Laboratóriá a pracovne plné bádajúcich študentov a ich učiteľov. Každodenné semináre špičkových vedcov a učiteľov zo zahraničia. Všadeprítomná noblesa a etika. Kritické a asertívne postoje k celospoločenským otázkam. Taká je ideálna európska univerzita.

Priblíženie sa Univerzity Komenského (UK) k ideálu modernej vzdelávacej inštitúcie je v celospoločenskom záujme. Sťažujeme sa na spoločenskú preferenciu konformizmu, falošnej kolegiality, priemernosti, alibizmu, vysvetľovania vlastnej neschopnosti externými podmienkami, šuškaného nadávania na pomery kombinovaného s obavami z vyjadrenia vlastného názoru. Akademická pôda vrcholnej vzdelávacej inštitúcie by mala byť typická inými vzorcami správania: originalitou, korektnou rivalitou, otvorenosťou. Realita je však iná a nemôžeme sa čudovať: stav spoločnosti zodpovedá stavu jej najlepšej univerzity. A stav UK bezprostredne súvisí s kvalitou jej lídrov.

Ak sa UK má stať špičkovou európskou inštitúciou, ktorá bude kultivovať a podporovať nadpriemerné vedecké osobnosti, potrebuje mať rektora, ktorý je sám nadpriemernou vedeckou osobnosťou. Ak majú študentov viesť originálni a nekonformní učitelia, musí byť aj rektor  nekonformným a originálne zmýšľajúcim človekom. Ak majú študenti, pedagógovia, technickí a administratívni pracovníci z UK spoločnými silami vytvoriť úspešnú inštitúciu, ku ktorej sa budú s hrdosťou hlásiť, potrebujú mať v čele osobnosť, ktorá ich bude schopná strhnúť svojím správaním. Ak má byť akademická pôda UK vzorom etikety a noblesy, musí v jej čele stáť slušný a noblesný človek. Ak má byť UK lídrom v riešení celospoločenských problémov, musí ju viesť asertívna a sebavedomá osobnosť, ktorá netaktizuje a nehľadá alibistické výhovorky v prípade, že je potrebné voči politickej moci vystúpiť s kritickým názorom.

V stredu 10. novembra prebehnú voľby nového rektora UK. To, kto sa ním stane, je v rukách členov univerzitného akademického senátu. Bola na nich delegovaná obrovská zodpovednosť. Voľbou rektora rozhodnú o tom, či UK bude mať šancu priblížiť sa k ideálu európskej univerzity. To by predovšetkým malo byť v záujme členov študentskej komory senátu, ktorí ovplyvnia smerovanie inštitúcie, kde mnohí z nich plánujú realizovať svoju kariéru. Pri svojej voľbe by všetci senátori mali okrem iného zobrať do úvahy azda najpodstatnejší fakt: budúci rektor nebude zodpovedný iba za stav UK, ale v podstatnej miere ovplyvní aj stav slovenskej spoločnosti. Voľby rektora UK tak budú reflexiou nielen univerzitnou, ale celospoločenskou.

Ľubomír Tomáška, Prírodovedecká fakulta UK

Ján Pišút, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK