Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

November v tieni volieb

.eva Čobejová .marek Vagovič .jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Udalosti z novembra 1989 si pravicové strany pripomínajú pravidelne. Tentoraz však bolo spomínanie iné ako v minulosti. Voľby sú pred dverami, pravica je rozdelená a Fico už zďaleka nie ja taký nepriateľ. Toto všetko bolo 17. novembra 2011 cítiť.

.sDKÚ, Most a KDH oslavovali 17. november opäť v Historickej budove SND, čo má svoju logiku. Práve tu sa konali významné debaty počas Nežnej revolúcie, takže to miesto vyvoláva v pamätníkoch pocit nostalgie. Pamätníci prišli aj tohto roku, ale boli skôr povinným doplnkom, ktorý skrášlil túto už výrazne politickú akciu. Preč bola aj uvoľnená atmosféra plná nádeje a dôvery, aká tu panovala pred 22 rokmi. Divadlo bolo plné ochrankárov a profesionálnych hostesiek. A rečnili najmä politici, ktorí sú už vo volebnej nálade.
Moderátorom večera bol Ladislav Snopko, ktorý tu hádam ako jediný svojím prirodzeným neformálnym prejavom evokoval mítingy Nežnej revolúcie. Ako prvá dostala slovo premiérka Iveta Radičová – a Snopko ju v krátkom oslavnom úvode priateľsky predstavil ako osobu, ktorá pokračuje v ideáloch Novembra. Ako prvý v poradí jemne skritizoval stranu, čo má v názve solidaritu, ale nespráva sa solidárne.
Čestný hosť večera, predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, hovoril po slovensky s milým poľským prízvukom a pôsobil ako muž, ktorý ešte ani v Bruseli neprišiel o svoju slovanskú dobrosrdečnosť. Buzek vo svojom prejave hladkal slovenskú samoľúbosť, keď zdôraznil, že prvý signál o tom, že si ľudia v Československu želajú zmenu, prišiel na Sviečkovej demonštrácii v marci 1988 a aj v novembri 1989 bola prvá študentská demonštrácia v Bratislave. „Slováci vždy išli smelo dopredu a vždy vedeli, čo chcú. Gratulujem.“ Buzek históriu premostil do súčasnosti, keď sú podľa neho priatelia zo slovenskej stredopravice opäť hrdinovia, lebo bojujú o zjednotenú Európu, a neváhajú v tomto súboji zaplatiť aj vysokú cenu – a tou sú nové voľby. Bolo vidieť, ako dobre sa pri tých slovách cítia jeho priatelia Mikuláš, Béla aj Ján. Veď napokon, presne toto od Európy za obetovanie vlády aj očakávali – potlesk a obdiv. A v čase predvolebnej kampane im to dobre padne.
Asi najsilnejším momentom celého večera bol kratučký príhovor bieloruského opozičného politika, ktorý bol aj Lukašenkovým väzňom, Vitalija Rimaševského. Ten ani nešiel na pódium, ale z hľadiska oslovil publikum srdečným: Bratia a sestry. V túto jednu chvíľu sa v divadle akoby na chvíľu vrátila ľudsky silná atmosféra spred 22 rokov a publikum spojil silný pocit solidarity s neslobodným Bieloruskom.
Po hudobnom osviežení mal prísť vrchol večera – prejavy troch lídrov staronovej koalície. No tie opozerané tváre pôsobili pred filmovým plátnom pripomínajúcim zlomové chvíle Nežnej revolúcie nevýrazne a neosobne. Slávnostným hlasom zopakovali zopár politických hesiel o politickej zodpovednosti, svedomí, etike, morálke a hodnotách. Bugár pôsobil presvedčivo iba vtedy, keď pripomenul, že ekonomická kríza prináša aj rast nacionalizmu a neznášanlivosti. Figeľ si zaslúžil potlesk za kritiku, že tu dodnes chýba múzeum totality a zaujal aj výzvou v časoch krízy nasledovať jednoduchý Štúrov odkaz: „Viacej tvoriť, menej troviť.“
Najenergickejšie a najmotivovanejšie pôsobil Mikuláš Dzurinda, prejav mal starostlivo pripravený a premyslený do najmenšieho detailu. Hovoril o tom, že sa teraz musíme Európe za jej pomoc revanšovať, že projekt zjednotenej Európy nemá alternatívu, ale kritizoval európsky sociálny štát, ktorý teraz vystavuje krutú faktúru. Podľa Dzurindu Európa pôsobí dojmom, akoby sa bála zajtrajška. A práve my jej teraz máme čo ponúknuť – našu odolnosť, vieru silu, odvahu aj dynamiku, môžeme jej prosto ponúknuť náš príbeh. Znelo to pôsobivo, ale rečník veľa nadšenia nevzbudzoval. Ozval sa vlažný potlesk. Až príjemný spev Jany Kirschner náladu vylepšil. Jej úsmevná výčitka, prečo sú všetci v publiku takí vážni, a že by si radšej mali s ňou zaspievať, napokon zmiernil silné predvolebné nasadenie, v ktorom sa už večer niesol. .v Liberálnom dome
Päťnásť minút pred začiatkom spomienky na November je ešte v Liberálnom dome pusto. Na plátne beží koncert Karla Kryla, ktorý sa strieda s obrázkami z kampane SaS. Na pódiu sa rozcvičuje spevák Marián Greksa, ktorý už hral pre SDKÚ aj Zuzanu Martinákovú. Teraz je však bratislavským poslancom za SaS.
Ako jeden z mála však zapadá do atmosféry Nežnej revolúcie. Saskári síce nie sú žiadni formalisti, Greksa v roztrhaných rifliach a tričku Harley Davidson však predsa len pôsobí autentickejšie ako navoňaní mladí liberáli v štýlových sakách. Do centrály SaS však prišlo viacero dôchodcov aj obyčajných ľudí z ulice.  „Je tu niekoľko našich členov, ale veľa ľudí vôbec nepoznám,” hovorí Tatiana Tóthová, poradkyňa Richarda Sulíka. SaS poňala akciu k 17. novembru 1989, ktorú propagovala najmä cez internetovú stránku a Facebook, ako happening bez pevne stanoveného programu. „Ide o to, aby sa ľudia stretli a porozprávali.”
Z politikov SaS sa ako prvá objaví poslankyňa Jana Kiššová, krátko na to prichádza minister Juraj Miškov. „O siedmej bude výborný dokument Heňa Krejču, o ôsmej sa prihovorí Rišo Sulík. Ale inak je to také voľné, sme predsa liberáli,” hovorí s úsmevom. V tej chvíli sa mu prihovorí trochu zanedbaný chlapík a pýta sa ho, či dokáže ich strana riadiť štát.
Krejčov dokument o Slovensku, ktorý nakrútil v Markíze pri príležitosti 20. výročia revolúcie, síce nie je nový, ale oplatí sa vidieť ešte raz. To už sú v sále aj ministri Jozef Mihál a Ľubomír Galko, prišli aj poslanci Martin Chren a Kamil Krnáč. Väčšiu pozornosť však púta Peter Osuský, najnovšia posila SaS. Na akciu prišiel rovno z mítingu OKS.
„Je to trochu iný svet, skôr taká mladá, postrevolučná generácia. Ale dôležité je, že majú rovnaké ekonomicky liberálne videnie sveta ako OKS a nekradnú. A tiež to, že nechcú v strane komunistov a eštebákov,” myslí si Osuský. Na plátne beží séria rozhovorov o revolúcii s politikmi SaS. „Slobodu vieme ľahko stratiť, ale získať ju je ťažký boj,” hovorí Sulík.
Keď vyjde o chvíľu na pódium, ozve sa búrlivý potlesk. „Poviem len dve dôležité veci – kapustnica je vzadu a Greksa príde o chvíľu. Nebavte sa len o politike a ťažkých veciach. Sviatky sú na to, aby sme sa dobre zabavili.” Keď odchádzame, Sulík rozdáva podpisy, inak však predvolebnú atmosféru vôbec necítiť.
Akcia SaS k výročiu Novembra pôsobila skôr ako predvianočná kapustnica. Nechýbalo dobré jedlo, kvalitný alkohol ani snaha o vytvorenie revolučnej atmosféry. Je zrejmé, že aj títo liberáli sa tešili, keď padol komunistický režim. Chýbal tu však istý pátos aj ľudia zmeny.      .oKS a Matovič
Námestie SNP, kde sa pred dvadsiatimi dvoma rokmi odohrávali hlavné slovenské protesty proti komunistickému režimu, si rezervovala Občianska konzervatívna strana (OKS). Stretnutie sa má niesť v duchu hesla od Verejnosti proti násiliu k verejnosti proti korupcii.
Približne dvadsať minút pred začiatkom však na námestí verejnosť ešte príliš nevidieť.  Okolo prejde akurát niekoľko mladíkov s transparentami novej strany Právo a spravodlivosť a aktivista Alojz Hlina skúša priamo na námestí ozvučenie. O piatej je tu už zhromaždených približne sto ľudí a míting sa teda môže začať. Moderuje ho Martin Mojžiš. Okrem poslancov za OKS Petra Zajaca a Ondreja Dostála je tu aj poslanec Peter Osuský, ktorý už v strane nie je. Na námestí sú aj politici z KDS, Vladimír Palko, František Mikloško a Pavol Minárik, ktorí budú sppolu s ľuďmi z OKS kandidovať za Obyčajných ľudí Igora Matoviča.
Z prejavov rečníkov je jasné, že voľby sú pred dverami a oni nechcú len spomínať, ale aj mobilizovať. „Iveta Radičová hovorí, že korupcia v tomto štáte je taká, že sa s ňou už takmer nedá bojovať. To však nie dôvod na to, aby sme k moci pustili tých, ktorí sú šampiónmi v tejto disciplíne,“ vyzýva zhromaždených Vladimír Palko. O korupcii hovorí aj Peter Zajac, podľa ktorého je snaha zjednotiť verejnosť v boji proti korupcii pokračovaním ideí Verejnosti proti násiliu. „Víťazstvo je definitívne naše, len ešte neviem, kedy to bude,“ hovorí na záver svojho vystúpenia jeden z lídrov Nežnej revolúcie Fedor Gál.
Igor Matovič na mítingu nevystúpi. Spolu s Alojzom Hlinom stojí v dave, akurát na záver oznámi, že od polnoci spúšťa na tomto mieste protestnú akciu. Pôvodne chcel politické strany dotlačiť k záväzku vrátiť štátu polovicu sumy, ktorú dostanú za predčasné voľby, protestnou stanovačkou. Keďže jeho žiadosť o stanovanie Magistrát hlavného mesta ignoruje, spolu s viacerými svojimi sympatizantmi sa rozhodol, že bude na námestí prespávať v spacákoch pod holým nebom. Až kým nedosiahne svoje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite