Ustavične sa pri pravidelných účastiach na veľtrhu cestovného ruchu Ferienmesse vo Viedni presviedčam, že tú možnosť nikto akosi nechce, alebo nevie využiť. V susednom Rakúsku sa cestovný ruch už dlhodobo podieľa na tvorbe HDP výškou približne 20 percent, u nás sú to asi 2 percentá. A pritom cestovný ruch môže zabezpečiť zamestnanosť v regiónoch, kam nepríde žiadny výrobca automobilov či televíznych obrazoviek.
V žiadnej krajine Európskej únie nie je tento rezort tak finančne poddimenzovaný ako u nás. Na podporu cestovného ruchu čerpáme len prostriedky z eurofondov, priamo zo štátneho rozpočtu nedostal cestovný ruch na svoj rozvoj mnoho rokov ani jedno euro. A to ani v časoch hospodárskej konjunktúry. No nielen vo financiách je problém. Vždy a všetko závisí od ľudí. V tomto prípade od príslušného ministerstva a od Slovenskej agentúry cestovného ruchu (SACR), na čele ktorej sa stále striedajú politickí nominanti.
Natíska sa otázka, čo vlastne ľudia v SACR robia. To zlepšenie, ktoré nastalo pri slovenskej prezentácii vo Viedni v porovnaní s minulým rokom, je možno na dva týždne práce.
.skromné zlepšenie
Treba objektívne povedať, že oproti minulému roku sa prezentácia Slovenska zlepšila aspoň vo vizuálnom podaní výstavného priestoru. Už to neboli tie nevkusné biele panely, ale na čelnej strane bola fotografia Slovenska. Návštevník si teda mohol už z niekoľkých metrov všimnúť, že sme tam predsa skromne skrytí pri stene. No Slovensko o sebe neponúka ani jeden jediný komplexný informačný materiál. Ponúkané prospekty majú slabú výpovednú hodnotu o krajine či o danom regióne s informáciami o možnostiach poznávania, bývania či službách. Návštevník dostával najmä materiál, ktorý sa ponúkal už pred rokmi. Prezentovalo sa tam mesto Košice ako Kultúrne mesto Európy 2013. Prítomná hosteska rozprávala iba lámanou nemčinou, radšej sa prihovárala po anglicky. To však na rakúskych návštevníkov najmä staršej generácie vôbec neplatí. Najväčšiu pozornosť z našich šiestich vystavovateľov vzbudzovala pani z Pezinka, oblečená v ľudovom kroji, ktorá ponúkala okoloidúcim malokarpatské víno a slovenskú ľudovú majoliku.
Keď som sa pristavil pri neďalekom stánku Českej republiky, až som musel v duchu zaplakať pri pomyslení na náš stánok. Česi už tradične mali stánok inšpirovaný stánkom Nemecka spred mnohých rokov.
Na veľkej ploche v tvare uzavretého štvorca ponúkal po nemecky hovoriaci personál množstvo propagačného materiálu a informácií v nemeckom jazyku. Okrem toho mali naši západní susedia priamo v stánku reštauráciu, kde konzumovalo najmenej 30 návštevníkov. No a pre okoloidúcich ponúkali Česi trdelník. Áno, ten produkt, ktorý má Slovensko v rámci Európskej únie zaregistrovaný ako originálny produkt. Je to na smiech aj do plaču, že už od roku 2009 trdelník vo svojom stánku vo Viedni pravidelne pečú a predávajú za 4 eurá Maďari. A Slováci sa len prizerajú. Ak by sme s predajom trdelníkov začali nabudúce aj my, vyzeralo by to už viac ako divne. Vlak sme už zmeškali.
.predbehnú nás Rumuni?
Ale sú takí, ktorí sa poučiť vedia. Treba spomenúť Rumunsko, ktoré tiež okopírovalo spôsob vystavovania od Nemcov a zriadili si stánok, ktorého účelnosť je rokmi odskúšaná. Rumuni ponúkali množstvo materiálov a informácii. Pred tromi rokmi boli dokonca partnerským vystavovateľom na Ferienmesse – to znamená vystavovateľom, na ktorého sa sústredila najväčšia pozornosť.
Tento rok to boli Turci, ktorí už tradične boli veľmi dobrí. Vizuálne najpôsobivejší stánok mali Maďari. Tí už dlhé roky vedia, ako treba prezentovať svoju krajinu v zahraničí. Kto neverí, nech sa príde pozrieť na výstavu Slovakiatour v Bratislave. Budú určite aj tam.
Výsledkom našej úbohej prezentácie je neponúkanie krajiny v katalógoch zahraničných touroperátorov, ktorí organizujú zájazdy pre svojich klientov do stredoeurópskeho regiónu. Štandardne sú ponúkané Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Pribudlo Rumunsko a Bulharsko – dokonca už viacej vidieť v katalógoch aj Gruzínsko, Arménsko či Kazachstan. Len Slovensko sa stále zmieta v bolestivých kŕčoch. Jeden sa vyhovára na druhého a karavána neschopnosti ide ďalej.
Autor pôsobí v cestovnom ruchu.
V žiadnej krajine Európskej únie nie je tento rezort tak finančne poddimenzovaný ako u nás. Na podporu cestovného ruchu čerpáme len prostriedky z eurofondov, priamo zo štátneho rozpočtu nedostal cestovný ruch na svoj rozvoj mnoho rokov ani jedno euro. A to ani v časoch hospodárskej konjunktúry. No nielen vo financiách je problém. Vždy a všetko závisí od ľudí. V tomto prípade od príslušného ministerstva a od Slovenskej agentúry cestovného ruchu (SACR), na čele ktorej sa stále striedajú politickí nominanti.
Natíska sa otázka, čo vlastne ľudia v SACR robia. To zlepšenie, ktoré nastalo pri slovenskej prezentácii vo Viedni v porovnaní s minulým rokom, je možno na dva týždne práce.
.skromné zlepšenie
Treba objektívne povedať, že oproti minulému roku sa prezentácia Slovenska zlepšila aspoň vo vizuálnom podaní výstavného priestoru. Už to neboli tie nevkusné biele panely, ale na čelnej strane bola fotografia Slovenska. Návštevník si teda mohol už z niekoľkých metrov všimnúť, že sme tam predsa skromne skrytí pri stene. No Slovensko o sebe neponúka ani jeden jediný komplexný informačný materiál. Ponúkané prospekty majú slabú výpovednú hodnotu o krajine či o danom regióne s informáciami o možnostiach poznávania, bývania či službách. Návštevník dostával najmä materiál, ktorý sa ponúkal už pred rokmi. Prezentovalo sa tam mesto Košice ako Kultúrne mesto Európy 2013. Prítomná hosteska rozprávala iba lámanou nemčinou, radšej sa prihovárala po anglicky. To však na rakúskych návštevníkov najmä staršej generácie vôbec neplatí. Najväčšiu pozornosť z našich šiestich vystavovateľov vzbudzovala pani z Pezinka, oblečená v ľudovom kroji, ktorá ponúkala okoloidúcim malokarpatské víno a slovenskú ľudovú majoliku.
Keď som sa pristavil pri neďalekom stánku Českej republiky, až som musel v duchu zaplakať pri pomyslení na náš stánok. Česi už tradične mali stánok inšpirovaný stánkom Nemecka spred mnohých rokov.
Na veľkej ploche v tvare uzavretého štvorca ponúkal po nemecky hovoriaci personál množstvo propagačného materiálu a informácií v nemeckom jazyku. Okrem toho mali naši západní susedia priamo v stánku reštauráciu, kde konzumovalo najmenej 30 návštevníkov. No a pre okoloidúcich ponúkali Česi trdelník. Áno, ten produkt, ktorý má Slovensko v rámci Európskej únie zaregistrovaný ako originálny produkt. Je to na smiech aj do plaču, že už od roku 2009 trdelník vo svojom stánku vo Viedni pravidelne pečú a predávajú za 4 eurá Maďari. A Slováci sa len prizerajú. Ak by sme s predajom trdelníkov začali nabudúce aj my, vyzeralo by to už viac ako divne. Vlak sme už zmeškali.
.predbehnú nás Rumuni?
Ale sú takí, ktorí sa poučiť vedia. Treba spomenúť Rumunsko, ktoré tiež okopírovalo spôsob vystavovania od Nemcov a zriadili si stánok, ktorého účelnosť je rokmi odskúšaná. Rumuni ponúkali množstvo materiálov a informácii. Pred tromi rokmi boli dokonca partnerským vystavovateľom na Ferienmesse – to znamená vystavovateľom, na ktorého sa sústredila najväčšia pozornosť.
Tento rok to boli Turci, ktorí už tradične boli veľmi dobrí. Vizuálne najpôsobivejší stánok mali Maďari. Tí už dlhé roky vedia, ako treba prezentovať svoju krajinu v zahraničí. Kto neverí, nech sa príde pozrieť na výstavu Slovakiatour v Bratislave. Budú určite aj tam.
Výsledkom našej úbohej prezentácie je neponúkanie krajiny v katalógoch zahraničných touroperátorov, ktorí organizujú zájazdy pre svojich klientov do stredoeurópskeho regiónu. Štandardne sú ponúkané Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Pribudlo Rumunsko a Bulharsko – dokonca už viacej vidieť v katalógoch aj Gruzínsko, Arménsko či Kazachstan. Len Slovensko sa stále zmieta v bolestivých kŕčoch. Jeden sa vyhovára na druhého a karavána neschopnosti ide ďalej.
Autor pôsobí v cestovnom ruchu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.