Boj o Britániu

„Nesklamem Britániu,“ vyhlásil na straníckej konferencii britský premiér a šéf labouristov Gordon Brown a novinári následne narátali, že počas hodinového prejavu použil pojmy  „Británia“ a „britský“ 75-krát. Povedané inak – Brown, za ktorého chrbtom nesvietila tradičná červená, ale „pravicová“ modrá zaútočil na konzervatívnych voličov. No a hviezda lídra konzervatívcov, mladícky pôsobiaceho 41-ročného Davida Camerona, pomaly vyhasína. Keby Brown vyhlásil predčasné voľby na jeseň, do čoho ho tlačia mnohí spolustraníci, podľa aktuálnych prieskumov by mal šancu zvíťaziť ešte s väčším náskokom než Tony Blair pri senzačnom víťazstve v roku 1997. Obrat v posledných mesiacoch dokazuje, že v politike neexistujú nijaké istoty – ešte nedávno trónil v prieskumoch Cameron, v ktorom väčšina Britov videla budúceho premiéra. Čo sa vlastne stalo? Keď sa koncom roku 2005 ujal Cameron predsedníckej funkcie, sľúbil konzervatívcom, o čom sa im už roky iba snívalo – volebné víťazstvo. Cameronova marketingova mašinéria začala fungovať na plné obrátky a konzervatívne jadro si nestihlo pretierať oči. Nový líder sa prihlásil k Blairovmu dedičstvu, stranu premaľoval nazeleno (toptéma globálne otepľovanie) a natlačil stranu do stredu. Jeho obľuba v prieskumoch rástla, kým Blairovi labouristi trpeli depresiou z Iraku a únavou. Keď Blaira na čele strany a vlády vystriedal suchý Brown, málokto pochyboval, že Cameronovi sa definitívne podarí vytiahnuť konzervatívcov z konzervy. Dnes je všetko inak – necharizmatický a nudný Brown vyšiel z krízových situácií (bombové atentáty, slintačka a krívačka) v očiach Britov ako muž činu a lídrovi zozelenaných konzervatívcov prischla nálepka chameleóna. Tento týždeň vystúpi na straníckom sneme David Cameron a šepká sa, že by mal ohlásiť návrat k osvedčeným hodnotám Toryovcov. Kto mu to uverí?
.mh