Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Egyptská krištáľová noc

.daniel Johnson .časopis .klub

Po celej Ríši možno očakávať demonštrácie proti Židom. Tak znel telegram Reinharda Heydricha poslaný o 1.20 v noci počas Krištáľovej noci nacistickým úradom.

Heydrich vydal rozkaz, aby polícia pri násilnostiach voči Židom nezasahovala, s výnimkou prípadnej ochrany majetku Nežidov alebo keby hrozil podpaľačský útok na synagógy a mohol by sa vymknúť kontrole. Tento a ďalšie podobné dokumenty svedčia o tom, že nacistické tvrdenie o spontánnosti pogromu je lož.  Bolo to naplánované Hitlerom, iniciované Goebbelsom a vykonané Himmlerom a jeho mužmi. Poučenie pre budúcnosť znie, že ak masy útočia na zraniteľné menšiny, mali by sme byť skeptickí, ak úrady popierajú zodpovednosť.
Tento mesiac si pripomíname 73. výročie Kristallnacht. Európa by si mala uvedomiť dve strašné veci: že hrozba terorizmu či dokonca genocídy proti Židom je najvážnejšia od čias holokaustu, a po druhé, že kresťania dnes trpia v pogromoch v globálnych rozmeroch. Politici aj médiá pokračujú v trúbení príbehu o slobode a demokracii v arabskom svete. Európa nechce vidieť sily, ktoré sa tam odtrhli z reťaze. Daniel Gerbi, líbyjský Žid, ktorý žil v exile v Ríme od roku 1967, sa vrátil do Tripolisu, aby znovu otvoril synagógu Dar Biši. Bola to jedna z mála synagóg, kde židovská menšina prežila 2000 rokov vrátane obdobia nacistickej okupácie. Gerbi mal uistenia od Prechodnej národnej rady, ale bolo to málo platné. V predvečer sviatku Jom Kipur prebehli v Tripolise a Benghází antisemitské demonštrácie. S tichým súhlasom polície napadol obrovský dav protestujúcich hotel, kde býval Gerbi. Našťastie sa mu podarilo ujsť, ale v dohľadnej budúcnosti bude židovský život v Líbyi už iba vzdialenou spomienkou. .psí synovia
Nerušený útok na izraelskú ambasádu v Egypte bol dôkazom toho, aký je silný úradný antisemitizmus. Keďže Židia v Egypte nežijú, hlavným terčom pogramov sa stala osemmiliónová komunita koptských kresťanov. Od pádu Mubaraka vo februári minulého roku ušlo z Egypta už okolo 90-tisíc koptov. Od masakru v Alexandrii v predvečer Nového roka sa kostoly po celom Egypte stali cieľom krvavých útokov.
Posledná vlna násilia vypukla po obliehaní Kostola sv. Juraja v El-Marinab v Hornom Egypte, čo sa skončilo zničením kostola a vyhnaním tamojšej kongregácie. Keď začali kopti protestovať v Káhire, čelili jednotkám polovojenskej polície, ktorá konala v zhode s bandami ozbrojených gangstrov, ktorí sa túlali ulicami a vyťahovali kresťanov z áut a taxíkov, vyzývaní štátnou televíziou, ktorá hlásala, aby sa „čestní Egypťania“ postavili koptským „psím synom“.  Počet mŕtvych dosiahol v čase, keď o tom píšem, 26 zväčša zastrelených alebo zrazených autami, ktoré robili nájazdy do davu kresťanov. Zranených boli stovky. Deviaty október 2011 sa možno stane koptskou Kristallnacht.
Nový egyptský premiér Esam Šaraf odmietol akúkoľvek zodpovednosť a obvinil „skryté sily“. Podobné konšpiračné štátne teórie sa dlho používali proti Amerike a Izraelu. Odkedy sa vojenský režim dostal k moci, vyše 12 000 ľudí bolo zatknutých, mučením donútených priznať sa a odsúdených súdmi, ktoré dostali mimoriadne právomoci. Rozsah tejto represie presahuje aj Mubaraka a islamský vplyv rastie.
Pre koptov vyzerá situácia neradostne. Irak prišiel za desať rokov o deväť desatín z 2,5 milióna kresťanov, kopti – najväčšia kresťanská menšina na Blízkom východe – sú izolovaní a nechránení.
V celom svete čelí perzekúcii asi 100 miliónov kresťanov, ide o tri štvrtiny všetkých obetí bigotnosti. Tisícky sú vraždené, zväčša násilím, za ktorým je štát. Je možné, že za posledné storočie zomrelo za svoju vieru viac kresťanov, ako za 19 storočí predtým. Teórie, ako napríklad tá od kognitívneho psychológa Stevena Pinkera, ktoré hovoria o poklese násilia v našich časoch, takúto perzekúciu úplne prehliadajú. Aj samotné cirkvi  mlčia. Pápež Benedikt XVI. hovorí viac ako jeho predchodcovia, ale kresťanské menšiny stále zostávajú rukojemníkmi. Sloboda svedomia je stále noblesná hodnota a mala by spájať kresťanov, Židov aj sekularistov. Arabská jar sa nesmie premeniť na jeden obrovský pogrom od Tripolisu po Teherán. Autor je šéfredaktor časopisu Standpoint, kde text vyšiel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite