video

rss

Tento informačný text sa vám zobrazuje namiesto článku, ktorý ste chceli zobraziť, pretože nie ste platiaci užívateľ siete Piano. Ak chcete zobraziť pôvodný text, 

PIANO je sieť predplatného, kde za jedinú platbu 2,90 € mesačne získavate okamžite prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch. Nezáleží na tom, kde zaplatíte, k ostatným stránkam v sieti máte automaticky aktivovaný prístup. Nemusíte už znova nikde inde platiť ani sa znova prihlasovať. 

Netreba sa pritom báť, že vaše peniaze na predplatné idú aj stránkam, ktoré nečítate. PIANO rozdeľuje peniaze podľa toho, koľko času na jednotlivých médiách strávite. Odmeňuje tak naozaj kvalitný obsah, ktorý chcete čítať - a dáva médiám signál, do čoho investovať majú a do čoho radšej nie. 

Vaše konto je viazané na vás, nie na váš počítač. Nemôžete konto v PIANO zdieľať s inými ľuďmi, ale môžete ho vďaka pridelenému heslu využívať aj na viacerých vlastných počítačoch.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby 

Prečo musím platiť, nestačia médiám príjmy z reklamy?

Reklama je výborný zdroj príjmov na financovanie masového obsahu, ktorý láka veľké množstvo ľudí. Médiá však majú problém financovať z nej na webe náročnejší obsah určený pre ľudí, ktorých zaujímajú menej masové témy, hlbšie analýzy a pôvodné spravodajstvo a vlastná tvorba.

Médiá sa tradične od svojho vzniku preto väčšinou museli spoliehať na oba zdroje príjmov, od čitateľov aj z reklamy (napr. za noviny v stánku zaplatíte a je v nich aj reklama). 

Na webe médiá dlhé roky dúfali, že príjmy z reklamy budú stále rásť a tak dokážu nahradiť výpadok príjmov od čitateľov. To sa však nestalo a ak chcú médiá skvalitňovať a rozširovať svoj obsah, musia sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania aj vďaka platbám od čitateľov.

Možnosti platby 

Zaplatiť môžete:

  • platobnou kartou Visa, Mastercard, Maestro
  • online prevodom z Tatra banky alebo Slovenskej sporiteľne
  • na faktúru Slovanetu alebo Websupportu, ak už ste ich zákazníci (ďalšie firmy budú postupne pribúdať)
  • cez Paypal 
  • prevodom na účet z ktorejkoľvek banky.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby

Ak vám niektorý nástroj chýba, napíšte nám na info@pianomedia.sk. 

Ako umožniť hromadný prístup pre zamestnancov

Ak chcete zabezpečiť prístup pre viac ľudí, napíšte nám a pošleme vám podrobnejšie informácie o možnostiach hromadného predplatného.

Kto všetko sa do projektu zapojil?

Aktuálny zoznam nájdete na www.pianomedia.sk.

Kde sa dozviem o sieti PIANO viac?

Pozrite si stránku www.pianomedia.sk, tam sme pripravili všetky informácie, ktoré by ste mohli potrebovať, prípadne napíšte na info@pianomedia.sk 

Ako môžem zaplatiť?

Kliknite sem a zobrazia sa všetky možnosti platby.

M. Mojžiš: Viac profesorov, viac problémov

.jakub Kratochvíl

24. január 2011 | videné 4048x | reagovalo 24 ľudí

Diskusia (24)

  1. .najkratší akademický vtip od .bum | 26. január 2011 20:31

    profesor Jahnátek

  2. .cITA NIEKTO REAKCIE? od .pUDR | 26. január 2011 00:07

    Páči sa mi ako každý nadáva, nieje spokojný. Uvedomujete si vôbec niekto, že tento stav je spôsobený odtrhutím slovenska od českých krajín? Asi nie. Žiadna slovenská vysoká škola nieje v prvej stovke. Zistite si ako na tom je Čínska ľudová republika, proti ktorej ste protestovali. Vodíte ľudí iba za nos, lebo viete, že bude horšie a horšie.

  3. .ovladanie skolstva od .kyber.sk | 25. január 2011 13:26

    co k tomu viac dodat

  4. .paralela s bruselskym uradnikom od .kuko12 | 25. január 2011 11:45

    s poctom profesorov sa da prirovnat pocet bruselskych uradnikov. Uradnik si robotu vzdy vytvori, preto ich nikdy nebude dost. Pamatajte, ze je vzdy tolko prace, kolko je uradnikov, nie naopak. System akreditacii sposobil, ze skola musi mat garantov, doc a prof. Ak si to system zela, skoly naprodukuju tolko profesorov, aby si udrzali akreditaciu, lebo to su prachy cez normativy zo statneho rozpoctu. Taaakze podciarknute a scitane - pocet profesorov bude priamo umerne rast s nezmyselnym kriteriom garanta. Nezabudajme, ze profesori starnu a mozu garantovat len do veku 65 rokov, takze sa pripravme, ze skoly zacnu chrlit profesorov aj vo vztahu k prestarnutosti ich zborov. Cize makke kriteria urobia aj z polovola profesora. A co na to Jurzyca? Na pocudovanie reaguje blbostou na blbost. Zapaja Akreditacnu komisiu do overovania profesorov pred ich menovanim. Inymi slovami totalna nedovera k vedeckym radam univerzit, kedy superorgan akreditacnej komisie, zlozeny z 21 clenov od teologie po hudobnu vedu budu overovat menovania profesorov. Mozno este niekto by mal kontrolovat kontrolorov. A dovidenia autonomia univerzit.

  5. .neviem, ci si to niekto vsimol, od .misox | 25. január 2011 11:32

    ale profesora 'socialnej prace' ziakal dokonca aj Doc. RNDr. Jozef Miklosko, DrSc.

  6. .môj od .jj | 25. január 2011 09:15

    americký kamarát, profesor mal istú dobu problém, otázku opakoval, asi som nedokázal dostatočne odpovedať, pochopiť, prečo u nás profesov menuje prezident. Asi mu bolo ľúto, že v jeho prípade sa nestretol s niektorým z Buschovcov. :) Dá sa akceptovať, že tých najmúdrejších uvádza do pomyselnej intelektuálne top spoločnosti ten formálne najvyšší, ok, ale to by sme museli žiť v spoločnosti pravdy a múdrostti a to snáď nie. Celé toto viac ako dvadsaťročné obdobie je choré. Čo sme tu valstne celý čas robili?

  7. .problém od .filomena | 25. január 2011 08:08

    Vo všeobecnosti sa dá návrh pána Mojžiša pokladať za krok číslo1. Ruka v ruke s týmto návrhom musí byť princíp "zákazníkom riadený výskum". Mal som šťastie pracovať v takom top vedeckom pracovisku v zahraničí niekoľko rokov a bolo to fakt super. Ide sa za cieľom - jasný ťah na bránku. Bol som inžinierom a zastával som post na ktorom sú aj docenti a profesori. Všetko bolo veľmi jednoduché, cieľ jasný - požiadavka urob to, vyrieš problém! Nápad a "hands on". Ak ho nevyriešiš musíš mať publikácie, inak bolo zle. Preto niekedy zákazník povedal vedecká publikácia = vedecký alibizmus. To platilo ak publikácia nebola riešením problému a jednoducho nešlo o "úspešný príbeh". Asi preto je tak veľa publikácií vo výskume rakoviny. Kto je zákazníkom pre SAV? Kto je zákazníkom pre univerzity na Slovensku? U nás niektorí pracujú pre svetovú vedu. To znamená, že všetky faktúry posielajú na adresu pani Svetová Veda ...? Ja jej adresu nepoznám, kto ju pozná nech dá vedieť. Ak to tak je, tak sú benefitom pre náš rozpočet, lebo berú peniaze od tej dámy s menom Svetová Veda.

  8. .je v SR vela alebo malo univerzit? od .adam T. | 25. január 2011 02:28

    Zaujimalo na com je postaveny ten argument ze na Slovensku je malo alebo vela univerzit resp VS ktore udeluju tituly a maju profesorov. Od prispevku by som cakal nejake ozajstne porovnanie s krajinami kde (niektore) univerzitne systemy zjavne funguju ok ako v napr. v USA a nie pocitove vyjadrenie p. Mojzisa. V USA kde je asi ~ 310,000,000 obyvatelov je ~2400 instituci ktore udeluju univerzitne tituly a maju min. 4-rocny program. Kazdemu kto pozna tento system je jasne ze superkvalita niektorych skor (major) je sprevadzana obrovskym mnozstvom univerzit ktore maju mizernu uroven, teda velkou variabilitou (toto sa tyka sukromnych ako aj statnych skol). Na Slovensku s asi 5,000,000 je kolko univerzit?(teraz neviem cislo), ale ak ich je 20, tak to je tak jedna skola na ~250,000 obyvatelov. Neznamena to ze paradoxne je na Slovensku menej skol na obyvatela ako v USA? Je pravdepodobne ze v Nemecku bude ten prepocet opacny ale na zaklade coho sa rozhodne na kolko obyvatelov ma byt jedna univerzita? To ze na Slovensku nefunguju nase univerzity a cela veda dobre nie je dane tym ze ich je vela ale tym AKO su financovane (casto na pocet studentov), AKYM stylom sa univerzity sami seba hodnotia, a tym kolko ide z HDP na celu vedu. Martin Mojzis urcite tusi ze co sa tyka prirodnych vied tak sa v sucasnosti nachadza v zahranici (nie v Cesku) niekolko stoviek doktorandova a postdokov zo slovenska (asi v rozmedzi 5-tich rokov), takze argument ze na slovensku sa nenarodi tolko schopnych ludi ktori by mohli byt profesormi (ktory tu nebol vysloveny ale je implicitny) je tiez o nicom. Na internete je niekde aj zoznam takych ludi len za fyziku a matematiku, a bolo ich tam minimalne 200. Za biologiu a chemiu bude ten pocet este vyssi. ad I. Pribicko - na zapade sa titul profesora neodnima - - v prvom rade je profesor zamestanim and nie titulom, ale toto zamestnanie sa stava TRVALYM zhruba po 6-rokoch na tych univerzitach kde prebieha vyskum - a to su tie univerzity ktore poznaju podla mena aj slovenski novinari (v USA je tym zazracnym slovom "tenure"), takisto to je v Nemecku kde nie je typicky tenure track system ale samotna pozicia profesora je trvala po habilitacii. Trvalost takeho kontraktu je jedinou zarukou na to aby dany profesor bol vyskumne nezavislym v tom co robi.

  9. .sOCIALNA PRACA+INY PLEBS od .icko | 25. január 2011 00:56

    PREPACTE ZA HRUBKU.

  10. .sOCIALNA PRACA+INI PLEBS od .icko | 25. január 2011 00:54

    TO CO JE, KDE SME??? TO SU PORFESORI? PODLA MNA ICH TITUL NEMA VAHU ANI TITULU Bc. NA TECHNICKEJ, LEKARSKEJ ALEBO PRIRODOVEDECKEJ FAKULTE! BEY KOMENTARA.

  11. .profesor je finančné zaopatrenie do smrti, veget pohoda od .jarek | 25. január 2011 00:50

    Profesori už môžu vegetovať až do smrti. Je to rozlúčka s vedeckou prácou. Nie sprísniť kritéria, to nepomôže. Stačí jedno: nefetišizovať tituly. Nech sa vypíše konkurz na funkčné miesto profesor, vykazuje sa iba posledná 5-ročná činnosť a nech páni profesori súťažia medzi sebou. Titul sa musí viazať iba k funkčnému miestu... Pán Jurzyca ten chliev nevyčistí, ten nevie, kde je sever!

  12. .o penize jde vzdycky az v prvni rade... od .sano | 24. január 2011 23:25

    pokial bude existovat system financovania vs automaticky "na hlavu",tak tu vzdy budu neodolatelne tlaky na viac nekvalitnych vysokych skol,viac zbytocnych studijnych odborov,viac nedostojnych profesorov...a viac nedovzdelanych a nezamestnatelnych studentov...

  13. .ad: .hana chorvátová od .potemkin | 24. január 2011 22:16

    veď to, že ani DrSc nie je zarukou a 107 zo 111 tento titul ani nemá. V tom je tá bieda. Tu už fakt nikto nič negarantuje.

  14. .konecne prvy lavicovy nazor v konzervativnom platku od .tonko | 24. január 2011 21:56

    Konečne gratulujem pan Mojžiš. Ja som tiež toho názory že školstvo by malo byť kvalitne regulované, ale nie len počet profesorov, ale aj počet odborov, v niektorých vedách, malo by sa určiť čo potrebuje trh, verejná správa, atd, a na základe toho regulovať počet žiakov z jednotlivých odborov. Samozrejme nebude na škodu kde ich bude trocha viac, aby aj fungovala niejaká konkurencia, ale toto dnes je už príliš. Kvantita narastá, kvalita klesá. Inak by ma ešte zaujímalo čo si myslíte o tých nových 23 negranotných starostov. či aj tam nie je tej slobody príliš.

  15. .vedecká hodnosť DrCs. od .hana chorvátová | 24. január 2011 21:45

    Vedecká hodnosť DrCs. nie je zárukou kvality vedomostí a schopnosti niekoho usmerňovať vo výskume.

  16. .to už je len kvalita ??? od .potemkin | 24. január 2011 20:51

    Zo 111 nových profesorov majú len 4 vedeckú hodnosť DrSc.

  17. .problém od .balancer | 24. január 2011 20:20

    je v tom - že do kompetencií škôl a akademickej pôdy si bezhlavo zasahujú politici cez Ministerstvo školstva SR. Pračudesné podmienky a kompetencie Akreditačnej komisie - to sú pravé problémy chorého stavu školstva.

  18. .par vyhrad k Mojzisovi.. od .mattie | 24. január 2011 19:53

    komentar p. Mojzisa mohol byt prinosny, keby sa vyvaroval niektorych vedomych ci nevedomych preslapov.. po prve : neviem ako to myslel s tou derfiniciou, ze podmienkou na profesora je, aby bol veduci alebo priam zakladatel nejakeho vedneho odboru, resp. zakladatel katedry,... toto vnimam ako poriadny nezmysel.. niekto moze zalozit katedru na vyskum sexuality plesatych ludi a to neznamena, ze to bude prinos.. dalej stredoskolsky ucitel nie je nijaky profesor, niektori si {podla mna} nezasluzia oznacopvat sa ani ako ucitelia. system , ktory je u nas je o.k. problem je, ako to niekto spomenul v pocte vysokych skol na pocet obyvatelov.

  19. .súhlaslím od .miroslavgallo | 24. január 2011 19:31

    Máte pravdu, nie je normálne to čo sa deje a školstvo je už dlhodobo choré.

  20. .titul profesora od .ivan Pribičko | 24. január 2011 19:08

    je na Západe odnímateľný...jeden rok ste profesorom, druhý rok už ním nemusíte byť, lebo vás vytlačí niekto, kto je lepší ako vy... p. Mojžiš hovorí o probléme profesorov, no prvoproblém je v množstve vysokých škôl na Slovensku... je priam až neuveriteľné, ako v takej malej krajine môže existovať cca. 30 vysokoškolských ustanovizní

  21. .celkovo od .1a | 24. január 2011 18:40

    suhlas... zmeny ficovej vlady smerovali k tomu, ze znizili rozpocet pre humanitne odbory a navisili financie pre technicke smery, s cim by som nemal problem, ak by to boôo na spravodlivom principe, ale napr. taka UCM si narobila rozne instituty a nabrala doktorandov, aby odolala novym kriteriam - dedicstvo meciarizmu nam mutuje... chce to ozarovanie, chemoterapiu alebo vyoperovat nadory...

  22. .dobrý návrh od .makadam | 24. január 2011 18:20

    Pán Mojžiš ponúkol dobrý návrh inšpirovaný systémom v anglicky hovoriacich krajinách. Profesor by mal byť názov pozície, ktorú daný akademik na univerzite zastáva, podobne ako keď je niekto laborant, výskumný asisstent, postdoktorant etc. Množstvo profesorských miest by bolo regulované finančnými možnosťami univerzity profesora odmeniť. Ľudia by si mali, podobne ako pri ostatných vysokoškolských tituloch, odvyknúť považovať titul za automatickú garanciu kvalifikácie a ak sa o niekom povie, že je profesor, tak vzápätí by mala nasledovať otázka: A profesor čoho a kde? Podobne ako pri vysokoškolskom vzdelaní, je totižto rozdiel v obtiažnosti (konkurencii) stať sa profesorom na najlepšej vs. podpriemernej univerzite, signifikantný.

  23. .suhlas od .tono | 24. január 2011 18:12

    velmi trefny komentar, viac nez 1500 profesorov v tak malej krajine? to musi kazdy citit, ze to nebude uplne v cajku..

  24. .prof od .thomy.cz | 24. január 2011 17:55

    neviem zaujat postoj k navrhom p. Mojzisa, avsak suhlasim, ze stav v SR je chory... avsak pricinu, o ktorej sa p. Mojzis nezmienil, by som videl aj v nasom akademickom prostredi, kde je spravanie presne rovnake ako v ktorejkolvek inej oblasti zivota... dosiahnut nieco nie pracou, ale roznymi kontaktami a podpultovymi kseftami, a to pri malom slovenskom akademickom prostredi znamena, ze kazdy kazdemu moze nejako vypomoct pri habilitacii ci menovani za profesora... a robi sa to, vid prof. jahnatek... ti, ktori pracuju poctivo, a urcite ich je dost, su tou elitou, ktorou maju byt ludia s titulom Prof., ti ostatni nie...

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM