TELEVÍZIE Prečo do toho televízie idú?
Výrazy „occupy hocičo” či „sme 99 %” patrili v Amerike medzi slová uplynulého roka. Nečudo, že jedno z nich je hviezdou našej volebnej kampane. Okupácia to nie je, pretože zorganizovať ju a vyzerať pri tom autenticky je trochu na dlhé lakte. Ale produkovať jedno ťažkotonážne populistické heslo za druhým komplikované nie je. Doteraz sa zdalo, že komplikované je tieto heslá dostať do 99 % sponzorských odkazov dvoch najsledovanejších televíznych staníc v čase, keď to ostatní súperi vo volebnej kampani považujú za porušenie zákona. Najširšia masa by mala v tieto dni potlačiť myšlienky na to, kto sú tí ľudia s takými sympatickými názormi. Pri sledovaní Farmára a Bez servítky by ich mali trápiť dve veci. Napríklad že jedným z prvých krokov politického zoskupenia s názvom 99 % je obchádzanie zákona vo veľkom. Ak nie priamo jeho porušenie. A druhá vec, odkiaľ asi tak má toto ľudové zoskupenie nespokojných peniaze na takú drahú kampaň. Azda si to uvedomí aspoň niekoľko percent divákov.
Našťastie pre 99 %, ľudia na gaučoch pred programom Markízy a Joj tento problém neriešia. Problém by mali riešiť televízie. Napríklad, čo povedia ďalšej strane, ak privolili jednej. Čo si predstavujú na konci kampane? Tváre politikov až do marca v 100 % sponzorských odkazoch Joj a Markízy?
To nie je jediný dôsledok ich kroku. Obe televízie dobrovoľne idú do evidentne problémového obchodu. Keďže existujú rôzne právne interpretácie, budú musieť investovať energiu na ťahanice s licenčnou radou a súdmi. Združenie 99 percent ich muselo niečím skutočne hlboko presvedčiť.
.radoslav Augustín
TELEVÍZIE Seriál ČT o senioroch – zo psa ples
Na Slovensku pokus o drsný čiernohumorný sitcom z domova dôchodcov, kde by mohli konečne zažiariť naše herecké legendy, skončil pri námete. Komerčná televízia sa zľakla, že by to nebolo nič pre masového diváka, že by to bolo príliš na hrane, príliš umelecké. Česká televízia sa nezľakla a podľa scenára Ireny Obermannovej (áno, to je tá, čo písala o Havlovi Tajnú knihu) natočila seriál Život je ples. Už ten názov, kde zo psa spravili ples, však dáva tušiť, že odvážneho námetu sa zľakli dodatočne a napokon vyrobili nikoho neurážajúci paškvil, ktorý nie je ani drsný, ani vtipný a vlastne nie je ani o dôchodcoch. Tých zopár čiernych gagov, ktoré tam zostali, sa utopilo vo všeobjímajúcej láskavosti a trápnom humore. Veľká škoda, že celý seriál neostal zovretý v múroch domova dôchodcov a postavený len na jeho obyvateľoch, pretože mnohé z postáv majú komický potenciál a herečky ako Květa Fialová, Alena Vránová či Jana Štepánková by ho hravo rozvinuli, keby mali kam. Všetky mladšie postavy seriálu sú len vŕšením jedného telenovelového klišé na druhé. Časť prvých dvoch už odvysielaných dielov je vystavaná na konflikte spiatočníckej riaditeľky domova (Vilma Cibulková) a novátorského manažéra. Celkom verne to odzrkadľuje ducha samotného seriálu, kde každá odvážnejšia autorská myšlienka tvrdo narazila na skostnatenú dramaturgiu televízie.
.elena Akácsová
INTERNET Nábožné kopírovanie
Vo Švédsku je hnutie proti autorským právam už dávnejšie dosť silné. K jeho prvej línii patrí Švédska pirátska strana, ktorá vznikla pred piatimi rokmi a stále sa usiluje o zmenu legislatívneho rámca pre patenty a autorské práva. Odteraz však bude mať aj filozoficko-náboženský základ. Študent filozofie Isak Gerson vymyslel, založil a aj si registroval cirkev, ktorej podstatou je, tvrdí on, bohoslužba prostredníctvom voľného zdieľania súborov. Registrácia sa mu, ako sa dalo čakať, nepodarila na prvý pokus. Gerson, hlava náboženského spoločenstva, ktoré nesie názov Misionárska kopimistická cirkev, žiadal o registráciu trikrát. Švédske úrady napokon súhlasili, že ideová náplň tejto skupiny spĺňa podmienky, ku ktorým patrí aj vykonávanie formálnych náboženských obradov. Pod obradmi kopimisti rozumejú práve kopírovanie a zdieľanie súborov. Nečudo, že posvätné znaky kopimistického náboženstva sú podľa Isaka Gersona „Ctrl+C“ a „Ctrl+V“, známe klávesové skratky pre kopírovanie a vkladanie textov. Zásadou kopimizmu je „všetko patrí všetkým“, autorské právo je podľa Gersona pochybný pojem, slúžiaci na obmedzovanie slobody a prístupu k vedomostiam. Cirkvička má momentálne údajne 3 000 registrovaných členov. O množstve tých, ktorí sú jej duchovnými priaznivcami, pretože vykonávajú posvätné obrady, hoci možno o existencii Misionárskej kopimistickej cirkvi ani netušia, presné informácie zatiaľ nie sú a zrejme tak rýchlo ani nebudú.
.marína Gálisová
Výrazy „occupy hocičo” či „sme 99 %” patrili v Amerike medzi slová uplynulého roka. Nečudo, že jedno z nich je hviezdou našej volebnej kampane. Okupácia to nie je, pretože zorganizovať ju a vyzerať pri tom autenticky je trochu na dlhé lakte. Ale produkovať jedno ťažkotonážne populistické heslo za druhým komplikované nie je. Doteraz sa zdalo, že komplikované je tieto heslá dostať do 99 % sponzorských odkazov dvoch najsledovanejších televíznych staníc v čase, keď to ostatní súperi vo volebnej kampani považujú za porušenie zákona. Najširšia masa by mala v tieto dni potlačiť myšlienky na to, kto sú tí ľudia s takými sympatickými názormi. Pri sledovaní Farmára a Bez servítky by ich mali trápiť dve veci. Napríklad že jedným z prvých krokov politického zoskupenia s názvom 99 % je obchádzanie zákona vo veľkom. Ak nie priamo jeho porušenie. A druhá vec, odkiaľ asi tak má toto ľudové zoskupenie nespokojných peniaze na takú drahú kampaň. Azda si to uvedomí aspoň niekoľko percent divákov.
Našťastie pre 99 %, ľudia na gaučoch pred programom Markízy a Joj tento problém neriešia. Problém by mali riešiť televízie. Napríklad, čo povedia ďalšej strane, ak privolili jednej. Čo si predstavujú na konci kampane? Tváre politikov až do marca v 100 % sponzorských odkazoch Joj a Markízy?
To nie je jediný dôsledok ich kroku. Obe televízie dobrovoľne idú do evidentne problémového obchodu. Keďže existujú rôzne právne interpretácie, budú musieť investovať energiu na ťahanice s licenčnou radou a súdmi. Združenie 99 percent ich muselo niečím skutočne hlboko presvedčiť.
.radoslav Augustín
TELEVÍZIE Seriál ČT o senioroch – zo psa ples
Na Slovensku pokus o drsný čiernohumorný sitcom z domova dôchodcov, kde by mohli konečne zažiariť naše herecké legendy, skončil pri námete. Komerčná televízia sa zľakla, že by to nebolo nič pre masového diváka, že by to bolo príliš na hrane, príliš umelecké. Česká televízia sa nezľakla a podľa scenára Ireny Obermannovej (áno, to je tá, čo písala o Havlovi Tajnú knihu) natočila seriál Život je ples. Už ten názov, kde zo psa spravili ples, však dáva tušiť, že odvážneho námetu sa zľakli dodatočne a napokon vyrobili nikoho neurážajúci paškvil, ktorý nie je ani drsný, ani vtipný a vlastne nie je ani o dôchodcoch. Tých zopár čiernych gagov, ktoré tam zostali, sa utopilo vo všeobjímajúcej láskavosti a trápnom humore. Veľká škoda, že celý seriál neostal zovretý v múroch domova dôchodcov a postavený len na jeho obyvateľoch, pretože mnohé z postáv majú komický potenciál a herečky ako Květa Fialová, Alena Vránová či Jana Štepánková by ho hravo rozvinuli, keby mali kam. Všetky mladšie postavy seriálu sú len vŕšením jedného telenovelového klišé na druhé. Časť prvých dvoch už odvysielaných dielov je vystavaná na konflikte spiatočníckej riaditeľky domova (Vilma Cibulková) a novátorského manažéra. Celkom verne to odzrkadľuje ducha samotného seriálu, kde každá odvážnejšia autorská myšlienka tvrdo narazila na skostnatenú dramaturgiu televízie.
.elena Akácsová
INTERNET Nábožné kopírovanie
Vo Švédsku je hnutie proti autorským právam už dávnejšie dosť silné. K jeho prvej línii patrí Švédska pirátska strana, ktorá vznikla pred piatimi rokmi a stále sa usiluje o zmenu legislatívneho rámca pre patenty a autorské práva. Odteraz však bude mať aj filozoficko-náboženský základ. Študent filozofie Isak Gerson vymyslel, založil a aj si registroval cirkev, ktorej podstatou je, tvrdí on, bohoslužba prostredníctvom voľného zdieľania súborov. Registrácia sa mu, ako sa dalo čakať, nepodarila na prvý pokus. Gerson, hlava náboženského spoločenstva, ktoré nesie názov Misionárska kopimistická cirkev, žiadal o registráciu trikrát. Švédske úrady napokon súhlasili, že ideová náplň tejto skupiny spĺňa podmienky, ku ktorým patrí aj vykonávanie formálnych náboženských obradov. Pod obradmi kopimisti rozumejú práve kopírovanie a zdieľanie súborov. Nečudo, že posvätné znaky kopimistického náboženstva sú podľa Isaka Gersona „Ctrl+C“ a „Ctrl+V“, známe klávesové skratky pre kopírovanie a vkladanie textov. Zásadou kopimizmu je „všetko patrí všetkým“, autorské právo je podľa Gersona pochybný pojem, slúžiaci na obmedzovanie slobody a prístupu k vedomostiam. Cirkvička má momentálne údajne 3 000 registrovaných členov. O množstve tých, ktorí sú jej duchovnými priaznivcami, pretože vykonávajú posvätné obrady, hoci možno o existencii Misionárskej kopimistickej cirkvi ani netušia, presné informácie zatiaľ nie sú a zrejme tak rýchlo ani nebudú.
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.