitý a odhodlaný bojovník má teda napriek tomu, že mu nedávno vzhľadom na vysokú mieru nepopularity a otrávenosti Francúzov už len málokto veril, stále šancu obhájiť prezidentský úrad. A svojím obratom doľava mu trochu nešikovne pomáha aj socialistický favorit volieb Hollande. Autorka je spolupracovníčka .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.