Lana Del Rey: Born To Die (Universal)
Odhliadnuc od Lizzy Grant, tvorkyne fiktívnej Lany Del Rey, amerického sna vzostupu z ničoho a pomalému pádu, dostávame na debute Born To Die štylizovanú femme fatale vystrihnutú z napodobeniny Davida Lyncha. Chvíľami ospevuje peniaze, ktoré „sú jediný dôvod, pre ktorý žijeme,” neskôr však žije pre zlých mužov, ktorí žijú pre ňu. Sladkasté sláčiky v nekonzistentnom spolužití s hip-hopom nasiaknutými beatmi však výrazne prevládajú nad zasnenou originalitou Video Games a Blue Jeans. Niekoľko chytľavých melódií a nákazlivá pozlátka Hollywoodu šesťdesiatych rokov nevyvážia textovú povrchnosť, všadeprítomný sex, drogy a citovú vyprahnutosť Del Rey. Azda najväčším problémom BTD je fakt, že nie je ani taký zlý, ako kritici očakávali, no rozhodne nenapĺňa očakávania priaznivcov jej starosvetsky vyfabrikovaného poňatia popu. Miesto kontroverznosti na spôsob Kanye Westa tak dostávame nudnú šedivosť.
2/5
.tomáš Slaninka
June Tabor & Oysterband: Ragged Kingdom (Topic Records)
Vari pred 20 rokmi koncertovali na bratislavskom amfiteátri Oysterband, jedna z najlepších anglických folk-rockových skupín. (Pre hŕstku divákov). Nedávno bol jej najnovší album Ragged Kingdom ohodnotený britským časopisom fRoots ako „Album Of The Year 2011“. Kritici teda neocenili ťažké umenie, ale ľahko spevné pesničky. Napríklad folkovú verziu alternatívneho evergreenu Love Will Tear Us Apart (Joy Division). Text tejto piesne si vložila do úst speváčka June Tabor, a to znamená, že zimomriavky na našich telách sú takmer zaručené. Oysterband urobili dobre, že si túto folkovú veteránku prizvali znova na nahrávanie. Jej hlas ladí so spevom Johna Jonesa, ich speváka a hráča na melodeon. Napokon, tak ako všetko na tomto albume. Ladnosť mnohí pokladajú za znak konvenčnosti, no táto ladnosť konvenčne nevyznieva.
4/5
.miro Potoček
Rôzni umelci: Backyard (Morr Music)
Celý minulý rok zbieral ceny na filmových festivaloch po celom svete, aby nakoniec na oficiálnom DVD nosiči vyšiel hudobný dokument Backyard. Na jeho začiatku bol prostý nápad, ktorý dostal Árni Rúnar Hlóðversson a jeho partnerka Lóa Hlín Hjálmtýsdóttir (čiže jadro kapely FM Belfast): keďže si búdu za ich domom prerobili na „štúdio", pozvú niekoľko kapiel, všetkých susedov a v jedno popoludnie si spolu urobia malú párty na „zadnom dvore". Dozvedel sa o tom režisér Árni Sveinsson a o príjemnom reykjavíckom popoludní nakrútil dokument. Výsledok je mimoriadne pôsobivý. Deväť kapiel (medzi nimi múm, FM Belfast, Reykjavík! či Sin Fang) zahrá deväť skvelých pesničiek, každý povie niečo o sebe, všetko spolu to vypovedá veľa o Reykjavíku, o jeho obyvateľoch a muzikantoch, o tom, že podstatou „islandskej scény" nie je nič iné než priateľská komunita ľudí, ktorí milujú hudbu. Je to prosté a zázračné.
5/5
.juraj Kušnierik
Errors: Have some faith in magic (Rock action)
Štvorica indie mašinkárov z Glasgowa sa krátko po nahraní prvých trackov v spálni jedného z členov dostala do povedomia prestížneho labelu Rock Action, vedeného ľuďmi z kapely Mogwai. Odvtedy uplynulo osem rokov, počas ktorých Errors vydali dve platne a stihli si zahrať so zvučnými menami ako Underworld, ¡Forward, Russia! či 65daysofstatic. Na novej nahrávke ďalej rozvíjajú postrockové harmónie (Blank Media), hrajú temnejšie tanečné (Pleasure Palaces) i zádumčivejšie electro (Canon), navodzujú monumentálnu atmosféru spájajúcu elektronickú dynamiku so zborovým spevom (Earthscore), alebo sa len tak detsky tešia z rozmanitých spojení gitár, klávesov, bicích a škatuliek (The Knock). Rozmanitá platňa so súčasným zvukom, kde jednotlivé skladby odhalia celú krásu až pri viacnásobnom vypočutí. Errors, u nás takmer neznámi, si ho však zaslúžia.
5/5
.matej Lauko
Odhliadnuc od Lizzy Grant, tvorkyne fiktívnej Lany Del Rey, amerického sna vzostupu z ničoho a pomalému pádu, dostávame na debute Born To Die štylizovanú femme fatale vystrihnutú z napodobeniny Davida Lyncha. Chvíľami ospevuje peniaze, ktoré „sú jediný dôvod, pre ktorý žijeme,” neskôr však žije pre zlých mužov, ktorí žijú pre ňu. Sladkasté sláčiky v nekonzistentnom spolužití s hip-hopom nasiaknutými beatmi však výrazne prevládajú nad zasnenou originalitou Video Games a Blue Jeans. Niekoľko chytľavých melódií a nákazlivá pozlátka Hollywoodu šesťdesiatych rokov nevyvážia textovú povrchnosť, všadeprítomný sex, drogy a citovú vyprahnutosť Del Rey. Azda najväčším problémom BTD je fakt, že nie je ani taký zlý, ako kritici očakávali, no rozhodne nenapĺňa očakávania priaznivcov jej starosvetsky vyfabrikovaného poňatia popu. Miesto kontroverznosti na spôsob Kanye Westa tak dostávame nudnú šedivosť.
2/5
.tomáš Slaninka
June Tabor & Oysterband: Ragged Kingdom (Topic Records)
Vari pred 20 rokmi koncertovali na bratislavskom amfiteátri Oysterband, jedna z najlepších anglických folk-rockových skupín. (Pre hŕstku divákov). Nedávno bol jej najnovší album Ragged Kingdom ohodnotený britským časopisom fRoots ako „Album Of The Year 2011“. Kritici teda neocenili ťažké umenie, ale ľahko spevné pesničky. Napríklad folkovú verziu alternatívneho evergreenu Love Will Tear Us Apart (Joy Division). Text tejto piesne si vložila do úst speváčka June Tabor, a to znamená, že zimomriavky na našich telách sú takmer zaručené. Oysterband urobili dobre, že si túto folkovú veteránku prizvali znova na nahrávanie. Jej hlas ladí so spevom Johna Jonesa, ich speváka a hráča na melodeon. Napokon, tak ako všetko na tomto albume. Ladnosť mnohí pokladajú za znak konvenčnosti, no táto ladnosť konvenčne nevyznieva.
4/5
.miro Potoček
Rôzni umelci: Backyard (Morr Music)
Celý minulý rok zbieral ceny na filmových festivaloch po celom svete, aby nakoniec na oficiálnom DVD nosiči vyšiel hudobný dokument Backyard. Na jeho začiatku bol prostý nápad, ktorý dostal Árni Rúnar Hlóðversson a jeho partnerka Lóa Hlín Hjálmtýsdóttir (čiže jadro kapely FM Belfast): keďže si búdu za ich domom prerobili na „štúdio", pozvú niekoľko kapiel, všetkých susedov a v jedno popoludnie si spolu urobia malú párty na „zadnom dvore". Dozvedel sa o tom režisér Árni Sveinsson a o príjemnom reykjavíckom popoludní nakrútil dokument. Výsledok je mimoriadne pôsobivý. Deväť kapiel (medzi nimi múm, FM Belfast, Reykjavík! či Sin Fang) zahrá deväť skvelých pesničiek, každý povie niečo o sebe, všetko spolu to vypovedá veľa o Reykjavíku, o jeho obyvateľoch a muzikantoch, o tom, že podstatou „islandskej scény" nie je nič iné než priateľská komunita ľudí, ktorí milujú hudbu. Je to prosté a zázračné.
5/5
.juraj Kušnierik
Errors: Have some faith in magic (Rock action)
Štvorica indie mašinkárov z Glasgowa sa krátko po nahraní prvých trackov v spálni jedného z členov dostala do povedomia prestížneho labelu Rock Action, vedeného ľuďmi z kapely Mogwai. Odvtedy uplynulo osem rokov, počas ktorých Errors vydali dve platne a stihli si zahrať so zvučnými menami ako Underworld, ¡Forward, Russia! či 65daysofstatic. Na novej nahrávke ďalej rozvíjajú postrockové harmónie (Blank Media), hrajú temnejšie tanečné (Pleasure Palaces) i zádumčivejšie electro (Canon), navodzujú monumentálnu atmosféru spájajúcu elektronickú dynamiku so zborovým spevom (Earthscore), alebo sa len tak detsky tešia z rozmanitých spojení gitár, klávesov, bicích a škatuliek (The Knock). Rozmanitá platňa so súčasným zvukom, kde jednotlivé skladby odhalia celú krásu až pri viacnásobnom vypočutí. Errors, u nás takmer neznámi, si ho však zaslúžia.
5/5
.matej Lauko
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.