Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posolstvo aj v jednom tóne

.tomáš Slaninka .časopis .hudba

Islandská violončelistka Hildur Guðnadóttir začala svoj hodinový sólový koncert ťahaním jediného dlhého tónu. Na tom istom tóne aj skončila; avšak už v intenzívnom dynamickom vrchole predstavenia.

Napriek vážnosti hudby nestratila plachý úsmev a prirodzenú skromnosť. Tak to bolo aj počas pomerne dlhého rozhovoru po skončení koncertu. Časť z neho vám prinášame. .v klube A4 vystupuješ už druhýkrát – predtým si tu hrala v zoskupení Angel. V čom vidíš rozdiel medzi hraním s dvoma elektronickými majstrami a sólom?
Je to veľmi rozdielne; keď hráš s druhými, musíš ustavične komunikovať. Treba počúvať, odpovedať a reagovať. Keď hráš sám, je to ťažšie a zároveň jednoduchšie, pretože aj keď vieš, čo chceš, si zodpovedný za všetko. Ak sa niečo pokazí, je to len na tebe. Vo všeobecnosti si myslím, že hlavný rozdiel spočíva v tom, že sa stávam oveľa introvertnejšou, lebo samotná energia je odlišná. .pracuješ údajne na hudbe k islandským ságam. Dnes večer som ťa počul po prvý raz sólovo spievať. Boli tieto piesne nejako prepojené so ságami?
Istým spôsobom. Jedna zo skladieb, ktoré som hrala, je veľmi starý islandský hymnus, napísaný pred niekoľkými storočiami. .keď hráš s kapelou múm, spievaš v zbore mnohých hlasov, no teraz si tu len ty. Nie je to trochu, akoby si sa obnažila pred publikom?
Do istej miery. No korešponduje to s tým, čo sa snažím vyjadriť. Som unavená zo zosilňovačov, keďže si myslím, že sú dobrým spôsobom, ako ukryť mnohé veci. Myslím, že je oveľa provokatívnejšie ponúknuť len hlas, ktorý je kompletne obnažený. Zároveň to nie je zvuk, ktorý by si často počul, lebo bežný zvuk na koncertoch zahŕňa aj úpravy a zosilňovače. V mojom prípade je to len ďalší element, ktorý rada skúmam, keďže znie veľmi otvorene. Na jednej strane sediac za violončelom tvorím obrovský zvuk, no hlasom vytváram aj veľmi voľné kúsky, niekedy len jednotlivé tóny. .čomu sa venuješ v súčasnosti?
Robím na rozhlasovej hre o ságach a prevažne sa venujem novému albumu, ktorý budem nahrávať v decembri a vydaný bude začiatkom budúceho roka. Bude odlišný od mojich ostatných nahrávok. .v čom?
Bude skúmaním priestoru. Pokúsim sa vytvoriť špeciálny sláčikový orchester, ktorý bude znieť veľmi odlišne od bežného zvuku. .tvoja hudba však spája mnoho prvkov: hráš na sólový nástroj, ale používaš aj množstvo elektronických vylepšení, nielen ako podporu, ale aj ako prostriedok na vytvorenie mohutného, no prirodzeného zvuku. Prišlo to spontánne, alebo si rozmýšľala, ako prísť k niečomu väčšiemu?
Na začiatku som hľadala niečo väčšie, no čím viac hrám a tvorím, akosi sa strážim a minimalizujem veci v túžbe po jednotlivých elementoch. Rada skúmam nechránené, singulárne zvuky. Cítim, že keď cvičím a pracujem na nových skladbách, v jedinom tóne môže byť rovnako veľa posolstva, ako v celom orchestri. Môže to byť veľmi intenzívne počúvanie, lebo keď celok sleduješ s nadhľadom, všetko sa koncentruje do malých dielikov, ktoré sa spolu stávajú silnými. .zdá sa, ako keby si stále hľadala nové veci...
Pri violončele, ale aj pri akomkoľvek nástroji nikdy nepocítiš, že by tvoja hra bola dokonalá. Akokoľvek si dobrý, vždy môžeš byť lepší, a to je najväčšou motiváciou, ale aj najväčším prekliatím hudobníka. Neustále sebahodnotenie, posúvanie, skúšanie nových vecí. Myslím, že pre všetkých skladateľov a experimentálných hudobníkov je potrebné vždy hľadať nové územia. Ale ani hudobník v klasickej sfére nikdy nedosiahne bod, keď bude spokojný sám so sebou. .veľa ľudí v súčasnosti obdivuje islandskú hudobnú scénu. Ako to vnímaš ty ako Islanďanka?
Možno, že sú ľudia prehnane fascinovaní Islandom, čo je pre mňa veľmi zvláštne, keďže som na Islande vyrástla. No na druhej strane je skutočne neobvyklé, že medzi tristotisíc ľuďmi je toľko hudobníkov. .prečo je to tak?
Jednoznačnú odpoveď nepoznám. Island je malou komunitou, istým spôsobom je to len malá dedina, kde každý pozná každého. Keď som vyrastala  v pred-internetovej dobe, na Islande nebolo veľa čo robiť. Ešte aj televízia mala voľno vo štvrtky, čiže ľudia sa museli zabávať sami. Hudba sa tak stala akousi mocnou silou, ale aj komunitou, aktivitou a spoločenskou záležitosťou. Hildur Gudnadóttir/
pochádza z Reykjavíku, je akademicky vzdelaná violončelistka, členka skupiny múm. Nahrala dva sólové albumy, spolupracuje s islandskými hudobníkmi a skladateľmi ako je Jóhann Jóhannsson, Valgeir Sigurdsson alebo Skúli Sverisson, ako aj s nemeckým klaviristom Hauschkom. V nedeľu 30. októbra vystúpila v bratislavskom klube A4.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite