Kapela vznikla z berlínskej legendy Fatal Shore, ktorá sa rozpadla po smrti basgitaristu Bruna Adamsa. Zvyšní členovia Phil Schoenfelt a Chris Hughes si neskôr zavolali na pomoc Dava Allena a Dim Locator bol na svete. O hudbe a knihách sme sa rozprávali s Philom Schoenfeltom. .vaše EP je poctou Rowlandovi S. Howardovi. Prečo ste si vybrali práve jeho piesne?
EP Immortalised je prvou nahrávkou Dim Locator. Nacvičovali sme poctu pre Rowlanda a poprosil som nášho priateľa Dana Šatru, aby našu skúšku zaznamenal. Výsledkom sú tri piesne, ktoré sú absolútne naživo zo štúdia. Následný koncert na Malostranskej besede nakrútil americký filmár Robert Carrithers k dokumentu Richarda Lowensteina (austrálsky režisér kultového filmu Dog´s in Space). Rowlanda S. Howarda som stretával, ešte keď som žil v Londýne. Bol jedným z tých upírskych stvorení, ktoré kupovali drogy v squate v severnom Londýne, kde som žil. Neskôr som hral ako predskokan jeho kapely These Immortal Souls, kde som stretol ich bubeníka Chrisa Hughesa. S Chrisom a Brunom Adamsom sme neskôr založili Fatal Shore. Bruno bol taktiež Rowlandov dávny kamoš. Tak preto jeho piesne. .ako by si charakterizoval hudbu skupiny Dim Locator?
Sme úplne nová kapela, ktorá vznikla z Fatal Shore. Bruno zomrel v roku 2009 na rakovinu a ja som chcel ďalej hrať s Chrisom po boku, avšak radšej v inej formácii. Každý, kto videl Bruna Adamsa hrať, musel prosto vedieť, že je nenahraditeľný. Takže preto sme začali odznova ako Dim Locator. Na basu sa k nám pridal Dave Allen. Spočiatku sme nacvičili cover-verzie piesní od Birthday Party, Hawkwind či Nikkiho Suddena a zopár vlastných piesní. Chceli sme sa najmä vymaniť zo stereotypu a ujsť od všetkých návodov na cool nezávislú kapelu. Všade, kam sme pozreli, sa nachádzali zriedené verzie kapiel ako Gallon Drunk či Woven Hand. Dosť ľudí sa dokázalo priživovať na ich zvuku alebo imidži bez toho, aby priniesli niečo originálne. Potom sme urobili aj moje piesne vybrané z albumov Fatal Shore. Samozrejme, dali sme im nový kabát. Nahý, minimalistcký zvuk s hlučnými gitarami a anarchistickým štýlom bubnovania Chrisa Hughesa, všetko pevne ukotvené basovou linkou Dava Allena. Dim Locator používa aj množstvo psychedelických zvukov, trocha elektroniky a industriálneho hluku. .robíš hudbu už pomerne dlho. Ako by si opísal energiu, ktorá ťa stále drží pri tvorbe?
Píšem piesne a hrám na gitare od svojich jedenástich rokov a zatiaľ to nemienim vzdať. Nikdy som sa prostredníctvom hudby nechcel stať slávnym, alebo bohatým. Ako tínedžer som vytušil, že opačné pohlavie priťahujú viac muzikanti ako matematici či ekonómovia. Krásne dievčatá sú vždy prvotná motivácia a keby bola vačšina muzikantov úprimná, museli by povedať to isté. Neskôr ma zaujalo umenie písania piesní. Bola to cesta, ako povedať hudbou niečo zmysluplnejšié. Odkedy som si uvedomil silu jednoty hudby a slov, stalo sa to pre mňa ideálom. Kreativita v tejto oblasti je pre mňa súčasťou osobného duchovného vývinu. Možno to vyznie smiešne od človeka, ktorý napísal knihu o drogovej závislosti a zvrátenej sexualite, ale naozaj sa považujem za duchovne založenú bytosť. Keď som bol mladší, zaujala ma zenová filozofia natoľko, že jej základ vo mne doposiaľ rezonuje ako úder na gong. .čo ťa k zenu priviedlo?
Existuje kniha Zen a umenie lukostreľby, od nemeckého autora Eugena Herrigela, ktorý študoval lukostreľbu pod vedením zenového majstra v Japonsku, v roku 1930. Kniha hovorí, ako po mnohých rokoch učenia a meditácie dosiahol nezastrenú myseľ a jeho šípy už nikdy neminuli cieľ. V zene ide o dosiahnutie stavu mysle, v ktorom sa stráca dualita a oddeľovanie príčiny od následku, akcie od reakcie. Podobne sa dívam aj na hudbu. Keď sa jej venujete mnoho rokov, mali by ste intuitívne vytušiť, ktorý tón je ten pravý a neminúť ním cieľ. .okrem hudby sa venuješ aj písaniu. máš niero rozpísané?
Momentálne pracujem na trilógii kníh, ktorých dej sa odohráva v New Yorku na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Prvý diel by mal v českom preklade vyjsť na jar 2012. Celá trilógia sa bude volať Stripped a ešte som sa nerozhodol pre český titul. Možno použijem názov Až na kost, ktorý mi poradila Eva Turnová z Plastic People of The Universe. Knihu Feťácká láska (Maťa, 2004) som napísal po hedonistických rokoch strávených v New Yorku. Žil som v londýnskom squatte v Camden Towne, bol som závislý a klopal som smrti na dvere. Bol to vlastne dôsledok života, ktorý odhalí trilógia Stripped. .ako vnímaš prepojenie medzi literatúrou a hudbou?
Vždy ma zaujímalo kombinovanie poézie s hudbou, ktorá vás postaví na nohy a prinúti tancovať. Mojimi najväčšími vzormi sú v tomto smere Bob Dylan, Jim Morrison, Leonard Cohen alebo Iggy Pop. Ovplyvnili ma však aj moji súčasníci Nikki Sudden, Nick Cave a Jeffrey Lee Pierce. V hudbe sa snažím spájať dve médiá. Avšak nie vždy to, čo sa dobre číta z papiera, znie dobre s hudbou, a naopak, veci, ktoré sú v muzike super, vyznejú v tlačenej forme úplne trápne. Treba nájsť tú správnu vyváženosť, pretože tak text, ako aj hudba, sú pre mňa rovnako dôležité. .čo môžu čakať slovenskí fanúšikovia na koncerte Dim Locator?
Počas krátkeho turné, ktoré zahŕňa Berlín, Prahu, Bratislavu, Budapešť, Viedeň a Hodonín môžu fanúšikovia očakávať príjemné stretnutie s divokou, niekedy tvorivo chaotickou hudbou, ktorá precvičí ich telo aj myseľ. Phil Shoenfelt/
Narodil sa v roku 1952 v Anglicku, niekoľko rokov žil v New Yorku, v súčasnosti žije v Prahe. Ako spevák a gitarista pôsobil v kapelách Khmer Rouge a Fatal Shore, ako pesničkár vystupoval so skupinou Phil Shoenfelt & Southern Cross. Jeho súčasná kapela má názov Dim Locator a 16. novembra vystúpi v bratislavskom klube KC Dunaj. Je autorom knihy Feťácká láska, ktorá vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Maťa. V súčasnosti pracuje na románovej trilógii, ktorej prvá časť vyjde v českom preklade na budúci rok.
EP Immortalised je prvou nahrávkou Dim Locator. Nacvičovali sme poctu pre Rowlanda a poprosil som nášho priateľa Dana Šatru, aby našu skúšku zaznamenal. Výsledkom sú tri piesne, ktoré sú absolútne naživo zo štúdia. Následný koncert na Malostranskej besede nakrútil americký filmár Robert Carrithers k dokumentu Richarda Lowensteina (austrálsky režisér kultového filmu Dog´s in Space). Rowlanda S. Howarda som stretával, ešte keď som žil v Londýne. Bol jedným z tých upírskych stvorení, ktoré kupovali drogy v squate v severnom Londýne, kde som žil. Neskôr som hral ako predskokan jeho kapely These Immortal Souls, kde som stretol ich bubeníka Chrisa Hughesa. S Chrisom a Brunom Adamsom sme neskôr založili Fatal Shore. Bruno bol taktiež Rowlandov dávny kamoš. Tak preto jeho piesne. .ako by si charakterizoval hudbu skupiny Dim Locator?
Sme úplne nová kapela, ktorá vznikla z Fatal Shore. Bruno zomrel v roku 2009 na rakovinu a ja som chcel ďalej hrať s Chrisom po boku, avšak radšej v inej formácii. Každý, kto videl Bruna Adamsa hrať, musel prosto vedieť, že je nenahraditeľný. Takže preto sme začali odznova ako Dim Locator. Na basu sa k nám pridal Dave Allen. Spočiatku sme nacvičili cover-verzie piesní od Birthday Party, Hawkwind či Nikkiho Suddena a zopár vlastných piesní. Chceli sme sa najmä vymaniť zo stereotypu a ujsť od všetkých návodov na cool nezávislú kapelu. Všade, kam sme pozreli, sa nachádzali zriedené verzie kapiel ako Gallon Drunk či Woven Hand. Dosť ľudí sa dokázalo priživovať na ich zvuku alebo imidži bez toho, aby priniesli niečo originálne. Potom sme urobili aj moje piesne vybrané z albumov Fatal Shore. Samozrejme, dali sme im nový kabát. Nahý, minimalistcký zvuk s hlučnými gitarami a anarchistickým štýlom bubnovania Chrisa Hughesa, všetko pevne ukotvené basovou linkou Dava Allena. Dim Locator používa aj množstvo psychedelických zvukov, trocha elektroniky a industriálneho hluku. .robíš hudbu už pomerne dlho. Ako by si opísal energiu, ktorá ťa stále drží pri tvorbe?
Píšem piesne a hrám na gitare od svojich jedenástich rokov a zatiaľ to nemienim vzdať. Nikdy som sa prostredníctvom hudby nechcel stať slávnym, alebo bohatým. Ako tínedžer som vytušil, že opačné pohlavie priťahujú viac muzikanti ako matematici či ekonómovia. Krásne dievčatá sú vždy prvotná motivácia a keby bola vačšina muzikantov úprimná, museli by povedať to isté. Neskôr ma zaujalo umenie písania piesní. Bola to cesta, ako povedať hudbou niečo zmysluplnejšié. Odkedy som si uvedomil silu jednoty hudby a slov, stalo sa to pre mňa ideálom. Kreativita v tejto oblasti je pre mňa súčasťou osobného duchovného vývinu. Možno to vyznie smiešne od človeka, ktorý napísal knihu o drogovej závislosti a zvrátenej sexualite, ale naozaj sa považujem za duchovne založenú bytosť. Keď som bol mladší, zaujala ma zenová filozofia natoľko, že jej základ vo mne doposiaľ rezonuje ako úder na gong. .čo ťa k zenu priviedlo?
Existuje kniha Zen a umenie lukostreľby, od nemeckého autora Eugena Herrigela, ktorý študoval lukostreľbu pod vedením zenového majstra v Japonsku, v roku 1930. Kniha hovorí, ako po mnohých rokoch učenia a meditácie dosiahol nezastrenú myseľ a jeho šípy už nikdy neminuli cieľ. V zene ide o dosiahnutie stavu mysle, v ktorom sa stráca dualita a oddeľovanie príčiny od následku, akcie od reakcie. Podobne sa dívam aj na hudbu. Keď sa jej venujete mnoho rokov, mali by ste intuitívne vytušiť, ktorý tón je ten pravý a neminúť ním cieľ. .okrem hudby sa venuješ aj písaniu. máš niero rozpísané?
Momentálne pracujem na trilógii kníh, ktorých dej sa odohráva v New Yorku na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Prvý diel by mal v českom preklade vyjsť na jar 2012. Celá trilógia sa bude volať Stripped a ešte som sa nerozhodol pre český titul. Možno použijem názov Až na kost, ktorý mi poradila Eva Turnová z Plastic People of The Universe. Knihu Feťácká láska (Maťa, 2004) som napísal po hedonistických rokoch strávených v New Yorku. Žil som v londýnskom squatte v Camden Towne, bol som závislý a klopal som smrti na dvere. Bol to vlastne dôsledok života, ktorý odhalí trilógia Stripped. .ako vnímaš prepojenie medzi literatúrou a hudbou?
Vždy ma zaujímalo kombinovanie poézie s hudbou, ktorá vás postaví na nohy a prinúti tancovať. Mojimi najväčšími vzormi sú v tomto smere Bob Dylan, Jim Morrison, Leonard Cohen alebo Iggy Pop. Ovplyvnili ma však aj moji súčasníci Nikki Sudden, Nick Cave a Jeffrey Lee Pierce. V hudbe sa snažím spájať dve médiá. Avšak nie vždy to, čo sa dobre číta z papiera, znie dobre s hudbou, a naopak, veci, ktoré sú v muzike super, vyznejú v tlačenej forme úplne trápne. Treba nájsť tú správnu vyváženosť, pretože tak text, ako aj hudba, sú pre mňa rovnako dôležité. .čo môžu čakať slovenskí fanúšikovia na koncerte Dim Locator?
Počas krátkeho turné, ktoré zahŕňa Berlín, Prahu, Bratislavu, Budapešť, Viedeň a Hodonín môžu fanúšikovia očakávať príjemné stretnutie s divokou, niekedy tvorivo chaotickou hudbou, ktorá precvičí ich telo aj myseľ. Phil Shoenfelt/
Narodil sa v roku 1952 v Anglicku, niekoľko rokov žil v New Yorku, v súčasnosti žije v Prahe. Ako spevák a gitarista pôsobil v kapelách Khmer Rouge a Fatal Shore, ako pesničkár vystupoval so skupinou Phil Shoenfelt & Southern Cross. Jeho súčasná kapela má názov Dim Locator a 16. novembra vystúpi v bratislavskom klube KC Dunaj. Je autorom knihy Feťácká láska, ktorá vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Maťa. V súčasnosti pracuje na románovej trilógii, ktorej prvá časť vyjde v českom preklade na budúci rok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.