Keď Whitney Houston začínala, bola rovnako nevinná ako Adele. No život s ňou zatočil tak, že v 48 rokoch zomrela. Adele je dnes na vrchole popularity, jej šesť Grammy, ktoré na galavečeri získala, to potvrdzuje. Zdá sa však, že na rozdiel od Whitney je dostatočne rozumná na to, aby sa vyhla nástrahám obrovskej popularity, ktoré zamávali s mnohými hudobníkmi.
.spevavé dieťa
V prvom rade je to normálne dievča. Nemá za sebou žiadny škandál, nespráva sa ako šibnutá, a preto nebýva častým terčom nemilosrdného britského bulváru ako napríklad Amy Winehouse. Keď zistila, že jej životný príbeh predal tabloidom jej otec, ktorý ju s mamou opustil v dvoch rokov a neskôr ju vídaval len sporadicky, zodvihlo je to zlč. A keď niečo podobné spravila aj jej babka, od zúrivosti nevyšla niekoľko dní z domu. Má to ťažké, chúďa. Nie je ľahké nebyť na očiach, keď celá pozornosť hudobného sveta je upriamená na túto statnejšiu mladú Britku, ktorá sa narodila v londýnskej štvrti Tottenham pred dvadsiatimi štyrmi rokmi. Adele je typickou „working-class“ hrdinkou z nižšej strednej vrstvy, ktorá vyrastala len s matkou po boku. V škole bola jedinou bielou žiačkou, jej priateľmi boli najmä deti z prisťahovaleckých rodín. Mala však zvlášty dar, jej rodina vedela, že vie neobyčajne pekne spievať. Keď mala jedenásť rokov, zabávala na večierku osadenstvo tým, že vedela dokonale napodobniť všetkých päť členiek Spice Girls a k tomu pridala aj Toma Jonesa! S nevšedným talentom sa dostala na prestížnu Brit School, ktorá je vlastne akousi prípravkou pre hviezdy britskej popmusic, v minulosti ju napríklad vychodili aj Amy Winehouse alebo Kate Nash. V šestnástich nahrala demo so svojimi pesničkami, ktoré kamarát poza jej chrbát zavesil na My Space. Jej hudba sa dostala k ľuďom z vydavateľstva XL Records, ktorí jej ihneď ponúkli nahrávaciu zmluvu.
Adele mala šťastie, že po nej neskôr nechňapla nejaká mamutia značka, pretože XL Records, ktorý zastupuje The White Stripes, Radiohead alebo The xx, sa vyznačuje tým, že sa veľmi poctivo stará o svojich umelcov, čo u veľkých firiem nie je vôbec zvykom. Jej debutový album 19 (2008) sa stal okamžite hitom a predalo sa z neho dva milióny kusov, pretože sa Adele podarilo trafiť do módnej retro vlny britského soulu, ktorý vtedy produkovali Amy Winehouse a Duffy. Pomohlo je, že v Británii, ktorá je posadnutá celebritami, nebola tak na očiach ako jej slávnejšie súputníčky, ale jej talent si všimli Američania a z Grammy Awards v roku 2009 odišla s dvoma soškami. Adele bola zaskočená. Tvrdila, že počas večera sa cítila ako prekvapená vyoraná myš, ktorá sa ocitla na jednom mieste so svojimi veľkými idolmi. Tvrdila, že tam vôbec nepatrí.
.stokrát nie
S druhým albumom jej pomohol slávny producent Rick Rubin. Tento chlapík s výzorom niekde medzi budhom a záhradným trpaslíkom, ktorý sa preslávil spoluprácou s Johnny Cashom alebo Red Hot Chili Peppers, ihneď pochopil, že jej sila spočíva v starosvetskosti a odmietol jej nové pesničky zabaliť do moderného hitparádového zvuku, pretože nechcel narušiť intimitu jej prekrásneho hlasu. Hudobní teoteritici ho označujú slovom „contralto“, čo je odborný výraz pre nízko položený ženský hlas, ale pôvab Adelinho spevu, ktorý občas zachrapčí, je v tom, že znie akoby sa rozhodla spievať hneď po dlhej hýrivej noci. Druhý album 21 (2011) bol ešte úspešnejší ako predošlý (doteraz sa z neho predalo 5 miliónov kusov), a to aj vďaka úvodnému singlu Rolling Into Deep, ktorý by v šesťdesiatych rokoch mohli spievať popové divy ako Dusty Springfield alebo Shirley Basey. Najväčším hitom z albumu sa nakoniec stal „cajdák" Someone Like You, ktorý podobne ako väčšina pesničiek na albume spadá do kategórie „break-up song“ čiže pesničiek, v ktorých sa speváčka vyrovnáva s rozchodom so svojím bývalým priateľom. Koncom minulého roka ju nominovali na šesť cien Grammy v hlavných kategóriách a všetky premenila na víťazstvo.
Namiesto toho, aby sa Adele pýšila tým, že sa jej podarilo dobyť celý svet, pre NME vyhlásila: „I wanted fuck off for four or five years,“ čo by sa v slušnosti dalo preložiť, že na ďalšie štyri až päť rokov si dá pauzu. Vraj hudba a sláva jej ničia vzťahy a ona chce točiť len veselé, a nie rozchodovné albumy. Napriek tomu, že na svojom imidži za posledný rok popracovala, zostáva klasickou Britku. Ukecanou a hlučnou, používajúcou slová ako „fuck“ a „shit“ ako na bežiacom páse. Dlho sa nestarala o svoju nadváhu, pretože radšej šla s kamarátmi do pubu ako do fitness centra. Je hrdá na svoj pôvod. Keď jej britský premiér David Cameron zablahoželal k obrovskému úspechu s tým, že Briti môžu byť v týchto ťažkých časoch na ňu hrdí, odkázala mu, že nech sa stará o seba. Ona a jej rodina vždy volili labouristov.
Na to, že má iba 24 rokov, je aj dostatočne prezieravá a dáva si pozor, aby neskončila ako jej kamarátka Amy. Odmieta robiť veľa rozhovorov, pretože nie je dobré, keď je hudobník úplne všade. Odmieta ponuky na reklamy, pretože podľa nej nie je správne, keď umelci zapredajú svoju tvár na komerčné účely. Odmieta vystupovať na veľkých festivaloch, pretože kto by v slnku alebo daždi počúval jej klavírne balady. Odmieta, aby sa pod jej menom vydávali de luxe edície jej albumov s rôznymi b-stranami singlov a demoverziami, pretože podľa nej sú tieto druhoradé nahrávky podvodom na fanúšikov. Odmieta vystupovať vo veľkých halách, pretože sa z jej hudby vytráca intimita. „Radšej budem hrávať dvanásť rokov v bare, ako by som mala urobiť jeden koncert v londýnskej aréne. Spravila som niekoľko dôležitých rozhodnutí, a nie všetkých ľudí zo šoubiznisu to potešilo. Myslia si, že som bláznivá,“ povedala magazínu Q.
.invázia do USA
Kedy sa naposledy podarilo britským hudobníkom dobyť Ameriku? Bolo to ešte v osemdesiatych rokoch, keď si srdcia amerických tínedžerov získali Duran Duran a Depeche Mode. Potom dlho nič. Skúšali to Oasis alebo Robbie Williams, ale bez úspechu, pretože Američania nemali nikdy radi veľkohubých sebavedomých „frackov" z anglických ostrovov. Ani Amy Winehouse, ktorá zomrela minulý rok, sa do Ameriky poriadne nedostala, zabránili jej v tom drogy.
Vďaka Adele sa to konečne podarilo. Pre mnohých fanúšikov a kritikov je dôkazom, že popová hudba môže byť dobrá a úspešná zároveň aj bez toho, aby útočila na prvú signálnu sústavu. Keď je človek prirodzene talentovaný, nepotrebuje prezieravú marketingovú stratégiu. Na rozdiel od Lady Gaga, Adele nemusí šokovať a byť nasilu kontroverzná, aby sa jej albumy predávali. Adele stačí len skladať a spievať svoje pesničky. Ešte stále je príliš mladá na to, aby sme vedeli predpovedať jej budúcnosť, pretože nikde nie je napísané, že nemusí skončiť ako Whitney Houston. Sláva si rada vyberá svoje obete, ale u Adele cítiť, že od nej nie je závislá. „Som dievča, ktorá nemá potuchy, čo sa okolo nej deje,“ odpovedala na otázku britského hudobného mesačníka Q.
.spevavé dieťa
V prvom rade je to normálne dievča. Nemá za sebou žiadny škandál, nespráva sa ako šibnutá, a preto nebýva častým terčom nemilosrdného britského bulváru ako napríklad Amy Winehouse. Keď zistila, že jej životný príbeh predal tabloidom jej otec, ktorý ju s mamou opustil v dvoch rokov a neskôr ju vídaval len sporadicky, zodvihlo je to zlč. A keď niečo podobné spravila aj jej babka, od zúrivosti nevyšla niekoľko dní z domu. Má to ťažké, chúďa. Nie je ľahké nebyť na očiach, keď celá pozornosť hudobného sveta je upriamená na túto statnejšiu mladú Britku, ktorá sa narodila v londýnskej štvrti Tottenham pred dvadsiatimi štyrmi rokmi. Adele je typickou „working-class“ hrdinkou z nižšej strednej vrstvy, ktorá vyrastala len s matkou po boku. V škole bola jedinou bielou žiačkou, jej priateľmi boli najmä deti z prisťahovaleckých rodín. Mala však zvlášty dar, jej rodina vedela, že vie neobyčajne pekne spievať. Keď mala jedenásť rokov, zabávala na večierku osadenstvo tým, že vedela dokonale napodobniť všetkých päť členiek Spice Girls a k tomu pridala aj Toma Jonesa! S nevšedným talentom sa dostala na prestížnu Brit School, ktorá je vlastne akousi prípravkou pre hviezdy britskej popmusic, v minulosti ju napríklad vychodili aj Amy Winehouse alebo Kate Nash. V šestnástich nahrala demo so svojimi pesničkami, ktoré kamarát poza jej chrbát zavesil na My Space. Jej hudba sa dostala k ľuďom z vydavateľstva XL Records, ktorí jej ihneď ponúkli nahrávaciu zmluvu.
Adele mala šťastie, že po nej neskôr nechňapla nejaká mamutia značka, pretože XL Records, ktorý zastupuje The White Stripes, Radiohead alebo The xx, sa vyznačuje tým, že sa veľmi poctivo stará o svojich umelcov, čo u veľkých firiem nie je vôbec zvykom. Jej debutový album 19 (2008) sa stal okamžite hitom a predalo sa z neho dva milióny kusov, pretože sa Adele podarilo trafiť do módnej retro vlny britského soulu, ktorý vtedy produkovali Amy Winehouse a Duffy. Pomohlo je, že v Británii, ktorá je posadnutá celebritami, nebola tak na očiach ako jej slávnejšie súputníčky, ale jej talent si všimli Američania a z Grammy Awards v roku 2009 odišla s dvoma soškami. Adele bola zaskočená. Tvrdila, že počas večera sa cítila ako prekvapená vyoraná myš, ktorá sa ocitla na jednom mieste so svojimi veľkými idolmi. Tvrdila, že tam vôbec nepatrí.
.stokrát nie
S druhým albumom jej pomohol slávny producent Rick Rubin. Tento chlapík s výzorom niekde medzi budhom a záhradným trpaslíkom, ktorý sa preslávil spoluprácou s Johnny Cashom alebo Red Hot Chili Peppers, ihneď pochopil, že jej sila spočíva v starosvetskosti a odmietol jej nové pesničky zabaliť do moderného hitparádového zvuku, pretože nechcel narušiť intimitu jej prekrásneho hlasu. Hudobní teoteritici ho označujú slovom „contralto“, čo je odborný výraz pre nízko položený ženský hlas, ale pôvab Adelinho spevu, ktorý občas zachrapčí, je v tom, že znie akoby sa rozhodla spievať hneď po dlhej hýrivej noci. Druhý album 21 (2011) bol ešte úspešnejší ako predošlý (doteraz sa z neho predalo 5 miliónov kusov), a to aj vďaka úvodnému singlu Rolling Into Deep, ktorý by v šesťdesiatych rokoch mohli spievať popové divy ako Dusty Springfield alebo Shirley Basey. Najväčším hitom z albumu sa nakoniec stal „cajdák" Someone Like You, ktorý podobne ako väčšina pesničiek na albume spadá do kategórie „break-up song“ čiže pesničiek, v ktorých sa speváčka vyrovnáva s rozchodom so svojím bývalým priateľom. Koncom minulého roka ju nominovali na šesť cien Grammy v hlavných kategóriách a všetky premenila na víťazstvo.
Namiesto toho, aby sa Adele pýšila tým, že sa jej podarilo dobyť celý svet, pre NME vyhlásila: „I wanted fuck off for four or five years,“ čo by sa v slušnosti dalo preložiť, že na ďalšie štyri až päť rokov si dá pauzu. Vraj hudba a sláva jej ničia vzťahy a ona chce točiť len veselé, a nie rozchodovné albumy. Napriek tomu, že na svojom imidži za posledný rok popracovala, zostáva klasickou Britku. Ukecanou a hlučnou, používajúcou slová ako „fuck“ a „shit“ ako na bežiacom páse. Dlho sa nestarala o svoju nadváhu, pretože radšej šla s kamarátmi do pubu ako do fitness centra. Je hrdá na svoj pôvod. Keď jej britský premiér David Cameron zablahoželal k obrovskému úspechu s tým, že Briti môžu byť v týchto ťažkých časoch na ňu hrdí, odkázala mu, že nech sa stará o seba. Ona a jej rodina vždy volili labouristov.
Na to, že má iba 24 rokov, je aj dostatočne prezieravá a dáva si pozor, aby neskončila ako jej kamarátka Amy. Odmieta robiť veľa rozhovorov, pretože nie je dobré, keď je hudobník úplne všade. Odmieta ponuky na reklamy, pretože podľa nej nie je správne, keď umelci zapredajú svoju tvár na komerčné účely. Odmieta vystupovať na veľkých festivaloch, pretože kto by v slnku alebo daždi počúval jej klavírne balady. Odmieta, aby sa pod jej menom vydávali de luxe edície jej albumov s rôznymi b-stranami singlov a demoverziami, pretože podľa nej sú tieto druhoradé nahrávky podvodom na fanúšikov. Odmieta vystupovať vo veľkých halách, pretože sa z jej hudby vytráca intimita. „Radšej budem hrávať dvanásť rokov v bare, ako by som mala urobiť jeden koncert v londýnskej aréne. Spravila som niekoľko dôležitých rozhodnutí, a nie všetkých ľudí zo šoubiznisu to potešilo. Myslia si, že som bláznivá,“ povedala magazínu Q.
.invázia do USA
Kedy sa naposledy podarilo britským hudobníkom dobyť Ameriku? Bolo to ešte v osemdesiatych rokoch, keď si srdcia amerických tínedžerov získali Duran Duran a Depeche Mode. Potom dlho nič. Skúšali to Oasis alebo Robbie Williams, ale bez úspechu, pretože Američania nemali nikdy radi veľkohubých sebavedomých „frackov" z anglických ostrovov. Ani Amy Winehouse, ktorá zomrela minulý rok, sa do Ameriky poriadne nedostala, zabránili jej v tom drogy.
Vďaka Adele sa to konečne podarilo. Pre mnohých fanúšikov a kritikov je dôkazom, že popová hudba môže byť dobrá a úspešná zároveň aj bez toho, aby útočila na prvú signálnu sústavu. Keď je človek prirodzene talentovaný, nepotrebuje prezieravú marketingovú stratégiu. Na rozdiel od Lady Gaga, Adele nemusí šokovať a byť nasilu kontroverzná, aby sa jej albumy predávali. Adele stačí len skladať a spievať svoje pesničky. Ešte stále je príliš mladá na to, aby sme vedeli predpovedať jej budúcnosť, pretože nikde nie je napísané, že nemusí skončiť ako Whitney Houston. Sláva si rada vyberá svoje obete, ale u Adele cítiť, že od nej nie je závislá. „Som dievča, ktorá nemá potuchy, čo sa okolo nej deje,“ odpovedala na otázku britského hudobného mesačníka Q.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.