Ryan Adams: Ashes and Fire (Pax-AM/Sony Music)
Americký pesničkár Ryan Adams sa na dva roky stratil z prostredia hudobného sveta, aby si vylízal rany z niekdajšej drogovej závislosti a kritiky, ktorú utŕžil od svojich fanúšikov, nie vždy nadšených jeho hudbou. Nikto vtedy nevedel, že hlavným dôvodom bola jeho vážna ušná choroba, pripomínajúca tinitus, pri ktorom vám neustále piští v ušiach. Album Ashes and Fire je dôkazom toho, že svojím najhorším obdobím prešiel ako víťaz. Je to jemný folkový album o znovuzrodení a pokoji v duši, zaranžovaný s citom legendárneho producenta Glynna Johnsa, ktorý kedysi pracoval s The Who, Rolling Stones alebo The Beatles. Zvukom a atmosférou má najbližšie k jeho debutovému albumu Heartbreakrer, ktorý vyšiel ešte v roku 2002. Ako keby sa uzavrel jeden veľký kruh a Ryan, ktorý nahral za tých desať rokov množstvo krásnej hudby, začína odznova. Málokto dokáže hodiť minulosť za seba ako on. Ashes and Fire je jedným z albumov toho roka.
5/5
.peter Bálik St. Vincent: Strange Mercy (4AD)
Speváčka so vzhľadom nevinnej ovečky a dušou hladného vlka sa na svojom treťom albume posúva takmer definitívne do tohto druhého sveta, a odhaľuje tak svoje mnohotvárne, zložité vnútro. Texasanka Annie Clark opätovne zdokonaľuje neobyčajné spojenie drsného, gitarového art-rocku so ženskou nežnosťou pesničkárskej tradície, pričom ostáva prirodzenou a autentickou. Strange Mercy je plynulým príbehom umelkyne, ktorá skrýva svoj hnev do inteligentných veršov a svoju ženskosť do túžobných, expresívnych riffov. Svojou vrodenou sebadôverou síce vzbudzuje rešpekt, no intimita jej slov približuje poslucháča k jej srdcu. Práve tieto majstrovsky zvládnuté kontrasty mrazenia a súčasnej dôvernosti posúvajú St. Vincent k najlepším pesničkárkam súčasnosti. Navyše, jej dar pre jasnú, dômyselnú melódiu osvieženú o hlukové steny pulzujúcej gitary robí zo Strange Mercy jeden z albumových klenotov tohto roka.
4/5
.tomáš Slaninka Lisa Hannigan: Passenger (ATO Records)
Po siedmich rokoch spolupráce s Damienom Riceom sa Lisa Hannigan osamostatnila, v roku 2009 nahrala kritikou aj poslucháčmi oceňovaný album Sea Sew. V lete nás očarila na Pohode a teraz tu máme jej druhý album Passenger. Je to album zrelší, hudobne plnší než (výborný) debut. Lisa je obdivuhodná pesničkárka: skladá piesne, ktoré znejú prosto, no majú pritom veľkú silu. Lisa je obdivuhodná speváčka: jej čistý, nežný hlas vám jej piesne implantuje priamo do hrudného koša. No a navyše sú citlivo a invenčne aranžované a nahraté naživo vo waleskom štúdiu Breen Derwyn (len sláčiky a spev Raya LaMontagnea v piesni O Sleep sú pridané neskôr), vďaka čomu celý album dýcha, pulzuje, žije. Albumom Passenger Lisa Hannigan opúšťa hudobne bohaté Írsko a cestuje do sveta. Je totiž svetová pesničkárka.
5/5
.juraj Kušnierik Arthur H: Baba Love (Wrasse / Polydor)
Nielen Taliani majú umelca označovaného za ich variant Toma Waitsa, ale aj Francúzi. Je ním Arthur H, a to od roku 1990. To znamená, že spieva chrapľavo, kabaretne a ako Francúz šansónovo, zároveň tajomne, zasnívane. Z jeho tvorby by bolo možné zostaviť báječnú kompiláciu, najmä z albumu Pour madame X. Na rozdiel od Waitsa má sklon viac experimentovať s elektronickou hudbou, world music a miestami má nádych dadaizmu, a občas aj erotiky v štýle legendárnej skladby
Je t´aime... moi non plus. Vytvára pozoruhodný šansón – alternatívny, trošku temný, no príjemný. Platí to aj o novinke Baba Love. Najviac ma z nej zaujala skladba Ulysse et calypso so zvukom moderného tanga, ale aj undergroundovo ladená Le paradis il est chinois. Interesantné.
4/5
.miro Potoček
Americký pesničkár Ryan Adams sa na dva roky stratil z prostredia hudobného sveta, aby si vylízal rany z niekdajšej drogovej závislosti a kritiky, ktorú utŕžil od svojich fanúšikov, nie vždy nadšených jeho hudbou. Nikto vtedy nevedel, že hlavným dôvodom bola jeho vážna ušná choroba, pripomínajúca tinitus, pri ktorom vám neustále piští v ušiach. Album Ashes and Fire je dôkazom toho, že svojím najhorším obdobím prešiel ako víťaz. Je to jemný folkový album o znovuzrodení a pokoji v duši, zaranžovaný s citom legendárneho producenta Glynna Johnsa, ktorý kedysi pracoval s The Who, Rolling Stones alebo The Beatles. Zvukom a atmosférou má najbližšie k jeho debutovému albumu Heartbreakrer, ktorý vyšiel ešte v roku 2002. Ako keby sa uzavrel jeden veľký kruh a Ryan, ktorý nahral za tých desať rokov množstvo krásnej hudby, začína odznova. Málokto dokáže hodiť minulosť za seba ako on. Ashes and Fire je jedným z albumov toho roka.
5/5
.peter Bálik St. Vincent: Strange Mercy (4AD)
Speváčka so vzhľadom nevinnej ovečky a dušou hladného vlka sa na svojom treťom albume posúva takmer definitívne do tohto druhého sveta, a odhaľuje tak svoje mnohotvárne, zložité vnútro. Texasanka Annie Clark opätovne zdokonaľuje neobyčajné spojenie drsného, gitarového art-rocku so ženskou nežnosťou pesničkárskej tradície, pričom ostáva prirodzenou a autentickou. Strange Mercy je plynulým príbehom umelkyne, ktorá skrýva svoj hnev do inteligentných veršov a svoju ženskosť do túžobných, expresívnych riffov. Svojou vrodenou sebadôverou síce vzbudzuje rešpekt, no intimita jej slov približuje poslucháča k jej srdcu. Práve tieto majstrovsky zvládnuté kontrasty mrazenia a súčasnej dôvernosti posúvajú St. Vincent k najlepším pesničkárkam súčasnosti. Navyše, jej dar pre jasnú, dômyselnú melódiu osvieženú o hlukové steny pulzujúcej gitary robí zo Strange Mercy jeden z albumových klenotov tohto roka.
4/5
.tomáš Slaninka Lisa Hannigan: Passenger (ATO Records)
Po siedmich rokoch spolupráce s Damienom Riceom sa Lisa Hannigan osamostatnila, v roku 2009 nahrala kritikou aj poslucháčmi oceňovaný album Sea Sew. V lete nás očarila na Pohode a teraz tu máme jej druhý album Passenger. Je to album zrelší, hudobne plnší než (výborný) debut. Lisa je obdivuhodná pesničkárka: skladá piesne, ktoré znejú prosto, no majú pritom veľkú silu. Lisa je obdivuhodná speváčka: jej čistý, nežný hlas vám jej piesne implantuje priamo do hrudného koša. No a navyše sú citlivo a invenčne aranžované a nahraté naživo vo waleskom štúdiu Breen Derwyn (len sláčiky a spev Raya LaMontagnea v piesni O Sleep sú pridané neskôr), vďaka čomu celý album dýcha, pulzuje, žije. Albumom Passenger Lisa Hannigan opúšťa hudobne bohaté Írsko a cestuje do sveta. Je totiž svetová pesničkárka.
5/5
.juraj Kušnierik Arthur H: Baba Love (Wrasse / Polydor)
Nielen Taliani majú umelca označovaného za ich variant Toma Waitsa, ale aj Francúzi. Je ním Arthur H, a to od roku 1990. To znamená, že spieva chrapľavo, kabaretne a ako Francúz šansónovo, zároveň tajomne, zasnívane. Z jeho tvorby by bolo možné zostaviť báječnú kompiláciu, najmä z albumu Pour madame X. Na rozdiel od Waitsa má sklon viac experimentovať s elektronickou hudbou, world music a miestami má nádych dadaizmu, a občas aj erotiky v štýle legendárnej skladby
Je t´aime... moi non plus. Vytvára pozoruhodný šansón – alternatívny, trošku temný, no príjemný. Platí to aj o novinke Baba Love. Najviac ma z nej zaujala skladba Ulysse et calypso so zvukom moderného tanga, ale aj undergroundovo ladená Le paradis il est chinois. Interesantné.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.