Americký novinár David Brooks prišiel v roku 2000 vo svojej knihe Bobos so zaujímavou teóriou: pripomína, že hippies sa zjavili v čase, keď vzdelanie v USA ešte nebolo veľkou hodnotou.
Brooks za skvelé vyjadrenie tragického pocitu mladej generácie na počiatku 60. rokov považuje film Absolvent s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. Mladý muž, absolvent elitnej univerzity, ešte nevie, čo od života chce, ale s istotou už vie, čo nechce – „nabubrelý“ povrchný život svojich rodičov a ich priateľov, príslušníkov bielej protestantskej elity (WASP). Tak sa zrodila revolta „šesťdesiatych rokov“, ktorú Brooks považuje najmä za protest proti konvenčnému poňatiu úspechu. O vojnu vo Vietname či o sexuálnu revolúciu vraj išlo až v druhom rade. Revolta sa usilovala zničiť najmä prestíž spájanú s „waspovským“ životným štýlom, kde sa úspech meral statusom, príjmom a majetkom. Chceli zaviesť nový poriadok, ktorý by vyzdvihoval duchovné a intelektuálne ideály.
Ako sa to všetko skončilo? Podľa Brooksa tragicky: „Došlo ku skutočnému zrúteniu spoločenského poriadku s katastrofálnymi dôsledkami pre milióny ľudí. Prejavili sa prudkým nárastom rozvodovosti, kriminality, drogových závislostí a počtu detí narodených mimo manželstva.“ Najtvrdší radikáli boli dokonca presvedčení, že treba celkom skoncovať s kariérou a stiahnuť sa do malých komunít. Ale napokon predsa len zvíťazil zdravý rozum, lebo ako s láskavou iróniou píše Brooks „väčšina vysokoškolákov na kariéru nikdy nezanevrela a nehodlala vysedávať v komúnach a voňať kvetinky, chovať prasce a rozjímať o poézii.“
Rozhodujúca zmena prišla v 80. rokoch, keď hodnota dobrého vzdelania vyletela hore. O úspechu už nerozhodovalo meno a majetok rodiny. V informačnom veku prudko stúpli odmeny za nadpriemerný intelektuálny výkon, medzi dobre platenými ľuďmi sa ocitli aj absolventi humanitných odborov. Mnoho z členov vzdelanej elity nevyrazilo do sveta za peniazmi, ale peniaze si ich našli. A začali prenikať do ich mentality. „Niekedy sa zdá, že zo študentského hnutia Hnutie za slobodu slova zo 60. rokov vzišlo viac riaditeľov veľkých korporácií než z Harvard Business School,“ píše Brooks. Vzdelaní kreatívni ľudia, často bohémski založení, mali zrazu úspech i peniaze. Ale zároveň aj problém: ako uzmieriť svoj úspech a elitné postavenie so svojimi rovnostárskymi ideálmi? Brooks sa usmieva, keď vidí bohatých mladých bohémov, ktorí sa kedysi na škole naučili, že konzumerizmus je choroba, a zrazu sami seba pristihnú, že si kupujú chladničku za 3000 dolárov.
Tak vznikli bobos (Brooks sa k nim sám hlási) – buržoázni bohémovia, ktorí sú úspešní a bohatí a zároveň chcú ostať voľnomyšlienkárskymi rebelmi. „Uzmierili protiestablishmentový štýl s imperatívom veľkých korporácií tak, že v reklamách na tenisky Niké používajú verše Wiliama Burroughsa a z pesničiek Rolling Sones robia hymny svojich marketingových kampaní... (...) Tým, že sa obliekajú ako Bill Gates, ktorý si na stretnutie akcionárov pokojne vezme obnosené plátené nohavice, uzmierili študentskú módu s manažérskym postavením. Medzi vzdelanými boháčmi si nikdy nemôžete byť istí, či ste vo svete hippies alebo burzových maklérov... Hodnoty hlavného prúdu buržoáznej kultúry a hodnoty alternatívnej kultúry 60. rokov splynuli. Prinajmenšom v rámci vzdelanej triedy sa takto skončila kultúrna vojna,“ napísal vtipne Brooks vo svojej bestsellerovej knižke Bobos.
.eva Čobejová
Brooks za skvelé vyjadrenie tragického pocitu mladej generácie na počiatku 60. rokov považuje film Absolvent s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe. Mladý muž, absolvent elitnej univerzity, ešte nevie, čo od života chce, ale s istotou už vie, čo nechce – „nabubrelý“ povrchný život svojich rodičov a ich priateľov, príslušníkov bielej protestantskej elity (WASP). Tak sa zrodila revolta „šesťdesiatych rokov“, ktorú Brooks považuje najmä za protest proti konvenčnému poňatiu úspechu. O vojnu vo Vietname či o sexuálnu revolúciu vraj išlo až v druhom rade. Revolta sa usilovala zničiť najmä prestíž spájanú s „waspovským“ životným štýlom, kde sa úspech meral statusom, príjmom a majetkom. Chceli zaviesť nový poriadok, ktorý by vyzdvihoval duchovné a intelektuálne ideály.
Ako sa to všetko skončilo? Podľa Brooksa tragicky: „Došlo ku skutočnému zrúteniu spoločenského poriadku s katastrofálnymi dôsledkami pre milióny ľudí. Prejavili sa prudkým nárastom rozvodovosti, kriminality, drogových závislostí a počtu detí narodených mimo manželstva.“ Najtvrdší radikáli boli dokonca presvedčení, že treba celkom skoncovať s kariérou a stiahnuť sa do malých komunít. Ale napokon predsa len zvíťazil zdravý rozum, lebo ako s láskavou iróniou píše Brooks „väčšina vysokoškolákov na kariéru nikdy nezanevrela a nehodlala vysedávať v komúnach a voňať kvetinky, chovať prasce a rozjímať o poézii.“
Rozhodujúca zmena prišla v 80. rokoch, keď hodnota dobrého vzdelania vyletela hore. O úspechu už nerozhodovalo meno a majetok rodiny. V informačnom veku prudko stúpli odmeny za nadpriemerný intelektuálny výkon, medzi dobre platenými ľuďmi sa ocitli aj absolventi humanitných odborov. Mnoho z členov vzdelanej elity nevyrazilo do sveta za peniazmi, ale peniaze si ich našli. A začali prenikať do ich mentality. „Niekedy sa zdá, že zo študentského hnutia Hnutie za slobodu slova zo 60. rokov vzišlo viac riaditeľov veľkých korporácií než z Harvard Business School,“ píše Brooks. Vzdelaní kreatívni ľudia, často bohémski založení, mali zrazu úspech i peniaze. Ale zároveň aj problém: ako uzmieriť svoj úspech a elitné postavenie so svojimi rovnostárskymi ideálmi? Brooks sa usmieva, keď vidí bohatých mladých bohémov, ktorí sa kedysi na škole naučili, že konzumerizmus je choroba, a zrazu sami seba pristihnú, že si kupujú chladničku za 3000 dolárov.
Tak vznikli bobos (Brooks sa k nim sám hlási) – buržoázni bohémovia, ktorí sú úspešní a bohatí a zároveň chcú ostať voľnomyšlienkárskymi rebelmi. „Uzmierili protiestablishmentový štýl s imperatívom veľkých korporácií tak, že v reklamách na tenisky Niké používajú verše Wiliama Burroughsa a z pesničiek Rolling Sones robia hymny svojich marketingových kampaní... (...) Tým, že sa obliekajú ako Bill Gates, ktorý si na stretnutie akcionárov pokojne vezme obnosené plátené nohavice, uzmierili študentskú módu s manažérskym postavením. Medzi vzdelanými boháčmi si nikdy nemôžete byť istí, či ste vo svete hippies alebo burzových maklérov... Hodnoty hlavného prúdu buržoáznej kultúry a hodnoty alternatívnej kultúry 60. rokov splynuli. Prinajmenšom v rámci vzdelanej triedy sa takto skončila kultúrna vojna,“ napísal vtipne Brooks vo svojej bestsellerovej knižke Bobos.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.