Teta bola extravagantná operná speváčka, obliekala sa ako straka a mame sa to všetko zdalo nevkusné a nikdy sa jej nič nepáčilo, zato mne sa páčilo úplne všetko. Čokolády boli zabalené v balíčku po šiestich kusoch. Modrá (mliečna), červená (s hrozienkami), zelená (oriešková), žltá (biela, moja obľúbená), čierna (horká), a ružová (jahodová). Niekedy teta napísala, že sú všetky pre nás, niekedy napísala, že sa máme podeliť aj so sesternicami. V tom prípade išli minimálne tri z tých 6 pokladov do Lednických Rovní, kde žila ďalšia časť našej megarodiny. Čokoláda však bola príliš vzácna, aby sa jedla len tak, ako hocijaká iná každodenná slovenská čokoláda. Toto bola švajčiarska čokoláda. S Alpami na obrázku. Dávno predtým, ako si mohla nižšia stredná trieda dovoliť Milku. Dokázala by som pre ňu vraždiť. Bola pre mňa synonymom Západu, bohatstva, hojnosti a spokojnosti. Keď som potom vo svojich 16 rokoch bola navštíviť tetu vo Švajčiarsku, padla mi v hypermarkete sánka. Toto bola najlacnejšia možná švajčiarska čokoláda, ktorá bola vždy nahádzaná vo výpredajových košoch pri pokladni. Padli mi sny. Tak ako šperky po tete, ktoré nikdy neboli zlaté, ani táto čokoláda nebola top trieda. Vždy si na to spomeniem, keď nosím mojim deťom do decáku čokoládu Dairy Milk. Predražená a na míle vzdialená od anglického originálu. Ale deti by pre ňu aj do priepasti skočili a nič ich viac nepoteší. Podobne ako dve malé dievčatká Sanvi a Shrushti – deti mojich dvoch indických „bratov”. Sú to 3-ročné baby, čo vyrastajú v rodine, ktorá ma reštiku, plážové chatky aj malý obchodík. Obchodík s coca colou, zmrzlinkami a aj...čokoládkou. Sanvi, tá mladšia, mala zuby len rok. Potom jej ich rozožrala čokina. Shrushti je na najlepšej ceste k totálnej anorexii – neje žiadne iné jedlo, nechce ryžu, nechce rybičky, iba občas si dá čokoládu alebo zmrzku. Čo je na tých sladkostiach také vábivé? Keď jedna dievčina, žijúca s domorodcami v Amazóníí, doniesla domácim ochutnať sardinky, skoro sa povracali a nechápali, ako môžeme jesť niečo...slané! Veď to churí ako jed! Keď však vytiahla čokoládu, celý kmeň jej padol k nohám. Tak ako ja som padla na kolená, keď som chcela švajčiarsku čokoládu zo šuplíka s ponožkami, tak ako Sanvi aj Shrusti sa rozmaznane hádžu o zem (teda o piesok), keď im tatinovia chcú zatrhnúť biely jed. Čokoláda, napriek všetkému, vždy vyhráva. A moje deti v sirotinci, tie duše čisté, mi minule vrátili zvyšnú Dairy Milk čokoládku. Zle som to vyrátala a kúpila o jednu viac. Dala som im celé vrecko, nech si rozdelia...a ony mi doniesli, pokorne a vyrovnane, zvyšný kus. Rozdelila som im ho po štvorčekoch, ktoré si ešte prehryzávali napoly, aby sa ušlo každému.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.