Za najnižšiu dôveru k justícii zo strany verejnosti nesú zodpovednosť predovšetkým členovia najvyššieho orgánu súdnictva - Súdnej rady SR na čele s predsedom Najvyššieho súdu SR,  a predsedovia  súdov.

Súdna rada SR v jej súčasnom zložení sa stala nástrojom ovládnutia súdnictva úzkou skupinou súdnych funkcionárov a je zodpovedná najmä za:

nezrušenie  neprípustných pozastavení výkonu funkcie sudcov, ktoré sú v rozpore s
Ústavou SR,  účelový návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi NS SR Petrovi Paludovi za podanie trestného oznámenia a okamžité pozastavenie jeho funkcie, netransparentné a  neodôvodnené rozhodovanie o personálnych otázkach sudcov, nezákonné dočasné pridelenie  na výkon funkcie sudcu  na Najvyšší súd SR úradujúcej ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej a štátneho tajomníka Daniela Hudáka v čase, kedy ako sudcovia z dôvodu výkonu týchto politických funkcií mali prerušený výkon funkcie sudcu, nedôvodné odobratie príplatku k nemocenskému sudkyni Marte Laukovej na návrh predsedníčky okresného súdu Heleny Kožíkovej, ktorá je súčasne aj členkou súdnej rady, hoci jej práceneschopnosť bola plne dôvodná a v súčasnosti sa nachádza v zdravotnom stave priamo ohrozujúcom jej život, netransparentný a tým aj nekontrolovateľný výkon jej právomocí nezverejňovanie rozhodnutí disciplinárnych súdov, čo spoluvytvára stav právnej neistoty                                                               

Nielen sudcovia ale aj verejnosť právom očakáva, že predseda Najvyššieho súdu SR ako najvyššia morálna a odborná autorita v súdnictve zabezpečí riadne fungovanie súdnictva s dôrazom na presadzovanie myšlienok pravdy a spravodlivosti pri výkone svojej funkcie. Štefan Harabin  počas výkonu svojej funkcie opakovane potvrdzuje, že tieto oprávnené očakávania nenapĺňa. Ako minister spravodlivosti SR zneužíval svoju funkciu najmä účelovým a nedôvodným pozastavením výkonu funkcie niektorým sudcom, napríklad Anne Benešovej, Stanislavovi Sojkovi, Kristine Glezgovej, Angele Balázsovej, Róbertovi Urbanovi, Milanovi Růžičkovi. 

Ako predseda Najvyššieho súdu SR a predseda Súdnej rady SR: 

sa výrazne podieľa na znižovaní morálneho kreditu súdnictva, pretože doposiaľ nevyvrátil svoje kontakty a prepojenie na osobu podozrivú z organizovaného zločinu, opakovane verejne klamal a mal neprípustné rasové narážky na pôde parlamentu,

bezprostredne po nástupe do funkcie prepustením 12 administratívnych pracovníkov ohrozil riadny výkon súdnictva na Najvyššom súde SR,  šikanuje nepohodlných sudcov NS SR účelovým podávaním disciplinárnych návrhov,  ich bezdôvodným prekladaním na iné kolégiá v rozpore s ich dlhoročnou špecializáciou opakovanými a neodôvodnenými zmenami Rozvrhu práce súdu,

za ten istý skutok sudcov nielen disciplinárne stíha, ale aj odníma prácu v domácom prostredí a nepriznáva odmeny,  opakovane neakceptoval stanoviská Sudcovskej rady NS SR, ktoré vyhoveli námietkam sudcov v súvislosti s prideľovaním vecí v rozpore so zákonom (obchádzaním elektronickej podateľne), na rozdiel od mnohých dlhoročných sudcov Najvyššieho súdu SR dvom sudcom dočasne prideleným na najvyšší súd vytvoril nadštandardné pracovné podmienky,

nezabezpečil zníženie prieťahov v konaní naplnením zákonnej možnosti prideliť každému sudcovi Najvyššieho súdu 1 asistenta, rovnako prideľovanie pomocného administratívneho personálu jednotlivým senátom závisí od ich lojality k jeho osobe,

pri prideľovaní odmien diskriminuje názorových oponentov tak, že jeho osobe lojálnym sudcom priznáva neprimerane vysoké a ničím neodôvodnené odmeny, a svojim oponentom len symbolické čiastky alebo žiadne, šikanuje názorových oponentov aj tým, že im neumožňuje účasť na medzinárodných ani národných odborných seminároch a že im komplikuje čerpanie dlhodobo plánovaných dovoleniek.

Viacerí predsedovia okresných a krajských súdov, sú zodpovední najmä za:

účelové podávanie disciplinárnych návrhov voči kritickým sudcom  k súčasným pomerom v justícii, nepodávanie disciplinárnych návrhov voči sudcom, u ktorých preukázateľne existovali dôvody na disciplinárny postih nerešpektovanie špecializácie sudcov a ich účelové prekladanie na iné kolégiá alebo grémiá, rozmach skrytého rodinkárstva pri obsadzovaní funkcií sudcov, justičných čakateľov a zamestnancov správy súdov, organizovanú podporu zneužívania moci zo strany Štefana Harabina ako ministra spravodlivosti SR a neskôr predsedu NS SR, a zo strany Súdnej rady SR.

Súdni funkcionári, ktorí spôsobili a sú zodpovední za morálny úpadok a stratu dôvery súdnictva, by boli brzdou v procese zmien, ktoré súdnictvo v nastávajúcom období naliehavo potrebuje.

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu ich preto verejne vyzýva, aby odstúpili zo  svojich  funkcii. 

V Bratislave 25. júla 2010

Katarína Javorčíková
Miroslav Gavalec

hovorcovia iniciatívy