Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecko musí konať

.radek Sikorski .časopis .klub

Pred 20 rokmi v roku 1991 som bol reportérom vo vtedajšej Juhoslávii. Robil som rozhovor so šéfom chorvátskej banky, keď mu zazvonil telefón.

Dostal správu, že parlament inej juhoslovanskej republiky, Srbska, práve schválil  tlačenie nekrytých dinárov, vtedajšej spoločnej juhoslovanskej meny. Keď zložil telefón, povedal: „Toto je koniec Juhoslávie.“
Mal pravdu.  Juhoslávia skolabovala, rovnako ako „dinárová zóna“. Osud Juhoslávie nám pripomína, že peniaze nie sú len technickým či výmenným prostriedkom, symbolizujú jednotu – alebo nejednotu. Prečo to tak je? Peniaze existujú preto, že existujú spoločenstvá. Spoločenstvo, kde ľudia žijú a obchodujú, vytvára hodnotu. Peniaze symbolizujú túto hodnotu. Tento morálny význam peňazí fascinoval Immanuela Kanta, ktorý napísal, že požičiavanie peňazí predpokladá minimálne čestný úmysel požičané vrátiť. Ak by bola táto podmienka všeobecne ignorovaná, myšlienka požičiavania a delenia bohatstva by bola spochybnená. .kto za krízu nemôže
Začnem najskôr s tým, kto za krízu nemôže. Hoci to niektorí tvrdili, nemôže za to rozšírenie EÚ. Rozšírenie prinieslo celej Európe rast a bohatstvo. Export štátov EÚ15 do krajín EÚ10 vzrástol za posledných desať rokov takmer dvojnásobne. Britský export do nových členských krajín, ktoré vstúpili do Únie po roku 2004, vzrástol z 2,2 miliardy eur v roku 1993 na 10 biliónov eur minulý rok, francúzsky export z 2,7 na 16 biliónov eur a nemecký z 15 na 95 biliónov. Povedal by som, že to v starej Európe pomohlo udržať nejaké tie pracovné miesta.
Ak nie rozšírenie, je hlavným dôvodom kríza meny? Nie celkom. Euro si vedie dobre voči doláru aj iným menám. Je to, samozrejme, čiastočne kvôli dlhu, potrebujeme sa zbaviť finančného inžinierstva a nezodpovedného štátneho plytvania. Ale ak sa pozriete za naše hranice, je jasné, že táto situácia nie je len o dlhu. Primárne je o dôvere, lepšie pôvedané o dôveryhodnosti. Buďme poctiví a priznajme si, že trhy majú právo pochybovať o kredibilite eurozóny. Pakt stability a rastu bol porušený 60-krát! A nielen malými štátmi v ťažkých časoch, ale aj štátmi jadra na začiatku. .čo žiadame od Nemecka
Naša federácia nezažíva nič, čo by tu už nebolo. Američania prešli bod, z ktorého niet návratu vtedy, keď federálna vláda prijala zodpovednosť za dlhy, ktoré vytvorili štáty počas vojny o nezávislosť. Solventná Virgínia urobila výmenu so zadlženým Massachusetts. Švajčiarsko sa stalo skutočnou federáciou vtedy, keď prijalo pravidlá o spôsobených dlhoch a transferoch medzi bohatšími a chudobnejšími kantónmi.  Aj my sa dnes musíme rozhodnúť, či chceme byť riadnou federáciou, alebo nie. Ak je renacionalizácia alebo kolaps neakceptovateľný, potom zostáva iba jedna cesta: urobiť Európu Európou, ktorej napokon možno vládnuť, a tak získať aj dôveru. Politika je často balansovaním medzi tým, čo je urgentné a čo je dôležité.
Čo žiada Poľsko od Nemecka? Po prvé, aby Nemecko priznalo, že je najväčším beneficientom súčasného usporiadania, a preto má aj najväčšie povinnosti. Po druhé, ako sami viete, nie ste nevinnou obeťou márnotratnosti ostatných. Aj vy ste porušili pakt stability a rastu a vaše banky nezodpovedne nakupovali riskatné dlhopisy. Po tretie, investori predávali cenné papiere nechránených krajín predtým, než odišli do bezpečia. Vaše náklady tak boli nižšie. Po štvrté viete, že ak vaši susedia budú upadať, budete s nimi trpieť aj vy. Po piate, napriek vašej pochopiteľnej averzii k inflácii viete, že nebezpečenstvo kolapsu je teraz oveľa väčšou hrozbou. A po šieste preto, že pre vašu veľkosť a dejiny máte špeciálnu zodpovednosť za udržiavanie mieru a demokracie na kontinente.
Budem asi prvým poľským ministrom zahraničia, ktorý to povie, ale je to tak: Bojím sa nemeckej moci menej, ako sa začínam obávať nemeckej neaktivity. Autor je poľský minister zahraničných vecí. Prejav odznel 28. novembra v Berlíne, mesiac pred koncom poľského Predsedníctva EÚ. Titulok a medzititulky redakcia, krátené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite